Edita Kušnierová / Máme čo robiť!

Nanajvýš kuriózna diskusia sa rozbehla na Slovensku v súvislosti s dvojjazyčnými zemepisnými názvami v učebniciach pre školy s vyučovacím jazykom maďarským. 

Z rôznych názorov ma v posledných dňoch zaujal názor prezidenta Gašparoviča, podľa ktorého názvy miest a obcí na Slovensku “ musia byť v zhode s ozajstnými historickými názvami“. 

Veľmi správna myšlienka, ktorú prednedávnom vyslovil v STV aj Dušan Čaplovič – veď je historik! Áno, na Slovensku je nutné vrátiť mnohým obciam ich pôvodné historické názvy a zrušiť konečne nezmyselné novotvary.

Po „nežnej revolúcii“ sa to dosiaľ podarilo v jedinom prípade: od nezmyslu, ktorý sa volal Šafárikovo, sa mesto vrátilo k svojmu pôvodnému názvu Tornaľa (maď. Tornalja, v doslovnom preklade Podtureň). Je to zmysluplný názov s historickým kontextom vyjadrujúcim starobylosť sídla a signalizujúcim, že obec bola v minulosti podhradím: veď v jej bezprostrednej blízkosti stál župný hrad Gemer.

Z takto interpretovaného názvu sídla máme zrazu malú učebnicu dejepisu. Ako môžeme interpretovať názov Šafárikovo? Nijako. Pavol Jozef Šafárik nemal s daným sídlom nič spoločné.

Podobne ani Ľudovít Štúr nemal nič spoločné so Štúrovom, ktorého skutočný historický názov je Parkan. Aj z toho názvu veľa vyčítame: slovom parkan sa označuje priestor medzi dvomi pásmi hradieb. Názov Parkan nám teda signalizuje, že na mieste takto označenom boli v minulosti hradby. A skutočne: dnešné mesto Štúrovo, predtým Parkan (maď. Párkány) bolo významnou protitureckom pevnosťou.

Aj takýmto spôsobom sa dajú spoznávať naše dejiny. Z názvov sídiel, ktoré vznikli prirodzeným historickým vývinom vieme vyčítať hodne. Z umelo vytvorených názvov, ktorými sme po druhej svetovej vojne označili sídla s prevažne maďarským obyvateľstvom v rámci násilnej reslovakizácie, sa nedá vyčítať nič.

Pri tejto horlivej činnosti sme sa dopustili dokonca aj vážnej chyby, keď sme obec označenú pôvodne prastarým germánskym dievčenským menom Guta premenovali podľa nášho veľkého Jána Kollára na Kolárovo s jedným l.

Za posledných 19 rokov sme tieto chyby už mohli napraviť a dnes by sme mali o starosť menej. Len sa pozrime, koľko toho treba naprávať: Bernolákovu vrátiť pôvodný názov Čeklís, Bohúňovu Lekeňu, Gabčíkovu Beš, Hamuliakovu Gutor, Hroboňovu Horný Štál, Hurbanovu Stará Ďala, Jesenskému Feledince, Kolárovu Guta, Matúškovu Takšoň, Mojmírovciam Urmín, Štúrovu Parkan, Tešedíkovu Pered, Tomášikovu Tallóš, Záborskému Haršag.

Je toho požehnane. Máme čo robiť!