Výletné miesto obdarené sviežim horským vzduchom a liečivou železitou vodou už môžeme dnes obdivovať len na pohľadniciach.
Rožňavské kúpele sú dnes minulosťou. Zostali po nich tri kúpeľné domy na dvoch brehoch vodnatého a ešte vždy čistého potoka Drázus, ktoré boli počas posledných 50 rokov viackrát prestavované a upravované. Najzásadnejšie zmeny postihli hlavný kúpeľný dom, ktorý stratil hodne zo svojho bývalého pôvabu odstránením drevených poschodových vyrezávaných terás a nevhodnou modernou prístavbou zo 70. rokov 20. storočia, keď ešte fungoval ako reštaurácia.
Rožňavské kúpele v r. 1867. Takýto koč privážal kúpeľných hostí.
Z nádherného upraveného parku s elektrickým osvetlením, upravenými chodníkmi, záhonmi kvetov a lavičkami zostali len prestarnuté stromy, krovie a burina a terénne terasy spojené schodiskami. Nezachovala sa ani kolkáreň umiestnená na najvyššej terase, ani tenisový dvorec, ani detské ihrisko. Na mieste romantického jazierka pod parným kúpeľom je dnes lesný porast, z veľkého jazera, kde sa dalo kedysi kúpať i člnkovať, je súkromný rybník s veľkochovom kaprov a pstruhov.
Kúpele fungovali už v 19. storočí vďaka niekoľkým výdatným prameňom liečivej vody, ktorá bola mierne rádioaktívna a bola vhodná na pitie i kúpeľné vaňové kúry. Už vtedy tu boli dva kúpeľné domy a bohatá klientela, ako to vidno na starej rytine. Začiatkom 20. stor. sa stala majiteľom kúpeľov rožňavská sporitelňa (Rozsnyói takarékpénztár); prebudovala ich a rozšírila o ďalšie objekty.
Jazierko pri parnom kúpeli. Kúpeľný park s hosťami.
Člnkovanie na jazere v kúpeľnom parku
Vďaka výborným klimatickým podmienkam, ktoré poskytovalo podhorie Volovca s hustými ihličnatými lesmi sa tu úspešne liečili nervové choroby, migréna, reuma, dýchacie cesty, chudokrvnosť, obezita, ženské choroby, a bolo to tiež veľmi vhodné miesto na rekonvalescenciu. Hlavne však to bolo obľúbené letovisko. Mnohí mešťania tu mali vlastné letné vilky a chatky, ktoré aj prenajímali, ďalší tu trávili nedeľné popoludnia pri promenádnych koncertoch, v kolkárni alebo pri člnkovaní.
Hostia sem prichádzali na týždňové i dlhšie kúry z celého Rakúsko-Uhorska kočmi z Rožňavy, ktorá už mala železničné spojenie s Budapešťou a Viedňou prostredníctvom trate Bánréve – Dobšiná. Nevedno, či sa zachovali knihy kúpeľných hostí; o jednom, skutočne prominentnom hosťovi, slávnom rakúskom lekárovi–psychiatrovi a zakladateľovi psychoanalýzy Sigmundovi Freudovi sa zachovala správa v miestnych novinách, ktoré spomínajú jeho liečebný pobyt v rožňavských kúpeľoch. Je možné, že sem pricestoval na pozvanie vedúceho lekára kúpeľov Dr. Póscha, ktorý ho mohol poznať počas svojho účinkovania vo Viedni.
Kúpeľný dom v r. 1900, resp. 1903
Dnes sa možno v rožňavských kúpeľoch ubytovať v jedinom penzióne, ktorý bol prestavaný z bývalého parného kúpeľa. Tunajšie zdevastované prostredie však zaiste priláka len veľmi málo záujemcov o takýto pobyt. Aj to je jeden z faktorov, ktoré tiež prispievajú k tomu, že sa v posledných rokoch prestáva hovoriť o našom meste ako stredisku gemerského turizmu. Na čelnej strane reklamného bulletinu, ktorý vyšiel začiatkom 20. stor. sa ešte o jeho kúpeľoch píše takto: „…Hegyi nyaralóhely, Gömöri turistacentrum“ (horské letovisko, turistické centrum Gemera).
Kúpeľný dom v 50. rokoch 20. storočia. Kúpeľný park
Parný kúpeľ. Vaňový kúpeľ
Edita Kušnierová
Dnešný stav:
BUĎTE PRVÝ V KOMENTOVANÍ ČLÁNKU "Rožňavské kúpele"