Silu umenia, kultúry, podnikania a starostlivosti spoja v Kláštore

“Založili sme sa 2. novembra 2012, slobodne a s úsmevmi od uší k ušiam, pretože si myslíme, že sa oplatí robiť čosi dobré a pekné. Vstupujeme do rožňavského verejného priestoru s úmyslom robiť ho krajší, chutnejší, pestrejší – jednoducho lepší. Všetci ste srdečne vítaní.“ Aj takto dávajú o sebe vedieť aktivisti z Občianskeho združenia Otvor dvor, v hlavách ktorých momentálne rezonuje pomerne veľký projekt.

Od Mesta Rožňava žiadajú do prenájmu budovu bývalého františkánskeho kláštora na dvadsať rokov za jedno euro mesačne. Nadšenci, ktorým teenagerské roky už nenasadzujú ružové okuliare, no napriek tom sa chcú hrať, tvoriť, pomáhať a dostať rožňavskú komunitu takpovediac pod jednu strechu.

O ich plánoch, radostiach aj starostiach sme sa pozhovárali s Radom Kováscsom (36) a Tomášom Székelym (37).

Kto ste? Rožňavčania vás viac menej registrujú po vašom úspešnom projekte Posch revital, pri ktorom ste za pomoci dobrovoľníkov dali dokopy roky neudržiavaný mestský park. Teraz chcete robiť niečo nepomerne väčšie. O čo ide?

Rado: „Sme občianske združenie, ktoré tu chce byť pre občanov. Vymýšľame a realizujeme projekty, financované súkromnými nadáciami a individuálnymi darcami, alebo ich robíme skoro úplne zadarmo. Náš najnovší projekt, obnova františkánskeho kláštora, je úzko spätý s hospodárskym a sociálnym vývojom Mesta Rožňava, ktorý má okrem iného za cieľ zrekonštruovať a opraviť historické budovy a vytvárať verejno-súkromné partnerstvá.“

Szeko: „Máme za to, že Rožňavčania si zaslúžia priestor, v ktorom sa budú schádzať ľudia, bez ohľadu na vek a komunitu, z ktorej prichádzajú. Chceme spojiť tvorivých, aktívnych ľudí, čo majú za cieľ vytvárať niečo pekné, dobré, niečo, čo ich obohatí, zvýši kvalitu ich života.“

Mesto Rožňava žiadate o prenájom schátralej budovy, kde sa nateraz stretáva asi len hmyz a hlodavce. Ako chcete dať dokopy taký obrovský priestor?

Rado: „Za pomoci grantových nadácií, firiem a ministerstiev u nás aj v zahraničí. Najmä však svojpomocne, s ľuďmi, ktorí chcú robiť niečo pre seba, tých, ktorým v Rožňave chýba priestor na sebarealizáciu. Ako v prípade Póschovej záhrady, ktorú sme revitalizovali cez Nadáciu pre filantropiu.“

Szeko: „Dostupné sú projekty rôznych nadácií, ako napríklad VÚB, SPP. Posledná výzva z VÚB-éčky bola na komunitné centrá vo výške 10-tisíc eur. Radi by sme sa uchádzali aj o dve percentá z daní, ktoré už riešime, no zatiaľ v malom.“

V Rožňave je občianskych združení, rôznych klubov a spolkov ako maku. Prečo si myslíte, že ich dokážete spojiť v tak veľkom projekte? Odkiaľ vyplynula potreba združovania sa “pod jednu strechu“?

Rado: „Založené a registrované OZ je jedna vec. Tých je naozaj dosť. Ale takých, ktoré by pracovali vo verejnom priestore, takých je tu veľmi málo. Inšpirovali sme sa z viacerých zdrojov. Žilinskou stanicou Zárečie a košickou Tabačkou. Oba fungujú už niekoľko rokov preto, lebo poskytujú priestor ľuďom, angažujúcim sa v kultúre, umení, sociálnej oblasti, alebo participujú na riešení rôznych spoločenských problémov. Na druhej strane, už Andrássyovci boli so svojimi „poddanými“ v tesnejšom spojení a tvorili komunitu. V Rožňave nič také nie je a to chceme zmeniť. Verejný priestor, akým táto budova je, patrí ľuďom, ktorí tu žijú. Našim plánom je dosiahnuť to, aby bola budova obhospodarovaná ľuďmi v takej miere, v akej sú to ochotní a schopní robiť.“

Szeko: „Chceme ,aby si všetci zainteresovaní v tomto priestore našli svoje miesto, v ktorom budú užitoční sami sebe i druhým, ak to tak budú cítiť a kde im to pôjde najlepšie. Sme presvedčení, že fyzická blízkosť programovo, ideovo podobných organizácií a združení, bude mať multiplikačný efekt aj v rovine výmeny informácii, migrácie tvorivých ľudí a realizácie aktivít, ktoré v tomto malomestskom HUB-e vzniknú.“

Rado: „Jednoducho, aby sa nám tu žilo lepšie, lebo my sa nikam odísť nechystáme. To, že tu nefungujú komunity, vidieť aj na zložení poslaneckého zboru. Ani v tomto poslaneckom zbore, ani v tom minulom, v ktorom som bol poslancom aj ja, poslancov do kresiel nevyniesli komunity, ktoré sa aktívne pohybujú vo verejnom priestore mesta. Aktívni ľudia, ktorým chceme vytvoriť priestor, takto získajú snahu aj schopnosť zaujímať sa o veci verejné aj na tejto úrovni.“

Kto každý si u vás nájde svoje miesto? Aké organizácie môžu zaklopať na vaše dvere?

Rado: „Všetci sú vítaní. Organizácie i jednotlivec, ktorý potrebuje stôl a stoličku, flipchart s farbičkami, dve hodiny pokoja a výbornú kávu. Zdraví, aj handicapovaní. Časť priestoru bude vyhradená pre co-workingové aktivity, pre umeleckú, kultúrnu, sociálnu oblasť. Stretnúť sa tu budú môcť Rožňavčania, ktorí tu už nežijú, ale venujú sa veciam, čo som už spomínal. Urobia napríklad jednorazový projekt, alebo sériu akcií a tak sa symbolicky vrátia do rodiska. Chystáme rezidenčné pobyty umelcov, dizajnérov, architektov z iných miest Slovenska, alebo zo zahraničia.“

Szeko: „Priestor si tu nájdu napríklad mladé kapely, kancelárie rôznych OZ, deti, ľudia, ktorí sa starajú o seniorov. Ešte sme nespomenuli dobrovoľníkov z EÚ. Chodby budú upravené tak, aby sa dali využívať ako výstavné, pre rôzne druhy umenia. Uvítame aj súkromný sektor, podnikateľov, ktorí svojim obchodovaním pomáhajú miestnym farmárom, remeselníkom a podobne.“

Budete vyberať na základe nejakých pravidiel?

Rado: „Žiadne zložité podmienky. Sme presvedčení, že v spojení neziskového a ziskového sektora je lepšia spolupráca než konkurencia. Preto u nás nájde dôstojný priestor každý, kto bude ochotný splniť a dodržiavať základné podmienky a pravidlá kooperácie a zdieľania spoločného priestoru Kláštora. Tu by som chcel upriamiť pozornosť na to, že sa nechystáme byť konkurenciou pre Galériu, Múzeum, ZUŠ, či GOS, ktoré svoje miesto na rožňavskom poli kultúry už majú. Práve naopak, radi by sme s nimi spolupracovali. Spoluprácu s nimi máme už vyskúšanú, napríklad v projekte Rožňavských radiál a funguje to výborne.“

Otvárate sa teda každému, ale ako prilákate spomínané inštitúcie, či jednotlivcov, aby si priestor pre vlastnú realizáciu hľadali práve u vás? Kancelárii na prenájom je v Rožňave tiež neúrekom.

Rado: „Áno, to je pravda. Ale tieto kancelárie nemajú istú pridanú hodnotu, ktorú ponúkame my. Ako príklad uvediem spojenie súkromného a verejného sektora. Toto spojenie má ambíciu generovať už spomenutú pridanú hodnotu, ktorú si tieto subjekty nedokážu vytvoriť sami. Neziskovým organizáciám budeme poskytovať možnosť odpracovať si nájom dobrovoľníckou prácou na opravách a rekonštrukciách tak, že si zrenovujú prenajaté priestory z vlastných prostriedkov, o výšku ktorých bude potom znížený nájom za tieto priestory. Toto je pre mnohé organizácie a spolky veľmi prijateľná forma spolupráce.“

Szeko: „Alebo napríklad mladé, začínajúce kapely. Tie väčšinou nemajú financie na to, aby si mohli prenajímať skúšobňu za poplatok. U nás si prenájom môžu napríklad odbrigádovať. To, ako budú participovať na chode centra, môže mať viacero smerov. Benefičné hranie, verejné skúšky, hranie s deťmi a mladými, ktorí si to chcú vyskúšať. Možností je veľa. Máme pripravených veľa aktivít, zo strategických dôvodov však o nich hovoriť zatiaľ nechceme. Ale môžem povedať, že centrum má za cieľ spájať nie len subjekty, ale aj rodiny, kde si môžu nejakú činnosť vyskúšať tri generácie zároveň, napríklad starý otec, otec i vnuk.“

Spomínali ste dobrú kávu, budete ju návštevníkom centra nalievať z termosiek?

Rado: „To určite nie (smiech). Našim prvoradým zámerom je sprevádzkovať kaviareň s knižnicou a čitárňou. Zároveň plánujeme osloviť internetový obchod Martinus a malých slovenských vydavateľov s ponukou zriadiť v priestoroch Kláštora malé kníhkupectvo s kvalitnou slovenskou i zahraničnou literatúrou. Spojenie literatúry a kaviarne je obľúbené a vyhľadávané v mnohých mestách Slovenska. Verím, že iné to nebude ani v našom centre. Ľudia u nás dostanú opäť pridanú hodnotu vo forme umeleckých a spoločenských akcií v kvalite prvej ligy. Či už pôjde o hudbu, literatúru, divadlo, alebo diskusie na spoločenské i politické témy, ktoré hýbu mestom.“

Čakajú vás rozsiahle rekonštrukcie, pomerne veľké investície a veľa práce. Trúfalosť vám nechýba. Máte vôbec na to, aby ste taký veľký projekt zvládli?

Szeko: „Máme. Dovolím si to tvrdiť najmä preto, lebo verím, že v tom nebudeme sami. Už sme hovorili o participovaní zúčastnených subjektov. Nie sme zástancami separovaných klubov. Záujem zo strany verejnosti vidíme. Máme veľmi dobre kontakty do iných miest, ktoré na podobných princípoch spoločného fungovania už pracujú. A sú veľmi úspešní.“

Rado: „Máme prisľúbenú pomoc z Tabačky. Keď sa nám podarí dostať budovu do prenájmu, budeme s nimi spolupracovať dlhodobo. Šéf Tabačky má know-how, ako viesť dlhodobo takéto centrá, financované z viacerých zdrojov. Rátame s pomocou pri technických záležitostiach aj s koordináciou aktivít. Naše OZ Otvor dvor má veľa podporovateľov, ktorí aj reálne pomáhajú. Výsledky sú už vidieť.“

Povedali ste, “keď sa nám podarí dostať budovu do prenájmu“. V akom stave je vaša žiadosť?

Rado: „Myslíme si, že sa to dosť naťahuje. Keď sme predstavovali náš zámer, všetci boli za. V máji sme zorganizovali stretnutie s poslancami Mestského zastupiteľstva v Rožňave aj s vedením mesta. Neskôr sme o našej veci informovali jednotlivé komisie. Nakoniec sme boli na zastupiteľstve, kde sme boli ochotní a najmä schopní odpovedať na všetky otázky, žiadne však nezazneli. Nikto sa na nič nepýtal.“

Szeko: „Keďže žiadne oficiálne výhrady voči projektu nezazneli, myslíme si, že máme stopercentnú podporu. Len by sme už radi dostali nejaké vyrozumenie od mesta, pretože sme pripravení začať okamžite pracovať.“

Renáta Mazurková

Foto: o. z. Otvor dvor & Archív infoRoznava.sk

Súvisiace články: Kláštor chcú zmeniť na komunitné centrum / Bývalý kláštor chce do nájmu aj novozaložená neziskovka pre seniorov