Pri príležitosti 120. výročia úmrtia grófa Júliusa Andrássyho usporiadalo SNM – Múzeum Betliar 24. marca pamätný deň.
Pre odbornú i laickú verejnosť pripravili sériu prednášok s malým pohostením. Riaditeľka SNM – Múzea Betliar, Mgr. Eva Lázárová, vo svojom príspevku v priestoroch Žltého salóna na poschodí kaštieľa v Betliari podrobne predstavila prítomným návštevníkom život a dielo grófa Júliusa Andrássyho, historik PhDr. Ján Chovanec, PhD., pracovník Vlastivedného múzea v Trebišove, sa vo svojej prednáške s názvom „Andrássyovci a Zemplín“ sústredil na pôsobenie Andrássyovcov v Trebišove a na okolí, ako aj na dodnes jestvujúce kultúrno-historické pamiatky, ktoré patrili do rozsiahleho majetku Andrássyovcov. Sériu prednášok uzatvorila historička SNM – Múzea Betliar, Mgr. Silvia Lörinčíková, ktorá vo výklade s názvom „Poklady andrássyovského paláca v Budapešti, kaštieľov Trebišov a Tiszadob“ priblížila návštevníkom ďalšie bývalé majetky a pôsobiská Andrássyovcov na území Uhorska.
Gróf Július Andrássy (1823 – 1890), syn grófa Karola Andrássyho a Etelky Szappáryovej, bol významným a veľmi aktívnym uhorským politikom. Po svojich štúdiách na gymnáziu v Sátoraljaújhely a absolvovaní právnického vzdelania na Peštianskej univerzite sa už v 40. rokoch 19. storočia stal zemplínskym županom. Bol aktívnym účastníkom revolučných udalostí v rokoch 1848/1849 a stúpencom uhorských liberálov pod vedením Lajosa Kossutha, za čo bol po porážke revolúcie v roku 1851 odsúdený vo svojej neprítomnosti na tresť smrti obesením.
Po niekoľkoročnom živote v emigrácii, najmä v Paríži a Londýne, získal na žiadosť svojej matky od panovníka Františka Jozefa I. v roku 1858 amnestiu, čo mu umožnilo vrátiť sa na územie Uhorska a opäť sa aktívne podieľať na jeho domácej a zahraničnej politike. Už v roku 1861 sa stal najprv poslancom a od roku 1865 aj podpredsedom uhorského snemu, spoločne s Františkom Deákom sa podieľal na prípravách rakúsko-uhorského vyrovnania v roku 1867 a uhorsko – chorvátskeho vyrovnania v roku 1868.
Bol prvým predsedom uhorskej vlády (1867 – 1871) a neskôr ministrom zahraničných vecí Rakúsko-Uhorska (1871 – 1879). V zahraničnej politike sa orientoval na oslabenie pozície Ruska a na získanie lepších pozícií Rakúsko – Uhorska na strategickom území Balkánu. Presadzoval spojenectvo Rakúsko – Uhorska s cisárskym Nemeckom a Talianskom, výsledkom čoho bol vznik Dvojspolku a neskôr Trojspolku. Bol jedným z iniciátorov a aktívnych účastníkov Berlínskeho kongresu v roku 1878, ktorý po rusko – tureckej vojne prisúdil Rakúsko – Uhorsku územie Bosny a Hercegoviny. Zomrel 18. februára 1890 vo Voloske pri Jadranskom mori.
Gróf Július Andrássy bol po svojej smrti pochovaný pôvodne v krypte rímskokatolíckeho kostola v Trebišove. V roku 1893 bolo podľa projektu nemeckého architekta Arthura Meininga a na základe námetu jeho najmladšieho syna Júliusa, posledného ministra zahraničných vecí Rakúsko – Uhorska, postavené Mauzóleum grófa Júliusa Andrássyho v neogotickom slohu v parku za trebišovským kaštieľom Andrássyovcov. Je to jedna z najvzácnejších a najkrajších kultúrno-historických pamiatok mesta. Sarkofág, do ktorého boli v roku 1894 prenesené grófove pozostatky, je dielom budapeštianskeho sochára Juraja Zalu. V Mauzóleu grófa Júliusa Andrássyho v Trebišove bola pochovaná taktiež jeho manželka Katinka Kendeffyová a najstarší syn Teodor Andrássy (1857 – 1905).
Lenka Bischof
Fotografie si zväčšíte kliknutím
BUĎTE PRVÝ V KOMENTOVANÍ ČLÁNKU "120. výročie úmrtia grófa Andrássyho"