Hovorí o svojich napätých vzťahoch s miestnymi koaličnými lídrami SMK a Smer-SD, najmä s poslancom NR SR a KSK, okresným šéfom Smeru Jánom Babičom. Vysvetľuje stratenú výzvu za Kaufland, dozorovanie stavieb poslancami, zlú finančnú situáciu mesta a odpovedá aj na početné otázky čitateľov. Vladislav Laciak (Smer-SD), primátor Rožňavy.
Do funkcie ste pred tromi rokmi zrejme nastupovali s nejakými predstavami, možno ideálmi, ako to v politike a v samospráve funguje. Vytriezveli ste z nich, alebo sa do veľkej miery naplnili?
V niektorých veciach som určite vytriezvel a niektoré sa naopak naplnili viac, než som si myslel. Ja som si prezrel aj vašu stránku, kde sa písalo že ľudia by nemali ísť do politiky nepripravení. Nie je to celkom možné. Nemáme nejaké politické školy, kde by sme sa pripravovali na funkcie poslancov alebo primátorov. Nakoniec, občianska spoločnosť má byť aj v tom, že ľudia môžu ísť do politiky z civilného života. Určite som si to predstavoval celkom inak, keď som do toho súboja šiel na jeseň v roku 2006. A treba povedať otvorene aj to, že ešte rok-dva pred rokom 2006 by mi nič podobné ani len nenapadlo. Bol som poslanec mestského zastupiteľstva, ale ambíciu byť primátorom som v roku 2005 naozaj nemal. Šiel som do niečoho úplne nového. Nešiel som tam, samozrejme, proti svojej vôli, chcel som sa stať primátorom, čo sa aj podarilo. A úprimne – nikdy som to neoľutoval, i keď som zažil mnoho udalostí, o ktorých som si nepredstavoval, že ich budem niekedy zažívať. Stretol som sa s tou stránkou ľudskej povahy a ľudského charakteru, ktorú som predtým vo svojej profesii nepoznal. Určite to bolo pre mňa nové, niektoré veci sa mi napokon vôbec nepáčia doposiaľ, ale myslím si, že už som v mnohom trošku insitný politik.
Môžete byť konkrétny?
Ja si myslím, že sa komunálna politika dá robiť s ľudskou tvárou. Je v tom však priveľa politiky ako takej a je v tom aj priveľa iných záujmov. Pre mňa je trochu neprijateľné, že ľudia, ktorí si vedia pohovoriť pred dverami, idú na pivo alebo idú spolu na výlet, sa potom chovajú celkom inak. Pozrú sa priamo do očí a pritom povedia čosi celkom iné, ako povedali predtým. Na toto som ja vo svojej profesii nebol naučený. To sú také veci, ktoré sú pre mňa určite novinkou. Musel som sa s tým zmieriť a potom som sa aj ja musel správať tak, aby som potom mohol tú „hru“ hrať naďalej. Ak sa slovo hra niekomu nepáči, tak povedzme, že aby som ja tú partiu mohol hrať, musel som sa niektorým veciam prispôsobiť. Viete, tá politika a medicína sú povolania celkom iné. V medicíne ľuďom výsostne pomáhate, ak sa len trošku snažíte a každý lekár a zdravotník sa určite snaží. Podobne sa vám to aj vracia. Keď ste boli slušný a snažíte sa, pritom môžete byť lepší alebo horší zdravotník, tak sa vám to tak aj vracia. V politike to takto už nie je, pretože tam vždy jednému záujmu vyhoviete a druhému nevyhoviete. A keď sa vám aj podarí veľa podľa vášho svedomia, často je tá spätná väzba napriek tomu nepriaznivá a vždy sa za tým niečo vidí. Takže toto je niečo úplne iné, ako som zažíval desiatky rokov predtým.
Zažili ste na druhej strane aj niečo, čo vás prekvapilo pozitívne?
Mňa prekvapilo predovšetkým to, že aj v takýchto maličkých mestách a oblastiach, ako je Rožňava či Horný Gemer, je vo všeličom neuveriteľné množstvo šikovných ľudí. Už som to použil niekoľko krát: v zdravotníctve sa „hráte“ na svojom vymedzenom piesočku. Keď však potom tie hranice svojho piesočku prekročíte, vidíte, že je za nimi kopec šikovných ľudí. Ako spieval Werich – jeden vie ono a druhý to. Mal som teda šťastie, že som v Rožňave spoznal veľmi veľa šikovných ľudí.
Vráťme sa ešte späť. Hovorili ste, že ste sa museli niektorým veciam prispôsobiť. Rozmeňme to na drobné – čomu ste sa museli prispôsobiť?
Základom je, že musíte mať istú disciplínu, určitú lojalitu. Ja som nešiel ako nezávislý poslanec ale ako stranícký nominant. Napokon, stále sa cítim byť členom strany Smer-SD, to môžem deklarovať. Hlavne počas prvého roku som musel byť lojálny rozhodnutiam politických lídrov koalície, ktorá bola. Ja sa snažím s nimi vychádzať aj teraz, i keď sa mi vychádza čím ďalej tým horšie. Predsa len, nie ste v nejakom vákuu, musíte sa v určitých veciach podriadiť a niekedy mi to bolo aj proti srsti. Poviem to takto hladko.
PREDSTAVY PÁNA BABIČA O POLITIKE SÚ EGOCENTRICKÉ
Keď to vezmete vcelku, ste spokojný s politickou podporou partnerov, s ktorými ste na začiatku do toho šli?
Som spokojný s podporou strany Smer-SD ako takej. To musím naozaj jednoznačne oddeliť. Ja mám jediný problém a ten je vo vzťahu s okresným predsedom strany Smer-SD s pánom Babičom. Nie je to nepriateľstvo, napokon ja som s Jankom Babičom spolužiak z gymnázia. Som stále jeho ošetrujúci lekár, u mňa má zdravotnú dokumentáciu. Mám ale iné predstavy, ako sú tie jeho. Jeho predstavy sú podľa môjho názoru egocentrické. Ja si politiku nepredstavujem tak, že stranou v okrese je jeden človek a bohužiaľ v tomto to takto funguje. Som ale spokojný vo vzťahu k Smeru ako takému. Naozaj mám veľmi dobrý vzťah k premiérovi či k vicepremiérovi Čaplovičovi. Tento vzťah je priateľský, ak si ja môžem dovoliť tvrďiť to. Existuje naozaj veľmi veľká podpora z ich strany aj zo strany iných ministerstiev a od krajských štruktúr. Nehovorím to len preto, aby to bolo zverejnené. Naozaj sa nechcem dištancovať. Aj to čo, sa mi podarilo,sa podarilo určite aj vďaka tomu, že som túto podporu mal. Máme však inú predstavu o tom, ako by to malo fungovať a aká by mala byť tá subordinácia s okresným predsedom. Ale opakujem, nie je to nepriateľstvo, je to iná predstava. Zrejme to bude mať pre mňa aj následok, toho som si ale vedomý.
V čom sú tie predstavy odlišné?
Sú odlišné v tom, že ja si myslím, že sa má rozhodovať predovšetkým kolektívne a demokraticky. Otázky čo-kde-kto-ako-prečo-začo nemajú byť názorom len jedného človeka. Zdá sa mi, že v našom meste a v našom okrese sa toto dostalo až do absurdna.
Aj v minulom rozhovore ste spomínali rozhodnutia, s ktorými ste vnútorne nesúhlasili, akési morálne kompromisy. Stáli vám za to?
Tak teraz by som postupoval inak už hneď od začiatku. Naozaj si myslím, že sme mohli dať možnosť aj opozícií. Ak sa teda do tej opozície majú vtesnať všetky tie nesúrodé skupiny, pretože tam to nie je len jedna. Ale občania by mali mať aj iné zastúpenie v komisiách, v rade – proste vo všetkých orgánoch mesta. Toto sme naozaj mohli urobiť, nič by sa tým nebolo stalo. Tak ako v rodinnom stave manželstva, tak aj v politike tých gest dobrej vôle nikdy nie je dosť a majú sa robiť. Nijak by to neohrozilo samotnú rozhodovaciu schopnosť, tie gestá sa majú robiť, nemá sa to valcovať.
Bol teda poslanec Babič brzdou toho, aby sa to tak urobilo?
Keď som prišiel do funkcie, tak som sa snažil byť lojálny a teda v úvodzovkách počúvať to, ako sa na koaličnej rade dohodnú – bol som totiž nominovaný. Boli tam názory väčšinou jedného-dvoch ľudí.
Čo konkrétne sa vám za cenu tých kompromisov napríklad podarilo?
Tak viete, to by sa muselo povedať všetko, čo vyšlo. Aký máme teraz problém v mestskom zastupiteľstve? Ste svedkami toho, ako to teraz funguje. Zajtra (t.j. 1. 3. 2010 – pozn. red.) bude pokračovanie zasadnutia, ktoré sa skončilo, tak ako sa minulý štvrtok skončilo. Pokiaľ bola vláda relatívne pevnej ruky, tak to hlasovanie šlo sprvoti tomu zodpovedajúc. Má to síce svoju výhodu, ale niekedy treba trošku povoliť – aj za cenu, že to hlasovanie nepôjde. Sprvoti to hlasovanie šlo tak, tí poslanci boli disciplinovanejší.
V náväznosti na mestské zastupiteľstvo ale aj na celkovú náladu v Rožňave: čím si vysvetľujete nízky záujem ľudí o dianie v meste aj v samospráve, ktorý sme naposledy videli napríklad na Fóre občanov?
Tá atmosféra na Fóre občanov nebola o nič iná, ako pred rokom, resp. pred dvomi rokmi. Ja vám poviem, čo sa zmenilo – teta Kostelníková bola chorá a neprišla so svojimi 20-timi dôchodcami. Okrem týchto dôchodcov prišlo presne toľko isto ľudí, ako prišlo predtým.
My to myslíme skôr všeobecne.
To nie je otázka len pre mňa. Viete, na jednej strane je to samozrejme aj vec politikov, že sú, akí sú. Na druhej strane je to ale trošku – a vám sa to nebude páčiť – aj atmosférou, ktorá sa vytvára. Potom prídu voľby, prídu takéto fóra a zrazu sa zisťuje, že na voľby príde 18 % občanov. Prečo je to tak? Keď sa prezentuje doslova každý jeden politik-verejný činiteľ ako pomaly kriminálnik, keď je jeho charakter vykresľovaný len v čiernom, tak sa potom naozaj navádza atmosféra, že je všetko jedno a netreba chodiť k voľbám. Viete, ja som generácia,ktorá sa blíži viac k 60-tke ako k 50-tke. A vy naozaj neviete, ako sme tu žili. V tom ´89 roku bolo potrebné vyjsť na námestie, aj tu to námestie bolo plné. Teraz už na námestie nie je potrebné vyjsť. Námestie je nahradené volebnou miestnosťou, raz za 4 roky máme príležitosť zmeniť niečo. Ľudia ale na to námestie, ktoré sa volá volebná miestnosť, nejdú. Otázka, prečo na neho nejdú, je otázka rozhodne zložitá, sociologická, politologická. Ale čiastočne je na vine aj vytváranie atmosféry „aj tak je jedno, ktorý príde – všetci sú rovnakí“. A táto atmosféra by sa mala zmeniť.
To je jedna časť a druhá časť teda patrí komu?
Tá druhá časť pochopiteľne patrí politikom. Závisí to od toho, akí sú politici a aké sú politické strany. Politické strany sú u nás podľa môjho názoru ešte veľmi mladé a nevyprofilované. Napríklad v komunálnej politike je príliš veľa nezávislých poslancov. Na to ste dosť alergickí, ale ja som pochodil Európu – bol som v Nórsku, Dánsku, Švédsku, a pýtal som sa starostov. Oni takej otázke celkom nerozumeli, ako môže byť niekto nezávislý? Vo Feldbachu v Rakúsku mali jedného nezávislého, ktorého vyhodili z nejakej strany. Každý jednoducho v nejakej strane je. Inak sa ťažko dospeje k nejakej dohode. Viete, tu keď sa povie, že koalícia zasadala, tak to je vnímané ako keby sa stal nejaký zločin. Poslanec Pavlík tak zvykne zareagovať: „Už ste znovu sedeli?“. Pritom aj tí nezávislí spolu sedia a to má byť morálne. Keď sedia tí druhí, to sa naopak pokladá za niečo nemorálne. Ja teraz nikoho neobraňujem, naozaj sa snažím byť neutrálny. Je to jedno s druhým. Jednak sa vytvára tá atmosféra – nechcem to však zhadzovať len na vás – a potom je aj tá kvalita tých politikov naozaj taká, aká je.
DOZOROVANIE BYTOV: KEBY STE NEINFORMOVALI, TAK SA TO NEKORIGUJE
Nemyslíte si, že za nezáujmom o veci verejné je dlhodobá nedôvera ľudí v transparentné a efektívne spravovanie majetku mesta?
Určite je v tom aj veľká zložka toho, ale ako to urobiť transparentnejšie, povedzte? Ja som mal na mesto kontrolu z NKÚ, z Úradu pre verejné obstarávanie a ani raz mi nepovedali, že sme porušili zákon. Neporušili sme zákon. Zákony sa robia jednoducho také. Prečo neurobia taký zákon, podľa ktorého musí byť všetko riešené elektronickou formou? Nech taký zákon existuje a bude to všetko bez debaty.
Ale v tom je práve ten vtip, že častokrát nie je porušený zákon, ale napriek tomu je zrejmé, že na prvom mieste nie je verejný záujem. Môžeme ísť do konkrétnych príkladov: napríklad dozorovanie výstavby nájomných bytov v Nadabulej. Ako mohol byť v prieskume trhu oslovený človek, ktorý v tom čase preukázateľne na tú činnosť vôbec nemal oprávnenie? Navyše, ako mohol byť zamestnancom mestského úradu oslovený zamestnanec mestského úradu? Nevidíte v tom konflikt záujmov?
Myslíte prípad, keď išlo o pána Kiselyho, však?
Áno.
Pán Kisely to dozorovanie nakoniec nedostal. Zrušilo sa to.
Ale komisia výstavby prijala ten návrh bez pripomienok, posunula ho mestskému zastupiteľstvu a vy ste to tiež podpísali.
No dobre, ale veď o to ani nejde. Z mojej stránky môžete hovoriť dokonca o tom, či je to morálne alebo nemorálne. Podľa mňa je pán Kisely v tejto veci odborník.
Ale na to, že je odborník, nemal žiaden papier.
Je na to pracovníčka, ktorá mi musí predložiť, či to tak je. Veď sme to nakoniec aj zrušili.
Áno, ale zrušili ste to až potom, čo negatívne reagovala verejnosť. Ono sa to nemalo ani stať, nieže to malo byť zrušené.
Keď ten papier nemali, tak určite. Ja si tieto veci naozaj dopredu nekontrolujem. Chápte, že ja sa týmto nezaoberám, keď mi to predložia. Pani Kardošová je zodpovedná za verejné obstarávanie v meste.
Boli vyvodené nejaké dôsledky voči zamestnancovi, ktorý ho oslovil?
A aké by mali byť vyvodené dôsledky?
Spomedzi všetkých uchádzačov bol v prieskume trhu vybratý človek, ktorý nemal oprávnenie na vykonávanie činnosti dozorovania.
Viete, naozaj som sa nezaoberal tým, či sa má vyvodiť dôsledok. Proste sa táto vec zrušila a teraz bude vykonávať dozor poslanec mestského zastupiteľstva (Kossuth) za 0 €.
Prečo sa to zrazu zrušilo pre negatívny záujem verejnosti? To sa nedeje často.
Nakoniec, veď na to je vec verejná, na to je tá spätná väzba a kontrola, aby sa také niečo odhalilo. Verte mi, ja som naozaj nemal záujem na tom, aby toto dozorovanie vykonával-nevykonával pán Kisely. Pre mňa je niekedy dobré, keď tieto veci kontrolujú naši ľudia, lebo do toho vieme zasiahnuť a okamžite urobiť nápravu. Ale opakujem ešte raz – pokiaľ to dovoľuje zákon. Pokiaľ sa neporušil zákon, tak je to všetko v poriadku. Tu sa zistilo, že zrejme nemá na to tú licenciu, tak sa to naštastie zrušilo.
Nemalo by to mesto zisťovať predtým?
Určite. Nemalo k tomu prísť, ale verte, ja to vôbec nepokladám za nejakú dôležitú vec. Je to skôr bežná úradnícka vec, ku ktorej by nemalo dôjsť. Nemal by to dopustiť prednosta, on je riaditeľ „závodu“. Ja sa snažím, aby sme dostali dotáciu na tých 6 bytov, toto je moja úloha. Samozrejme, neskrývam svoju zodpovednosť, pokiaľ tam k tomu došlo. Chválabohu sa to zrušilo.
Hovoríte, že médiá informujú prevažne negatívne. V takomto prípade sa to dá brať ako pozitívum, nie?
Keby ste neinformovali, tak sa to nekoriguje. Ja v tomto nenamietam, ale informujete na 100 % len o zlých veciach.
Nemyslíme si, že to je pravda.
Málokedy sa povie niečo pozitívne. Mali sme v Rožňave asi 50 detí z Rožňavy a z maďarského Serenča. Keby ste to tam boli videli… V zmiešaných družstvách deti spolu súťažili v tejto maďarsko-slovenskej atmosfére, ktorá nie je normálna, ale umelo navodená a nezodpovedá skutočnosti. Tam by mala byť slovenská aj maďarská štátna televízia a prezentovať, ako tieto deti môžu spolu súťažiť. Ale o tom nebol nikde ani článok. Keby sa však nejakému tomu dietaťu bolo niečo stalo, tak by boli televízie obidvoch strán toho plné.
Napríklad rožňavská televízia o tom informovala?
No isteže
Prečo potom mesto nerobí tlačové správy a nerozosiela ich médiám? Odkiaľ sa o tom majú inak dozvedieť?
Snažíme sa robiť. Keď sme robili tlačové konferencie dvakrát do roka v košickom Syndikáte novinárov, vy ste prví útočili, že prečo to robíme tam. No aby sme dali von aspoň nejakú správu, že sa niečo robí. To ste nám ale vy vytkli s otázkou, prečo robíme tlačové konferencie práve tam. Nehovorím teraz o vás ako o osobe, ale o vašom portáli.
Tá komunikácia by mohla byť pravidelnejšia a systematická.
Ale veď komunikácia môže byť na každom zastupiteľstve, po každom zastupiteľstve. Máte otvorené dvere, ale treba mi dať aj mikrofón. Som štvrtý rok vo funkcii a myslím, že sa vlastne rozprávame druhýkrát.
Viac menej pravidene vám zasielame otázky na vyjadrenie k rozličným veciam.
Dobre, veď ja vám to nevytýkam. Môžeme hovoriť, ja som sa rozhovoru nikdy nevyhýbal.
DOTÁCIA FUTBALOVÉMU KLUBU: POZRIEM SA NA TO
Skúsme sa ešte vrátiť späť k tej transparentnosti. Druhý príklad: dotácia futbalovému klubu k neuhradeným faktúram za dresy. To je tiež príklad, kde nebol nijakým spôsobom porušený zákon, ale je jasné, že nešlo o verejný záujem. Prečo ste nástojili na tom, aby sa poskytla dotácia klubu, keď išlo o dlhodobé zlyhanie jednotlivca?
Ale to bolo spred dávnejších rokov, nie? Tú práčovňu mali vtedy, keď som ja nebol ešte ani poslanec.
Veď práve.
Dobre, veď chápte, ja som štatutár mesta. Ten futbal je, aký je, ale predsa len je to ten najpopulárnejší šport. Je tam kopa mládeže, teraz ich majú kompletne povypínať? Trošku začali hrať lepšie po rokoch, tak ja tie problémy musím nejako zlikvidovať.
No ale tá nezodpovednosť sa preniesla na vás.
Ale veď toto nech sa koná ďalej, to sa môže konať. Ja to ale nejako musím zniesť zo sveta, aby oni neboli odpojení, zatvorení, exekuovaní.
Mesto ale nemôže pykať za chyby jednotlivca peniazmi všetkých.
Ale veď ani štatutár za to nemôže, momentálne je štatutárom odielu poslanec Džačár a je to hrdinstvo byť štatutárom v tejto situácií. Každý týždeň chodí za mnou, aby som mu nejako pomohol, snažíme sa získať sponzorov, čo predtým nebýval problém. Každý, kto má v meste nejakú akciu, je v úvodzovkách povinný dať niečo na kultúru mesta. Zatiaľ sa darí a to sponzorské dávajú, ale viete čo to je za námahu? Toto je vec, ktorá je spred siedmych či ôsmych rokov. Neviem ako a či je to možné ešte vôbec zistiť, neviem kto bol vtedy štatutárom. Videli ste vtedy predsa na zastupiteľstve, požiadal som Baláža a Dávida, nech sa vyjadria…
Ako to, že mesto nemá žiadne doklady, resp. dokumenty o tom, kto je za to zodpovedný? Mesto nie je ani zriaďovateľom klubu.
Mesto nie je zriaďovateľom klubu, je to ako združenie „Spoločnosť priateľov futbalu“. Nakoniec si myslím, že aj preto to dali ako iné združenie, aby išli staré dlžoby preč. Tak ako to býva veľakrát s obchodnými spoločnosťami – teraz ale nehovorím o mestských. Ja viem dať podnet na pani hlavnú kontrolórku, otázkou je, či je ešte čo skontrolovať, keď ten subjekt už neexistuje.
Zatiaľ sa jej to nepodarilo zistiť.
Lebo neviem či a ako ten subjekt ešte existuje.
Keď sa teda nevieme dopátrať k tomu, kto je za to zodpovedný, prečo by mali teda všetci uhradiť chybu jednotlivca? Verejný záujem je v tom, aby sa ušetrili spoločné finančné prostriedky.
Teraz mi povedzte, aký je iný protinávrh? Zrušíme futbalový oddiel?
Treba pátrať po tom, kto je za to zodpovedný.
No veď ste počuli názor kontrolórky, že to nejako nejde. Veď koľko to bolo, nejakých osem tisíc korún?
To bolo oveľa viac, bola to suma okolo 3000 € (v deň zastupiteľstva 15. 12. 2009 poslanec Ďžačár varoval, že dlžná suma činí už viac ako 2000 € a stále narastá – pozn. red.).
Nie, to sme dali aj na niečo iné. Dali sme im 2500 € ale tá suma nebola celá za tie dresy. Neviem, bolo to nejakých 12 000 SK, možno aj menej.
Ale na to sa nabalili ešte aj súdne poplatky a úroky.
A exekútor. Dobre, to potom nemusíme zaplatiť, ale bude to podstatne drahšie pre mesto.
Ale prečo pre mesto?
No a kto to uhradí?
Mesto nie je zriadovateľom klubu.
Ani Džačár, ani Polák ani kto tam bol ešte…tam vtedy neboli štatutármi.
Uhradili ste to a je to uzavreté alebo sa to snažíte vypátrať?
To skutočne neviem, na to sa musíte spýtať šatutára. Ale toto si dám pozrieť. Požiadam aj pána prednostu o informáciu, aká je zodpovednosť pri dozorovaní u pána Kiselyho. Toto nie je pre mňa osobný problém.
Tu ani nejde o ten jeden konkrétny príklad, ale o to, aby sa urobili opatrenia pre nápravu a systémovo sa niečo zmenilo. Tam totiž zjavne zlyhalo viac kontrolných orgánov: jednak zamestnanec, ktorý oslovil niekoho, kto nemal oprávnenie, potom to kontrolovala finančná komisia – tá dala podnet na prešetrenie, komisia výstavby to posunula bez pripomienok a vy ste to nakoniec podpísali. Takže tam bolo viacej stupňov, kde sa na to neprišlo a prišli na to médiá. V podstate to bolo posunuté až do mestského zastupiteľstva, kde to mali poslanci schváliť.
Viete ako sa podpisujú v meste dokumenty. Ja som štatutár, podpisujem napríklad rozhodnutia o stavebnom konaní, v sociálnej oblasti, v rôznych iných oblastiach. A to stavebné konanie je také najvypuklejšie. Ja nie som stavbár, ja mám celkom inú profesiu, takže každý jeden dokument, každé jedno rozhodnutie v tejto oblasti, sú podpísané vedúcou odboru výstavby a prednostom. Inak to nepodpíšem. To znamená, že prednosta svojím podpisom ručí za to, že z formálneho hľadiska je všetko v poriadku a vedúca odboru výstavby by mala ručiť zas za to, že je z odbornej stránky všetko v poriadku. Takto to ide. Chápte, tých oblastí je veľmi veľa, sú to vyslovene špeciálne odbory. Ja toto nemôžem a ani nemám ambíciu vedieť, takže v týchto veciach je to tak, že keď mi to oni podpíšu, ja nemožem nepodpísať. Niekedy si to prelistujem, niekedy si ich zavolám, ale keď nemám dôvod nejako spochybňovať to, tak nemôžem všetko vypátrať do molekuly.
To je pravda a práve preto by mali byť pri takýchto prieskumoch trhu priložené prílohy, v ktorých by boli aspoň tie základné veci. Či má ten človek na danú činnosť oprávnenie.
V tom spise je vždy všetko priložené, len niekedy to má 20-30 strán a to sa jednoducho nedá všetko čítať. Ja sa väčšinou snažím tým ľudom veriť. Potom treba tú zodpovednosť zniesť na tých, ktorí to takto dodali, ale neviem, či to bolo úmyselne alebo nie. Neviem.
Môžeme to uzavrieť s tým, že sa na to pozriete?
Nielen že sa na to pozriem, dám vám o tom aj správu. Určite sa pozriem na toto aj na futbalový klub.
Bolo by určite zaujímavé prísť na to, kto za to nesie zodpovednosť.
Ale v niečom sa korekcia urobila, ten dozor urobí niekto iný. Tak ako to deklarovali v zastupiteľstve – pán poslanec Kossuth. Bolo tam viac ponúk, myslím, že dve, a on dal 0 €.
STRATA PETÍCIE JE AJ DôSLEDKOM ATMOSFÉRY PRI PREDAJI AUTOBUSOVEJ STANICE
Poďme k ďalšiemu príkladu: Na minuloročnom septembrovom mestskom zastupiteľstve pani Balážová, hlavná kontrolórka mesta, vystúpila s informáciou, že na mestský úrad bola doručená výzva za výstavbu obchodného domu, ktorú podpísalo 279 občanov. O dva dni neskôr bola táto výzva fuč. Ako je to možné?
Tú výzvu som videl, to vám naozaj môžem potvrdiť. Boli tam podpísaní občania a neželali si, aby boli ich mená zverejnené – tak mi to tlmočila pani kontrolórka. A videl som to aj pri výzve proti výstavbe, že veľká casť síce bola podpísaná priamo, ale niektorí zverejnenie svojho mena odmietli.
Nemalo by byť všetko, čo je na mestskom zastupiteľstve prejednávané, zapísané v zápisnici a teda overiteľné?
Neviem, či je to nutné, urobila sa tam iste nejaká chyba. Nemyslím si, že by táto výzva bola výmyslom, tá petícia za výstavbu existovala, ja som ju videl.
Bola zaevidovaná ako bežná pošta, ktorá došla na mestský úrad. Je možné poštu následne stiahnuť?
Určite, na žiadosť tých signatárov je možné ten obsah stiahnuť.
No akurát, že pri tom neboli stanovení žiadni zastupujúci signatári. Čiže na mestský úrad prišla osoba, ktorá nebola takýmto signatárom a vyžiadala si tú výzvu späť. Je možné jednať v mene všetkých podpísaných?
No neviem, či je to možné. Spĺňalo to podľa hlavnej kontrolórky charakter petície, bol to v podstate tiež otvorený list poslancom.
Ale tým, že nebol určený zastupujúci signatár, existuje také právo, že človek príde a zoberie tento list späť?
Existuje právo, aby ho tam doručil ten jeden?
Doručiť áno ale vziať naspäť? Stále je v tej petícií niekto, kto koná za všetkých, niekto kto má na to oprávnenie. V tomto prípade ale nebol.
No neviem, mne tlmočila pani kontrolórka, že tam bol občan, ktorý to aj doniesol a aj zobral.
Pani kontrolórka na zastupiteľstve povedala, že originálne hárky aj s podpismi a s menami sú u nej uložené, takže kto má záujem, môže si ich prísť prezrieť. Avšak, keď sme chceli zdokumentovať túto výzvu, tak nám to nebolo umožnené.
Ale nahliadnuť vám umožnila, akurát vám nemožnila to zdokumentovať.
Nie je tá hranica pritenká? Ja si tie mená môžem predsa čítať, následne si ich prepísať a nenaplním tým podstatu dokumentácie.
Je iné si zapamätať niečo, ako je to tam napísané a iné zdokumentovať to.
Okrem toho tam nebolo nikde napísané, že si zverejnenie neželajú. A ako platí v tomto prípade Zákon o slobodnom prístupe k informáciám? Je to predsa úradný dokument, doručený na mestský úrad.
Neviem, toto sa naozaj musíte spýtať kontrolórky a právnika, ale toto asi nebol verejný dokument. Ak si tí podpísaní vyžiadali, že nechcú byť zverejnení, tak musíme počúvnuť.
Určite by to malo byť aspoň zaevidované na mestskom úrade, nemôže sa to stratiť. Lebo teraz v podstate na mestskom úrade nie je žiadna zmienka o tom, že to tam bolo.
Vieme vám potvrdiť, že to prišlo. Ja som to naozaj sám videl, neviem koľko tam bolo mien, ale existovali tam mená a podpisy a zobrali to späť.
V tomto období, keď sa rokovalo o odpredaji pozemkov, nevysielala ani RVTV. Relácia „Okrúhly stôl“ ako aj zastupiteľstvo, na ktorom sa prejednával predaj pozemkov, sa vysielali vtedy len cez internet. Ako je možné, že mestské televízne štúdio pozastavilo vysielanie na dva mesiace?
Mestské televízne štúdio, jeho štatutárka, urobilo aj vďaka jeho predchádzajúcej ekonómke chybu a nemali licenciu. Však my sme sa tým netajili, povedali sme to verejne a našťastie sa to dalo do poriadku. Snažili sme, aby to išlo aspoň v internetovej forme.
Aké boli vyvodené dôsledky za túto chybu?
Nebolo navrhnuté, aby sa vyvodzovali nejaké dôsledky. Ja som zvolal dozornú radu a dal som pokyn, aby sa k tomu vyjadrili. Inak nebolo urobené žiadne nejaké personálne riešenie. Je to totiž obchodná spoločnosť, ktorá má svoje orgány, má svoju dozornú radu a jej vrcholným orgánom je mestské zastupiteľstvo. Ja nie som majiteľ RVTV, chápte. Ja som dal okamžite pokyn dozornej rade, ktorá nenavrhla, aby sa robili nejaké personálne veci.
Vzhľadom na to, že je to mestské televízne štúdio, ktoré má informovať občanov…
Ja som mal z toho dosť veľké problémy. Mal som dokonca spory aj s inými ľuďmi v meste. Mysleli si, že niečo za tým je, že sa to robí úmyselne. Mali dlhodobo problémy so svojou ekonómkou. Nemali splnené niektoré odvodové veci, takže nemohli z formálnej stránky požiadať o licenciu.
Čiže išlo o nesplnenie povinností z ich strany.
A či bola na vine konateľka? Je to ešte stále mladé dievča tesne po štúdiu. Skôr si myslím, že bola na vine tá ekonómka. Tá je už vymenená a v RVTV majú druhú ekonómku.
Teraz ste hovorili, že mali problémy s odvodmi. Ako to vyzerá aktuálne?
Ešte majú nejaký splátkový kalendár, ale teraz už majú všetko urobené – majú riadne, oficiálne licenciu.
Viete približne povedať ten objem neuhradených záväzkov?
To sa musím spýtať konateľky. Splácajú to.
Na RVTV môžme hneď nadviazať. Na ostatnom mestskom zastupiteľstve (25. 2. 2010 – pozn. red.) bol medzi bodmi programu aj jeden bod, návrh na úsporu, ktorý rátal so zrušením vysielania televíznych prenosov z rokovania mestského zastupiteľstva.
Nie. To sme si overovali. Zaznel taký hlas, ale je to tak malý náklad a sú to tak malé úspory…
Od koho zaznel taký hlas? Kto dal ten návrh?
To vám naozaj nepoviem. O tom sa debatovalo niekoľkokrát aj po iné roky. To však nie sú úspory, ktoré by boli vôbec signifikantné, nemá to význam. O toto je zatiaľ v meste záujem, takže o tom neuvažujeme. Pokiaľ RVTV bude vysielať, bude vysielať aj priame vysielanie.
V podstate ide aj o zodpovednosť voči občanovi, aby mal možnosť…
Toto fakt nie je v hre. Pokiaľ teda bude vôbec existovať RVTV. Môže sa stať, že keď „mi“ neodpredajú majetok, tak sa zruší všetko, lebo to nebude z čoho financovať.
Na mestskom zastupiteľstve mal byť v rámci úsporných opatrení prerokuvávaný aj bod, podľa ktorého sa má znížiť propagácia mesta. Vedeli by ste k tomu niečo povedať, akým spôsobom to bolo myslené?
Súčasť položiek, jednotlivých výdajov v bežnom výdavkovom rozpočte, je aj na propagáciu mesta. Ak je to možné, tak tam sa dá menšia suma. Pozastavili sme vydávanie Rožňavských listov, takže je to myslené takto. Ale rozpočet ešte prijatý nie je.
Teraz to zhrňme. Tieto jednotlivosti o ktorých sme hovorili – dozorovanie nájomných bytov, dotácia pre mestský futbalový klub, výzva, RVTV – sú podľa vás chyby jednotlivcov, alebo je to chyba systémová? Je ľahké zvaliť to na jednotlivcov.
Ale nie. Viete, mne je jedno, či to robí Kisely, či to robí Szabadosová, či niekto iný. Teraz to bude robiť Kossuth. Sú to stavbári, ktorí túto vec vedia robiť. Poviem vám to otvorene, ja osobne nemám problém s tým, keď dozorovanie robí niekto, kto je viazaný na mesto. Keďže tie stavby mesto platí, malo by ich mať čiastočne aj pod kontrolou. Žiadny projekt nie je nikdy urobený tak, aby bol úplne bezvadný. Veľakrát sa do toho počas výstavby zasahuje a sú potrebné korekcie. To nie je ani Gabčíkovo-Nagymaros, je to nejaká stavbička, šesť bytových jednotiek, na ktorú ešte nemáme ani dotáciu. Tam sa urobila zrejme formálna chyba, že pán Kisely nemal ešte toto oprávnenie. Iné výhrady sme nemali.
A aj toto vyšlo najavo len tak, že sa do toho zapojili médiá. Každý sa môže ale spýtať, koľko vecí ešte média neodhalili.
Chápte, že teraz je už každé mesto každý rok kontrolované cez Najvyšší kontrolný úrad. Tak sa to kontroluje naozaj veľmi dôkladne. Vytkli nám nejaké chyby v predaji hotela Čierny orol, ktorý sa odohral pred desiatimi rokmi. Za to ale táto garnitúra naozaj nemôže. Aj tam nešlo o nejaký trestný čin. Bolo to v tom čase nehospodárne nakladanie s majetkom mesta. To bol nález NKÚ, ktorý hodnotil činnosť v meste za roky. Takže buďte aj v tomto objektívni. A skôr si myslím, že tam boli nejaké osobné veci. Pretože zhodou okolností je pán Kisely svat pána prednostu a tým pádom k tomu príšlo. Samozrejme, nemalo sa to stať.
Nemyslíte si, že keby médiá na to nepoukázali, tak by to mestské zastupiteľstvo schválilo?
Je možné, že by sa tá chyba bola prehliadla. To pripúšťam, zrejme áno. Médiám zrejme tiež dal niekto informáciu.
A vy by ste boli potom poukázali na to, že tam je osobné prepojenie?
Keby som sa bol dozvedel, že tam je chyba, tak sa to zruší. Ja s tým žiaden problém nemám.
Myslite si, že riešením týchto „drobností“ – osobných záujmov, straty dokladov a listín – by mohol byť protikorupčný balíček, aký urobilo napríklad mesto Martin?
Ja pána Hrnčiara poznám, poznám aj protikorupčný balíček aj strýka pána Hrnčiara. Je to môj dobrý osobný priateľ. Viete, aký protikorupčný balíček je toto? Tie listiny sa stratili aj vzhľadom na to, že sa tak démonizoval predaj autobusovej stanice. Môj názor na to je doteraz, že sme urobili chybu. Aj teraz by som areál autobusovej stanice predal, keby som mohol. Je tam ponuka Tesca, je tam ponuka Hrivisu, je tam ponuka Eurobusu. Nech notárka vylosuje, ktorý z tých troch a nech ich oslovia. Je mi to naozaj jedno. Toto nie je historické jadro, ten areál sa má predať. Z areálu samotného nemá mesto ani korunu. Je to dobrý biznis akurát pre Eurobus, ktorý tam má prevádzku v absolútnom centre mesta. A práve vtedy sa urobila taká atmosféra, že potom tí podpísaní nechcú, aby sa ich mená objavili. Toto bolo tak. Žiadosť bola taká, že nechcú aby sa ich mená verejne objavili.
Mená sú jedna vec a tá petícia je vec druhá. Petícia musí byť zaevidovaná, nemôže sa stratiť a minimálne ten obsah musí byť prístupný, keď už nie mená.
Mohli by sme požiadať, aby vám obsah sprístupnili. Neviem prečo vám ten nedali, ale mená tam byť nemusia.
S ELEKTRONICKÝMI AUKCIAMI ŽIADEN PROBLÉM NEMÁM
Vy ste mi ale neodpovedali na otázku, či si myslíte, že niečo také ako verejné otváranie obálok, všetko v elektronickej podobe, verejné zasadnutia mestskej rady, komisií, môže pomôcť? Či by nemalo všetko toto byť verejné?
Ja s tým nemám žiadny problém. Veď nakoniec, všetky zastupiteľstvá sú otvorené. Keď si myslíte, že aj mestská rada by mala mať otvorená, tak to môžeme urobiť. Ja som navrhoval ešte vlani v lete po týchto veciach, že by mohli byť všetky aukcie elektronické. Žiadny problém s tým nemám.
Prečo sa to potom tak nedeje?
Spýtajte sa devätnástich pánov poslancov.
Vy ste inicioval niečo také?
Myslím, že bol nejaký návrh, že všetko má byť elektronickou formou a neviem, či nebol schvaľovaný.
Malo to byť prejednávané na mestkom zastupiteľstve?
Myslím, že v mestkej rade.
Môžete odhadnúť koľko elektronických aukcií ste robili?
Robili sme veľmi málo elektronických aukcií. Dve alebo tri.
Prečo len tak málo?
Aký je efekt elektronických aukcií? Mesto Trenčín malo na túto vec úplne iný pohľad. Niektoré mestá tvrdia, že sa dá ušetriť až dvadsať percent, že je to naozaj výhodné. Mesto Trenčín zase tvrdilo, že nie. Myslím si, že hlavne pri niektorých tovaroch alebo službách, kde sa to dá urobiť rýchlo, sa dajú dosiahnuť úspory. Viem si predstaviť, že v niektorých veciach, kde by zastupiteľstvo alebo poslanci mali schvaľovať užitočnosť nejakého investora a kde je aj tá subjektívna stránka veci, je to veľmi ťažko. Ako to všetko napasovať do nejakých kritérií pre elektronické obstarávanie? Neviete, kto vám príde, kto je zástupca… Aby tam zasa nebola nejaká investícia verejného domu. Ako to obmedziť? Dá sa ten ľudský faktor z toho vypudiť úplne? To elektronické obstarávanie nie je úplná záchrana, ale veľa vecí sa dá určite usporiť.
Čiže vy by ste boli tomu otvorený?
Už som to aj opakovane predniesol.
Vy teda hovoríte, že na vine sú poslanci?
Všetko schvaľujú poslanci. Ja sa toho nechcem zbavovať, ale hovorím to opakovane. Poviem vám príklad: viete o petícii občanov proti tomu, že sa pre dôchodcov zrušili daňové úľavy. Som vo finančnej komisii a vedia vám to dosvedčiť – ja toto riešiť nechcem. Určite nemáme výpadok prijímov riešiť na úkor dôchodcov. Máme stále dosť prostriedkov na to, ako to urobiť inak. Napriek tomu to schválili a potom som ja odpovedal poslancom NR SR, Ministerstvu práce, sociálnych vecí a rodiny. Čo ja s tým mám? Chcel som to vetovať. Ja to uznesenie môžem pozastaviť. Tam sa ale stala tá vec, že sa v novembri 26. konalo zastupiteľstvo, neskončilo sa a pokračovalo nejako piateho decembra. Myslel som si, že po skončení zastupiteľstva to môžem pozastaviť do desiatich dní. Tam ale stálo, že desať dní po dni, keď sa to schváli. Následne som si volal aj okresného prokurátora a hlavnú kontrolórku, či sa to dá ešte zvrátiť. Už sa nedalo. Prokurátor by dal námietku, nedalo sa to už vetovať.
Mali ste nutkanie vetovať viac vecí, ktoré schválili poslanci?
Vetoval som raz jednu formálnu chybu a chcel som vetovať toto.
Keď ste tomu otvorený, tak by ste mohli predložiť mestskému zastupiteľstvu nejaký návrh. Neplánujete niečo také v blízkej budúcnosti?
Skúsime to zajtra (t.j. 1.3.2010 – pozn. red.)? Program je ale už uzavretý a odsúhlasený. Dobre, sľubujem, že zajtra verejne deklarujem predložiť návrh na výlučne elektronické obstarávanie, dobre?
Napríklad.
Tak to zajtra urobíme.
ANI NEZÁVISLÍ ANI KOALIČNÍ POSLANCI MA NEPOZÝVAJÚ NA ROZHOVORY
To by bolo určite pozitívne. Myslíte, že na to nájdete podporu naprieč politickým spektrom?
Netrúfam si teraz odhadnúť. Viete, moja pozícia je teraz trošku pikantná – nezávislí poslanci ma nejako nepozývajú a nie som pozývaný už ani na koaličné rozhovory. Ja sa snažím zvolávať, rozprávať sa, ale už od vlaňajšieho leta, od predaja toho nešťastného Eurobusu, je to také rozhádanejšie a nesúrodé.
Skúste to rozuzliť. Prečo?
Zrejme ide práve o ten Eurobus, tak si myslím. Väčšinou sa poslanci pohádajú na majetkoch.
No a komu ide o čo?
To ja už neviem, to mi odpovedzte vy. Ja si jednoznačne myslím, že sa mal Eurobus predať, pretože je to miesto nehistorické, miesto nie je pekné, ktoré by mohlo byť krajšie. Mohli sme mať 40 alebo 60 miliónov v mestskej kase a ľudia tam mohli nájsť prácu. Komu to predať, to mi je úplne jedno. Som ochotný riešiť to aj losovaním.
Niektorí poslanci z koalície súhlasili s tým predajom s vami. Myslíte si teda, že to bol ten dôvod?
Na žiadny variant ich nesúhlasilo dosť.
Myslíte si, že SAD je práve tým dôvodom rozhádania sa?
Nechcem, aby to bolo takto formulované. Ale práve od toho leta je taká rozhádanosť v mestskom zastupiteľstve.
Máte pocit, že je tá koalícia stále taká voľná?
Ja som sám inicioval v novembri alebo decembri, aby sa to znovu už trošku spojilo, lebo naozaj už sa nedalo v ničom dohodnúť. Tak reku, skúste sa spojiť. Oslovil som obidvoch lídrov, pána poslanca Babiča aj pána Legnára, že či už sa znovu neschýli k nejakej dohode. To predsa nemôže byť devätnásť rozhnevaných žien a mužov, nie je to dobré. Oni sa myslím spojili, len mňa už k tomu teraz nevolajú. Ja to ale akceptujem. Je to skôr vôľa poslanca Babiča, že ma nevolajú – tak mi to bolo aspoň prezentované. Pretože aj v SMK sa čudovali a pýtali, že prečo nie som k tomu volaný aj ja. Je dobré, keď sa nejaké dohody urobia a nejakým smerom to ide. Musíte si uvedomiť, že je mimoriadna situácia, keď je akútny nedostatok finančných zdrojov. A keď sa v horizonte mesiaca -dvoch niečo nepredá, tak nastáva naozaj núdzová situácia.
REALIŤÁK NEVIE, ŽE MôJ VKLAD SA TERAZ ZDVADSAŤNÁSOBÍ
Myslite si, že je zodpovedné predávať majetok v čase, keď je jeho cena nižšia akoby bola inokedy? Najmä keď je mesto v takej potupnej pozícii, že sa doslova pýta, aby ho niekto kúpil.
Ja si plne uvedomujem, že teraz je jedno z najhorších období na predávanie majetku za jeho plnú cenu. Je doba keď sa predáva pod cenu, ale je aj taká doba, keď sa dá vaša investícia za päťpercentné spolufinancovanie zveľadiť dvadsaťnásobne. Taká doba bude už len tri roky, viac nie. Toto sa už opakovať nebude. Poviem vám príklad: dostali sme peniaze na pionierku – vyše 40 miliónov, na ZŠ Juh – vyše 30 miliónov. Staviame športovú halu, kde nám stačí dať 15 miliónov a Košice (VÚC) nám dajú ďalších 45 miliónov. Vyhraté už máme námestie za 51 miliónov. Keď ja toto teraz neurobím, tak o päť rokov budeme musieť dať z mestských peňazí 50 mil., 40 mil. a 30 mil. Na to mesto v živote financie nenazbiera. Každý realiťák vie, že teraz sa predáva pod cenu, iba primátor to vraj nevie. Viem to aj ja, ale realiťák nevie, že teraz sa môj vklad zdvadsaťnásobí. Táto doba sa už opakovať nebude. V živote sa inak nenájdu prostriedky na túto infraštruktúru, na to, že vám urobia cesty, školy… O štyri roky budete potrebovať stovky miliónov a to vám mesto zo svojej podstaty nikdy nebude vedieť dať. Z tohto hľadiska si teda myslím, že je to správne. Len musí existovať nejaká hranica. Povedal som to aj pri budove ONV – som ochotný spúšťať z ceny, ale aby sa spustilo z 27 na 15 miliónov, to je už aj na mňa „silné kafe.“
Čo v prípade, ak sa nepodarí za ten jeden mesiac získať finančné prostriedky?
Potom sa všetko ostatné musí zastaviť. Ostanú školy, matrika, ostane stavebný úrad. Zrušíme to, čo sa len zrušiť dá. Taká je situácia. A keď sa niekto spýta, ako sme hospodárili? Je to zhoda dvoch okolností: jednak je to výpadok v dôsledku ekonomickej krízy, kde nám mesačne chýba zhruba 4-5 miliónov korún. Na druhej strane je v meste neuveriteľná ekonomická aktivita – na ňu nám treba zhruba 50 mil. investičných. Staviame bytové jednotky 5, 6, 7, v marci by som mal zaplatiť mestský vklad na športovú halu 15 miliónov a ostatné ďalšie vklady. Takže nie je to tým, že by sme všetko rozhádzali. Na budúci rok budú investičné výdavky podstatne menšie, pretože bude všetko dokončené. Ak nebudeme niečo žiadať, nebudeme úspešní a úspešní byť ešte chceme. Stále si myslím, že mesto má svoj majetok, ktorý pre neho nie je potrebný. Poviem konkrétny príklad, proti ktorému bola tiež petícia: Dom služieb. Stalo sa mestu niečo tým, že viac nevlastní dom služieb? Ten Dom služieb bude teraz vyzerať inak, bude to vyzerať krajšie a mestu to vôbec nechýba. Kedy by mesto dalo do toho toľko, koľko dali investori? Určite do toho nedali menej ako 10-20 miliónov. Mesto má mať športoviská, kúpalisko, klzisko, dom kultúry, pekné cesty. Ja som sociálno-demokratický politik, ale najlepšie sa hospodári s majetkom, keď je v súkromných rukách. Najhorší gazda je mesto, štát, VUC-ka. Tí majú mať všetko, čo im bytostne patrí – všetko ostatné nech je v rukách súkromných.
Často hovoríte, že predávame prebytočný majetok. Čo znamená, že je prebytočný? Prečo nevie mesto nájsť využitie na ten majetok, aby z neho malo zisk?
Prebytočné je to, čo mestu vzhľadom na jeho funckie bytostne nepatrí. Taká Turistická ubytovňa – je to majetok, ktorý má mať mesto, alebo je to prebytočný majetok?
Nedá sa ten majetok zhodnotiť tak, aby z neho malo mesto zisk?
Ako napríklad?
To sa pýtame my vás.
Dá sa. Pokúšali sa o to 1. Rožňavská, Technické služby a ako to vyzerá? Nakoniec to stále skončí tak, že do toho musíme niečo dať my.
Spomínali ste, že mesto má našliapnuté na to, aby získalo peniaze na námestie.
Mesto to už má rozhodnuté, už sme to vyhrali.
A čo to konkrétne znamená?
Že dostaneme 51 miliónov korún. Ako výdavok mesta sme zaplatili realizačný projekt, budeme platiť stavebný dozor. Na to všetko treba mať peniaze. Keď nepredáme majetok, tak to budeme musieť vrátiť v zmysle „nechceme 50 miliónov, lebo nemáme peniaze.“ Budeme mať námestie také, ako máme, nikto nám ho nezoberie. A budeme mať náš majetok.
Čiže v prípade, že nezoženiete dostatok peňazí, hrozí zastavenie všetkých projektov?
Ako inak, z čoho to zaplatíme?
Neuvažovalo mesto nad tým, že si zoberie úver?
Uvažovalo. Zo zákona musíte mať ale určitú finančnú disciplínu. Môžete dosiahnuť deficit 60 % bežných príjmov, my máme momentálne deficit 47 %. Vieme my ale, aké budú na budúci rok bežné príjmy? Čo keď budú nižšie a zrazu sa to percento prevalí? K tým 60tim percentám sa až tak tesne nemôžme priblížiť. Sondujeme. Momentálne platíme ročne 1,2 milióna eur dlhovú službu.
Keby sa to podarilo, kedy by sa reálne začalo niečo s námestím robiť?
Skonči sa verejné obstarávanie, ktoré teraz beží a hneď potom sa môže začať stavať.
Čiže to je v priebehu…
…Tohto roku.
Čo sa týka úsporných opatrení: čo si myslíte o nápade znížiť počet poslancov v mestskom zastupiteľstve?
To sú kozmetické úsporné opatrenia. Pre mňa to nie je ťažisková otázka. Či ich tam bude sedemnásť alebo pätnásť, nebude to rozhodujúce, hoci úspory by to nejaké boli. Podobne to bolo aj pri tých platoch a odmenách – také opatrenie vám sto miliónov nevykryje. Ja som akceptoval tú pripomienku pána poslanca Pavlíka a dal som návrh v mestskej rade aj vo finančnej komisii, že vedenie mesta bude dostávať o desať percent menej. Mzdové prostriedky všetkých zamestnancov sa znížia o päť percent, príspevkové organizácie dostanú o dvadsaťpäť percent menej.
Teraz to vyzerá, že je to málo, ale nemyslíte, že to môže mestu dlhodobo priniesť slušné peniaze, keď sa spojí viac takýchto jednotlivých opatrení?
Poslanci sú hodnotení veľmi málo. Rozhodujú práve poslanci a mali by byť odmeňovaní lepšie, lebo majú zodpovednosť. Podľa toho, v koľkých sú komisiách, dostávajú od dvoch do troch tisíc korún mesačne. Na tú zodpovednosť je to malé hodnotenie.
Myslíte si, že je nevyhnutné, aby malo také malé mesto ako Rožňava maximálny počet poslancov?
Nie, mohlo by to byť aj s menším počtom. Ale toto nie je pre mňa tá hlavná otázka.
PRIEMYSELNÝ PARK: MALO TO CHYBY, ALE ZDÁ SA, ŽE BUDE PLNÝ
Aká je situácia ohľadom priemyselného parku?
Priemyselný park je tesne pred kolaudáciou. Ešte ostáva spraviť elektrické rozvody a park je hotový.
Je pravda, že tá kolaudácia sa odložila z dôvodu, že mesto nedodalo projektovú dokumentáciu?
Ale nie, nie. To vôbec nie je pravda. My sme mali dohodu s VSE. Nestihlo sa to urobiť v letných mesiacoch a potom už oni nemali peniaze na to, aby to urobili.
Prečo to nebolo urobené načas?
V lete to nebolo urobené z technických dôvodov. Nebolo to technicky pripravené.
Prečo to nebolo technicky pripravené?
Naozaj to nebolo tým, že sa niečo nedodalo. Ten park sa odovzdáva na jar, skôr sa nedal aj tak skolaudovať. Podľa zmluvy by mala byť kolaudácia do 31. mája. Tam sa nič nezmeškalo. A nemáme sklz ani jeden týždeň.
Čo si myslíte o riešení vstupu do priemyselnej zóny?
Bolo to robené narýchlo. Je predsa nezmysel, aby bol vstup cez Nadabulu a cez Rožňava Baňu, keď iný vstup je tridsať metrov od hlavnej cesty. Projektová dokumentácia k vstupu od hlavnej cesty je momentálne na Ministerstve hospodárstva SR. S DPH je to investícia takmer za dvadsať miliónov korún.
Bude to teraz financovať mesto?
Nie, žiadame ministerstvo hospodárstva o priamu investičnú pomoc. Keď ju nedostaneme, tak sa s tým musí vysporiadať mesto.
Kedy očakávate výsledok?
Do niekoľkých mesiacov. Dúfam, že ešte do volieb.
Nemyslíte si, že by mali mestá dostávať financie, napr. aj od vlády až vtedy, keď je ten projekt perfektne pripravený a nie vtedy, keď to ide po straníckej linke a nie je to dotiahnuté do konca?
Desať rokov sa Rožňava snažila o priemyselnú zónu, malo to chyby, nebolo to dokonale pripravené, ale buďme radi, že sa to podarilo. Zdá sa, že ten priemyselný park bude plný.
Prebiehajú aj iné rokovania okrem doterajších firiem?
Áno, je napr. jedna holandská firma, ktorá tu má vyrábať veľmi kvalitný kovový chrómový nábytok. Dodávajú napríklad nábytok pre vládne inštitúcie v Holandsku. Rožňava je s nimi dohodnutá, oni sami ešte hrajú o to, či dostanú od štátu nejakú investičnú pomoc.
Priemyselný park bol jedným z hlavných bodov vášho programu. Považujete ho za úspešne splnený?
Tá priemyselná zóna je veľmi drahá, na zelenej lúke by sa to dalo urobiť za polovičnú cenu. Na druhej strane by sa v živote tá stará environmentálna záťaž nebola zlikvidovala. Z tohto hľadiska to považujem za vhodné, i keď je to malý priemyselný park a pomerne finančne náročný. Určite to pomôže, pretože v poslednej fáze by tam malo byť 150-200 pracovných miest. Pre Rožňavu to nie je málo.
A nemyslíte si, že Rožňava tie peniaze na priemyselný park dostala na úkor ostatných miest – tým že išli po straníckej linke?
Ja neviem povedať to, či je to na úkor ostatných miest. Keď jedno mesto financie dostane a druhé nedostane, tak to druhé sa vždy môže cítiť, že je to na jeho úkor. Však Rožňava má tridsaťpercentnú nezamestnanosť. Ktoré mesto má dostať takúto pomoc, keď nie Rožňava?
Napríklad to, ktoré má perfektne pripravený projekt.
Ale tento projekt nebol zle pripravený. Je pekný, je dobrý. Ja si myslím, že sa má naozaj chodiť od tej hlavnej cesty. Ale povedzme si, Rožňava Baňa bola stále priemyselná zóna, boli tam bane, chodili tam kamióny s horninou do Nižnej Slanej. Nie je to tak, že sme z nejakej rekreačnej oblasti urobili priemyselnú zónu. Rožňava Baňa bola priemyselnou zónou odjakživa. Sme pripravení na riešenie. Keď nám nedá štát, tak nech sa to financuje postupne aj úverom.
Keby to bolo lepšie naprojektované na začiatku, možno by sa mohli ušetriť peniaze teraz – či už zo štátneho rozpočtu alebo z rozpočtu mestského.
Keby sme boli čakali, tak tie peniaze nedostaneme nikdy. Keby sme to nevyužili v tie dni, keď to šlo, tak by povedali, že Rožňava nie je schopná. Už to tak raz bolo – za Dzurindu.
Prečo sa to potom projektovalo ad hoc?
Lebo tie plány boli menené, viete? Už za Dzurindu mali dostať prostriedky, potom to bolo u Ruska, potom Ruska odvolali a stále mal niekto iné predstavy. To nie je len tak, že dáte niečo pekné a to potom automaticky ide. Viete, čo všeličo musíte robiť, aby to vyšlo?
AKO NEZÁVISLÝ KANDIDOVAŤ NEPôJDEM
Máte ešte nejaké plány, čo by ste chceli stihnúť počas nasledujúcich deviatich mesiacov?
Predovšetkým môj plán je, aby sme sa nezastavili, aby sme našli v týchto prvých mesiacoch konsenzus v otázkach, čo predať. Toto je na programe dňa – ako doplniť výpadky. Bolo by potrebné predať niečo za zhruba 30-40 miliónov, aby sme ostatný majetok nemuseli predávať v strese. Niečo ale predať musíme, tu iná možnosť neexistuje. Inak naozaj o to všetko prídeme. Toto je teda to hlavné. Máme však rozbehnuté aj ďalšie veci. Z tej spomínanej sumy 51 miliónov nebude dokončené celé námestie, rieši to jeho 3/4, východnú časť to nerieši. Máme už pripravené veci na tú druhú časť námestia a celú Šafárikovú ulicu. Ďalej mám pripravený projekt s ktorým som bol u vicepremiéra Čaploviča – vicepremiér Čaplovič je môj osobný priateľ a priateľ Rožňavy. Napísal mi list, že vie, že Rožňava je vari jediné okresné mesto, ktoré nemá krytú plaváreň. Pokiaľ to bude možné, bude sa snažiť ešte z tohtoročného rozpočtu Rožňave poskytnúť 800 tis. eur. Ja som dal zatiaľ pripraviť štúdiu, ktorá je veľmi blízko k dokončeniu projektu krytej plavárne. Na financovanie toho je potrebných asi 50 miliónov korún. Keby sme získali z niečoho ešte 24 mil. korún, vieme tú plaváreň dokončiť ešte tohto roku. Bol by to pekný areál. A v auguste je kolaudácia športovej haly.
Hovorili ste, že v prípade nedostatku finančných prostriedkov bude pozastavená aj športová hala.
Sme viazaní zmluvou o združení finančných prostriedkov s KSK, že dáme do športovej haly ešte 15 miliónov. My sme dali takmer desať miliónov na infraštruktúru ešte v minulom období, oni pridajú 45 miliónov korún a my ešte dáme teraz 15 miliónov. Je ale riziko, že tie peniaze nebudú, keď ich nevyčerpáme do augusta.
Do akej miery zasahuje primátorovanie do osobného života?
Zasahuje od rána do večera, od večera do rána. Je to veľká osobnostná a ľudská daň. Ale nehovorím, že to nerobím rád. Človeka to chytí, len vám beží podstatne rýchlejšie život.
Keď človek odíde z verejnej funkcie, často sa zmenia aj jeho medziľudské vzťahy. Ste na to pripravený?
Pripravený na to som,určite. Som pripravený na to, že niektorí ľudia sa zmenia, hoci sú teraz priatelia a zdravia sa. Ale všetci sa určite nezmenia, ľudia nie sú všeobecne až takí zlí. Taký pesimista nie som. Ja mám svoju profesiu, mám svoju robotu a robím ju už štvrté desaťročie.
Povedal som verejne viackrát, že s najväčšou pravdepodobnosťou už nebudem mať ambíciu kandidovať. Tá pravdepodobnosť je asi deväťdesiatpercentná. Definitívne rozhodnutie poviem v auguste, ešte si počkám na výsledok parlamentných volieb. Viem deklarovať to, že nepôjdem kandidovať ako nezávislý. Keby ma však strana, ktorá ma nominovala, znova požiadala, ešte by som rozmýšľal, ten výsledok zrejme ale ostane taký istý. Rodina to nechce – ani manželka a deti už vonkoncom nie a myslím, že to už nechcem ani ja.
Teda ako nezávislý by ste nešli?
Nie, nie. Ani sa to nepatrí, ja by som už vôbec nešiel kandidovať, keby som nešiel za Smer-SD.
————————————————-
ČITATEĽSKÉ OTÁZKY
Vymenil prokuristu 1. Rožňavskej, a. s. skutočne kvalifikovanejší človek, ako ste sa vyjadrili v predošlom rozhovore pre náš portál?
Isteže. Prišiel tam človek, ktorý je vysokoškolsky vzdelaný a kvalifikovaný. Či to vedel aj lepšie riadiť, to by som teraz až tak jednoznačne nepovedal. Myslím si však, že celý projekt 1. rožňavskej bol založený zle.
Prečo si to myslíte?
Keď sa niečo zakladá len za účelom výhod a ziskov, väčšinou to nemá dlhé trvanie. V tomto prípade išlo napríklad o to, aby mali lacnejšie poplatky, aby mohli pri stavbe OKC dávať lepšie DPH. Navyše, 1. rožňavská mala v tom čase podstatné iné portfólio majetku ako má teraz, skoro všetkého majetku ju však zbavili, alebo sa ho zbavila sama. Nemôžeme ju zrušiť z prozaického dôvodu – museli by sme vrátiť Daňovému úradu zhruba 15- 17 miliónov na DPH. 1. rožňavská tak musí zostať fungovať aspoň z administratívneho hľadiska. Či ale musí existovať aj fyzicky a či by to všetko nemohli prebrať Technické služby, je na zamyslenie. Pána Ing. Grígeľa považujem ale za jedného slušného a vzdelaného človeka, otázne je, či sa s takýmto bremenom vedel vysporiadať.
Berie prokurista po reorganizácii nezmenený plat?
Vyzval som ho, aby zvážil to, či musí mať organizácia, ktorá má spolu štyroch zamestnancov aj vlastnú ekonómku a či on musí mať taký istý plat, ako keď tam mal pätnásť, alebo dvadsať ľudí. Chcel som, aby sám prijal iné riešenie. Ja to nemôžem urobiť, je to akciová spoločnosť, ktorá má svoje orgány, preto som ho len vyzval, aby s nejakým riešením prišiel on .
Kto uhradí dlhy 1. Rožňavskej, a. s.? Budú zahrnuté do mestského rozpočtu?
Tieto dlhy momentálne nie sú započítavané do mestského rozpočtu. 1. rožňavská má splátkový kalendár – predovšetkým voči firme TEKO-R, ktorý zatiaľ dokážu splácať. Oni sú akciovou spoločnosťou, majú podvojné účtovníctvo a ich dlh sú predovšetkým odpisy z OKC, ktoré ma mnohomiliónovú hodnotu. Podľa toho jednoduchého gazdovského účtovníctva by ale vedeli hospodáriť vyrovnane. Ak sa po odsúhlasení rozpočtu nezmení niečo s Actoresom – keď bude dostávať Actores menej, dostzanú menej aj oni. Pokiaľ poslanci zmenia toto, tak budú mať problémy znova.
Aké sú ročné zisky a výdavky OKC? Nie je stratové? Sú jeho priestory plne využívané?
Podľa jednoduchého účtovníctva je OKC pár tisíc korún v zisku. Je to pomerne vyrovnané, ale keď sa robia odpisy, sú v strate. Oni totiž neveida urobiť zisky na úrovni odpisov. Priestory sú využité tak, ako je to v Rožňave možné – na maximum to však určite nie je. Okrem toho, v Rožňave začína byť prebytok administratívnych priestorov, prenajímanie priestorov v OKC bude čím ďalej náročnejšie. Ale momentálne to už nie je taká vypuklá vec s OKC, ako bola. Je to využité celkom dobre.
Pred rokom ste uviedli, že OKC má dlžobu 40-50 miliónov korún. Ako je to dnes?
Zaznelo to na mestskom zastupiteľstve, ja som to neuvádzal. Aj preto je dobré, že sme s 1. Rožňavskou urobili kroky, aké sme urobili. V súčasnosti má OKC už len splátkový kalendár voči firme TEKO-R, ktorý dokáže plniť.
Čo konkrétne priniesli pre občanov Rožňavy zahraničné cesty vedenia mesta i poslancov, rovnako ako styky s družobnými mestami?
Ja sám som bol na jednej zahraničnej služobnej ceste v Japonsku na jeseň 2008, išlo pritom o akciu Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky. Bola to ešte trošku iná doba, ešte sme dokopy nevedeli, že tu je kríza a ako sa nás dotkne. Bezprostredne táto cesta určite nepriniesla dokopy nič, ale sme mestom, o ktorom sa v zahraničí hovorí. Neviem presne povedať, čo nám to prinesie, ale ak chceme niečo dosiahnuť, musíme nadväzovať vzťahy a niekam chodiť. V súčasnosti by takáto cesta určite nebola možná, ani by som o nič také nežiadal. V rámci Združenia miest a obcí horného Gemera sme boli ešte na náročnej ceste v Dánsku, Švédsku a Nórsku. Boli tam aj pracovníci mestského úradu. Vieme, ako fungujú ich samosprávy, vieme aj to, že nezávislí poslanci tam nemajú svoje miesto. Starostovia z týchto krajín sú ochotní spolupracovať s nami v športovej i kultúrnej oblasti. Priama investícia z týchto krajín zatiaľ neprišla.
Vyberáte si programovo krajiny, kde je reálna šanca, že by sa tá investícia mohla podariť? Je Japonsko takouto destináciou?
Japonsko je krajinou, ktorá na tom bola kedysi veľmi dobre, momentálne to tak bohužiaľ nie je. Japonci v tejto dobre neinvestujú. Stále sme však vedení v ich portfóliu, ale tento rok to zrejme nič neprinesie. Neviem, čo prinesie ďalší rok. Ja zvyknem hovoriť – šípy treba strieľať stále, hoci nie každý z nich zasiahne cieľ. Táto cesta nás vtedy vyšla na päť tisíc eur, nebola to lacná záležitosť.
Platilo ju mesto?
Toto platilo mesto. V tejto situácii by som už také ambície nemal.
Bola to vaša jediná zahraničná cesta, ktorú platilo mesto?
Bol som aj v Bruseli, ale tam sme išli vlastným autom. Preplácal sa len hotel.
Námestie 1. mája, predaj istého objektu cez 1. rožňavskú. Aká bola cena, ktorú ste za túto budovu zaplatili ?
Je to budova firmy, ktorej som majiteľom. Mám firmu Urgenta s.r.o., ktorá prevádzkuje ambulancie v Brzotíne a na Silici a momentálne zamestnáva lekára a dve zdravotné sestry. Aj ja som jej stálym zamestnancom, nie konateľom, pretože ako primátor ním byť nemôžem. Túto budovu som kúpil v čase, keď som ešte nebol primátorom a ani som netušil, že ním niekedy budem. Kupoval som ju s úmyslom, že aj ja budem mať ambulanciu v Rožňave, kde tí pacienti budú chodiť. Kupoval som ju verejnou obchodnou súťažou, ktorá bola vyvesená na tabuli, v RVTV, na stránke mesta aj na KID-ke. A keď sa na zastupiteľstve vyhlasovala tá súťaž, verejne som vystúpil, že je to v mojom osobnom záujme a opustil som rokovaciu sieň. Znaleckým posudkom bola ohodnotená na takmer 700-tisíc korún.
Koľko bolo záujemcov o tento objekt?
Neviem. Ja som nebol v komisii, ktorá tú budovu predávala. Bol v nej napríklad aj poslanec Pavlík, to viem určite, pretože mi volal po výsledkoch a oznámil mi, ako to celé dopadlo.
Takže neviete ani to, či bola vaša ponuka najvyššia, alebo jediná?
To vám neviem povedať. Ale opakujem, nebol som vtedy primátorom a nemal som ani ambície stať sa ním.
Kde je teraz možnosť nahliadnuť do dokladov tejto transakcie?
Zrejme na mestskom úrade. Aj ja vám viem dať moje žiadosti, ponuky a výsledok. To nie je žiadny problém. Bola to verejná obchodná súťaž so všetkými kritériami, ktoré má spĺňať.
Prečo nechcete, aby bol František Kardoš odvolaný z funkcie viceprimátora ani po troch rokoch?
Ale ja som nepovedal, že nechcem, aby bol odvolaný. Povedal som, že pána inžiniera Kardosa som navrhol na tento post ja a bol mi užitočný. A stále si myslím, že je to usilovný človek, ktorý venoval a venuje svojej funkcii veľa času. Či sa mu všetko podarilo, to nech už zhodnotia voliči. Povedal som kedysi, že väčšinou ideme ako občania do politiky nepripravení. Je to tak, niet škôl pre poslancov alebo primátorov, do politiky ideme všetci ako občania, z ktorých k nej majú niektorí viac a iní menej bližšie. Ja som bol predtým aspoň poslanec a teda nie úplný amatér – veľakrát idú za primátora tí, ktorí neboli ani poslancami. Predsa len som nasával predtým 4 roky aspoň ten mechanizmus, bol som predseda bytovej komisie. Ale napriek tomu, verte, prídu prvé spisy a vy neviete, čo s tým máte robiť. To nie je také jednoduché, máte obrovskú zodpovednosť. Mne bol pán viceprimátor hlavne v tých prvých mesiacoch a v prvom roku bol určite nápomocný.Či by som si teraz vedel bez neho počať? Určite by som si vedel, ale teraz ma zase zastupuje v iných veciach, ktorým sa z časových dôvodov neviem venovať. Rozhodne je to usilovný človek.
Myslíte si, že je z morálneho hľadiska správne, aby viceprimátor Kardoš hlasoval sám za seba?
Pán viceprimátor je aj poslanec. To sa treba spýtať jeho.
A váš osobný názor?
Ja osobne by som za seba nehlasoval.
Uvažujete nad tým, že by ste novému primátorovi pomohli v zaškoľovaní?
Môžem, len neviem kedy, keďže budem znova pracovať ako lekár. Keď príde za mnou do Brzotína, určite mu poradím. Ale nebudem mať čas na to, aby som sa zúčastňoval takto intenzívne na živote mestského zastupiteľstva.
Nemal by takúto funkciu spĺňať aj Klub primátorov?
Mal. Len viete ako to dopadlo – koľkí sme sa zišli z toho Klubu primátorov… Ondréšik povedal, že keď tam bude ten a ten, tak vtedy to a to… Druhý tiež tak isto… Mala by byť vytvorená aj webová stránka, ktorú by mal robiť starý pán Bradovka. Chceli by sme sa ešte stretnúť ako taký klub starších.
V príhovore spoluobčanom sa poslanec Babič vyjadril, že bez podpory VÚC, ale najmä súčasnej vlády, by rozvoj nášho mesta nebol možný. Čo ste získali pre naše mesto touto proklamovanou reklamou na viac narozdiel od vašich predchodcov, ktorí takúto podporu podľa poslanca nikdy nemali? Čím získala Rožnava napr. v porovnaní s Revúcou a Rimavskou Sobotou, ktoré nemajú primátora z vládnej strany?
Viete to je taký odpočet, že čo sa vlastne urobilo. Netreba zakrývať, že keď ste z vládnej garnitúry, je určite výhodnejšie rokovať. Aj dvere na všetkých inštitúciách máte viac otvorené. A bolo to tak vždy, od kedy je svet svetom. Aký je rozdiel medzi Rožňavou, Rimavskou Sobotou a Revúcou? Treba to možno vyhodnotiť, keď skončí toto štvorročné obdobie, čo sa podarilo a čo nie. Prišlo 210 miliónov do priemyselnej zóny, 70 miliónov na školy, kruhový objazd prišiel, športová hala prišla, námestie príde. Všetky peniaze i výzvy sa žiadali oficiálne. Jedná sa ľahšie, keď ste príslušníkom vládnej strany, ale všetko sa samozrejme získavalo legálne.
Čo si myslíte o dôchodcoch, ktorí pracujú v štátnej správe? Je podľa vás správne, že oberajú o pracovné šance resp. možnosť kariérneho rastu ľudí v produktívnom veku?
Keď to týmto dôchodcom zákon dovoľuje a podávajú výkon, prečo by nemali pracovať?
Ako ste vnímali situáciu na verejnej diskusii k odpredaju pozemkov pod autobusovou stanicou, keď váš návrh neprišiel podporiť ani jeden občan mesta?
Môj názor na toto poznáte. Myslím si, že je užitočné tento pozemok predať. Samozrejme podrobím sa hlasovaniu. Keď sa nepredá, tak sa nepredá. Bolo v tejto veci vyhlásené referendum? Nechcem podceňovať túto iniciatívu. Bolo tam niekoľko stovák hlasov, nebolo ich málo, ale nebolo to referendum. Rožňava má takmer dvadsaťtisíc obyvateľov, z ktorých pätnásťtisíc tisíc sú voliči. Nevyjadrili sa, či tie pozemky chcú alebo nechcú predať. Myslím si, že každé jedno mestské zastupiteľstvo je referendum. Pretože tí poslanci sú tam zvolení občanmi. Na štyri roky. O štyri roky je ich možné vymeniť. Potom urobme referendum a keď mi polovica občanov povie, že pozemky nechce predať, tak poviem, že to je právoplatné referendum. Zatiaľ viem to, že určitá úctyhodná časť obyvateľov mesta i okolia je proti tomu. Preto sme sa tým zaoberali. Netrúfol by som si povedať, či to väčšina ľudí nechce.
Cítili ste podporu ľudí v tomto vašom pláne?
Áno, cítil som podporu. Dostal som tu výzvu, aby sme pozemky odpredali. Bolo tam však evidentne menej podpisov.
Ale aj tam boli podpisy občanov, ktorí nežijú v Rožňave…
Áno, ja to akceptujem. Iste aj tam boli takí. Ale zase chápte, že keď ste proti niečomu, podpisy sa získavajú ľahšie ako keď ste za niečo. Takí sú už občania.
Viete nám poskytnúť nejaké bližšie informácie o kruhovom obchvate na križovatke ciest 67 a 526 Štítnická – Betliar? V akom štádiu je riešenie dopravy na tejto križovatke?
Tie komunikácie nie sú majetkom mesta, patria KSK. Podľa mojich informácií je šanca, že už tohto roku by sa mohlo začať s úpravami.
Od čoho to závisí?
Od toho, ako budú tie projekty úspešné. Malo by to ísť z európskych peňazí, žiadateľom je KSK. Už je to pripravené projektovo aj realizačne. Rožňava nemá všeličo, ale napríklad premávku má vyriešenú. Obidva smery aj na Poprad aj na Košice sú riešené mimo mesta – máme urobené obchvaty. Toto máme relatívne dobré. Rožňava nie je dopravne preťažená.
Prečo sa nerieši situácia s nefunkčnými semaformi na križovatke Košická – Jovická?
Kvôli tomu, že bola podaná žiadosť, aby boli tie semafóry nefunkčné. Pretože vodiči si na ne nevedeli zvyknúť. Došlo tam k dopravným nehodám a kvôli tomu je to tak urobené.
Myslíte si, že tá križovatka je vyriešená dobre?
Nie som kompetentný to riešiť. Na toto sú dopravní inžinieri, ktorí sú za to zodpovední a povedia, či je to dobré alebo nie. Dali sme žiadosť na inšpektorát a odpovedali nám, že zhodnotia ako sa to má vyriešiť. Myslím si, že treba dodržiavať dopravné predpisy a potom je všetko v poriadku.
Stará sa niekto o zeleň na sídliskách?
Starajú sa o ňu Technické služby. Máme pripravené aj nové projekty, napríklad na sídlisku Juh, len momentálne nemáme finančné prostriedky. Situácia závisí aj od toho, koľko dáme Technickým službám. Keď im dáme menej, starostlivosť bude ešte menšia. Je to všetko na peniazoch. Bez toho to jednoducho nejde.
Neprekáža vám osoba na poste šéfa RPCI, ktorá má za sebou exponovanú minulosť v minulom režime a dodnes sa hlási ku KSS?
Inkuba je obsadená, finančne sebestačná a myslím si, že funguje za terajšieho riaditeľa bez akýchkoľvek problémov. Nie som povolaný robiť inú kádrovú politiku.
Napriek odporúčaniam finančnej komisie, mestského zastupiteľstva a mestskej rady, ktorá odporučila predaj nehnuteľnosti na Námestí baníkov č.19 formou elektronickej aukcie s vyvolávacou cenou určenou podľa znaleckého posudku, bola táto budova predaná firme SCO – DELTA , ktorá sa o budovu usilovala, za oveľa nižšiu cenu. Pokiaľ sa správne pamätám, dokonca bolo aj schválené uznesenie mestského zastupiteľstva, v ktorom sa uvádzalo, že budova bola ponúkaná na predaj cez realitnú kanceláriu s celoslovenskou pôsobnosťou. Je teda pravdivá informácia, že je predaj odklepnutý spomínanej spoločnosti? Ak áno, tak prečo a prečo pod cenu a prečo za takýchto okolností, že sa najprv rozhodne raz, a potom v tichosti sa koná opak?
V tichosti sa nemôže konať, pretože každý jeden predaj je schvaľovaný mestským zastupiteľstvom. Predaj bol v súlade s uznesením zo zastupiteľstva, bola opakovane vyhlásená verejná obchodná súťaž. Prvý mesiac sa neprihlásil nikto, druhý mesiac dvaja záujemcovia.
Bola teda táto budova predaná za nižšiu cenu než odporučila mestská rada?
Bolo to predané za cenu, ktorú schválilo mestské zastupiteľstvo. Výsledná cena bolo okolo osem a pol milióna korún.
Mestská rada to však údajne odporučila predať za dvanásť miliónov korún…
V ten rok bolo niekoľko neúspešných súťaží. Na prvýkrát sa neprihlásil nikto, až po ich opakovaní.
Takže podľa vás je dôvodom toho, že sa muselo ísť s cenou dole skutočnosť, že sa neprihlásil nikto?
Samozrejme.
Dokázali by ste si reálne predstaviť, že by niečo podobné ako zaviedol martinský primátor Andrej Hrnčiar fungovalo aj tu, po tom všetkom čoho ste bol ako primátor svedkom za posledné roky svojho pôsobenia?
Áno. Aj sme sa dohodli, že to navrhnem. Ak bude miesto, tak hneď na zajtrajšom zastupiteľstve. Ak nie, tak na najbližšom. Dáme to aj do mestskej rady aj do komisie.
Ostane to len pri tej elektronickej aukcii, alebo aj pri elektronickom zverejňovaním všetkých dokumentov?
Môžeme tak urobiť všetko. Transparentná samospráva… Keď mi pomôžete, môžeme to urobiť aj spolu. Hovorím to vážne, prečo nie?
Tak vás berieme za slovo.
Ďakujeme za rozhovor.
Barbara Túrosová, Pavol Lacko
Foto & Video: Michal Valaštek
Rozhovor bol autorizovaný, medzititulky redakcia.
Doterajšie rozhovory nájdete v rubrike ROZHOVORY
BUĎTE PRVÝ V KOMENTOVANÍ ČLÁNKU "Dostali sme sa až do absurdna"