Od vzniku Združenia obcí Mikroregiónu Štítnická dolina prešlo už päť rokov.
Jeho základným cieľom je „efektívne, odborné a hospodárne usmerňovanie všestranného rozvoja obcí mikroregiónu.“Jedným z predmetov jeho činnosti je aj rozvoj efektívnej samosprávy obcí.
Práve efektívna, čiže úsporná a kvalitná obecná samospráva je v súčasnosti výzvou pre starostov obcí všetkých veľkostí. Bola ňou síce aj v minulosti, ale až toľko omieľaná kríza odhalila v plnej nahote nepripravenosť obcí šetriť s peniazmi daňových poplatníkov. Z každej strany počuť plač starostov nad výpadkom príjmov z podielových daní a volanie po finančnej injekcii zo strany štátu.
Ako má každá minca dve strany, tak má aj obecný rozpočet príjmy a výdavky. Kvôli šetreniu výdavkov malých obcí bola počas reformy verejnej správy zavedená medziobecná spolupráca s možnosťou dobrovoľného združovania obcí. Spoluprácou obcí v poskytovaní verejných služieb a spájaním administratív viacerých obecných úradov sa malo ušetriť viac peňazí. Peňazí, ktoré sa mohli využiť na iné bohumilé verejné statky namiesto platenia často nekompetentného a málo produktívneho osadenstva obecných samospráv.
Čo sa z týchto myšlienok v praxi štítnického mikroregiónu ujalo?
Veľmi málo. Okrem zriadenia spoločného obecného úradu, ktorý začleňuje stavebný a školský úrad s agendou viacerých obcí. Ten bol zriadený ešte v roku 2003, teda pred siedmimi rokmi. To má však na svedomí štát, ktorý prenesením kompetencií zo štátnej správy na obecnú samosprávu musel vytvoriť primerané podmienky a dodať primerané financie.
Obce mikroregiónu sa v rámci svojich originálnych kompetencií, okrem funkcie hlavného kontrolóra, nijako netrhajú, aby spoločným zabezpečovaním verejných služieb ušetrili na výdavkoch. Asi je naozaj jednoduchšie volať o pomoc a vyhovárať sa na krízu. Chýba iniciatíva a nápad ako efektívne poskytovať služby tým, z ktorých daní obecní predstavitelia žijú.
Načo si vôbec Mikroregión dáva do popisu práce takú užitočnú činnosť akou efektívna samospráva obcí nesporne je? Snáď sa v najbližších rokoch dočkáme väčšej aktivity obcí, ktorá bude podporená komunálnou reformou, motivujúcou ich k intenzívnejšej spolupráci.
Aby sa peniaze, ktoré budú obce mať k dispozícii v lepších časoch nemuseli prejesť na platy zbytočného personálu a mohli sa napríklad opraviť a udržiavať chodníky. Agendu 19-tich obcí s približne 9500 obyvateľmi predsa musí zvládnuť malý počet šikovných úradníkov. A to všetko za podmienky prísnej transparentnosti, detailnej informovanosti občanov o jednotlivých činnostiach spoločnej samosprávy a o nakladaní so spoločnými peniazmi.
BUĎTE PRVÝ V KOMENTOVANÍ ČLÁNKU "Čo ďalej v štítnickom mikroregióne?"