Prečo sa v poslednom čase venuje toľko energie a verejného priestoru vlastenectvu a národnej hrdosti?
Prečo spoločnosťou rezonujú témy, ktoré patria dve storočia dozadu? Preto, lebo je stále dosť tých, ktorí nevyrástli z detských nohavíc a trpia silným komplexom menejcennosti. Skrátka je na tomto svete stále dosť hlupákov, ktorí sú vďačným terčom nacionalistických politických vábničiek. A to bez ohľadu na ich národnosť, keďže hlúposť ju nemá a je univerzálna.
Vymedzovať sa v dnešnom svete globálnych prepojení na základe národnosti je rovnako tragikomické, nezmyselné a poľutovania hodné, ako si namýšľať, že miesto rodiska ma robí automaticky niekým lepším, ak nie svätcom. Každý, kto si pričuchol k veľkému svetu vie, že prvoradé sú schopnosti a charakterové vlastnosti. Jednoducho to, akým je vo svojej najhlbšej podstate. Prvoradé je niečo dokázať, niečím zaujať, pozitívne sa prejaviť. A až ďaleko za tým prichádza to ostatné. Napríklad aj otázka, odkadiaľ si, človeče? Tak to je. Cítiť sa naviac, len preto, že patrím k nejakému spoločenstvu rovnakej reči, je hlboký sebaklam.
Korzar.sme.sk / Pohľad za roh Alexandra Buzinkaya Čítajte viac
Video názor: Š. Hríb: Kto je vlastenec, mlčí…
Ilustračné foto: Argument.sk
BUĎTE PRVÝ V KOMENTOVANÍ ČLÁNKU "Pár slov o patriotizme"