Athénami nad Slanou (Sajóparti Athén) – nazval Dr. Hazslinsky, prvý riaditeľ tunajšieho múzea, Rožňavu.
Vďaka histórii tunajšieho školstva, ktorá bola, vzhľadom na veľkosť mestečka, skutočne bohatá. Najstaršiu zmienku o mestskej škole v Rožňave máme z roku 1525. Mohla existovať len pri farskom kostole, lebo učiteľmi boli miestni kňazi ako jediní vzdelanci. Výdavky mesta na chod školy sa spomínajú v pokladničných knihách aj v roku 1566, 1569 a 1603.
S príchodom reformácie sa už objavuje čím ďalej viac správ o školách v meste i blízkom okolí, na ktorých učili absolventi väčšinou nemeckých univerzít, opäť, samozrejme vysvätení kňazi. V protireformačnom období založili v Rožňave svoju školu jezuiti. Sídlila v dome na námestí, ktorý neskôr pohltila novostavba biskupskej rezidencie.
V rokoch 1705 – 1708 bola v Rožňave protestantská škola, ktorá mala takú vysokú úroveň, že si získala vynikajúcu povesť v celom Uhorsku. Po násilnom prerušení počas rekatolizácie bolo vyučovanie na škole obnovené až v roku 1798. V roku 1782 sa už spomína ako nižšie gymnázium, o umiestnení ktorého nemáme žiadne údaje.
Až v roku 1818 začali stavať novú budovu gymnázia na pravom brehu potoka Drázus na ul. Zeleného stromu. Dnes je v nej základná škola, v priebehu 20. stor. tu niekoľko rokov sídlila aj maďarská stredná pedagogická škola, ktorej cvičná základná škola bola oproti, na ľavom brehu potoka v poschodovej budove, ktorá musela ustúpiť novostavbe autobusovej stanice.
V jej blízkosti, v starom dome, ktorý Rožňavčania volali Sovím hrádkom (Tichy Kálmán: Bagolyvár) bolo alumneum, kde sa žiaci gymnázia za symbolický poplatok, chudobnejší aj zadarmo, kedysi stravovali. Budova alumnea bola začiatkom 70. rokov 20. stor. zbúraná. Dnes je na jej mieste parkovisko taxíkov.
Katolícku školu v Rožňave prevzali po odchode jezuitov františkáni. Aj z tej sa neskôr vyvinulo gymnázium, ktoré viedli od roku 1802 premonštráti (budova bývalej detskej nemocnice na ul. Akademika Hronca). Tí postavili pre svoje gymnázium novú budovu, ktorú neskôr rozšírili o ďalšiu, postavenú v roku 1906 (dnes Gymnázium P. J. Šafárika). Oproti nej stojí dodnes rozľahlá štvorkrídlová budova bývalého biskupského seminára, kde vychovávali budúcich katolíckych kňazov.
Budova dnešnej Základnej umeleckej školy bola postavená na začiatku 20. storočia ako základná katolícka chlapčenská škola. Základnú katolícku dievčenskú školu viedli rádové sestry vincentky vo svojom kláštornom komplexe, postavenom v roku 1866. Na Brzotínskej ulici (dnešnej Šafárikovej) bola v r. l897 postavená reprezentatívna budova evanjelickej dievčenskej meštianskej školy.
V 20. stor. bola Rožňava skutočným študentským mestom. Okrem základných škôl a gymnázia tu bola stredná zdravotnícka škola, stredná pedagogická škola, stredná priemyselná škola stavebná, rozľahlý komplex baníckeho, neskôr odborného učilišťa, učňovská škola, po zrušené pedagogickej pribudla stredná ekonomická škola so sociálno-právnou nadstavbou, odborné učilište služieb. Napokon, v 21. storočí, i keď len na krátky čas, sme mali dokonca aj vysokú školu.
Edita Kušnierová
BUĎTE PRVÝ V KOMENTOVANÍ ČLÁNKU "Rožňava, mesto škôl"