Malá hystéria okolo vzniku poslaneckého klubu ôsmich nezávislých poslancov dáva tušiť, že komunálky naďalej ovievajú pozornosť rožňavskej verejnosti. Bodaj by aj nie, zmena v poslaneckom zbore je po dvadsiatich rokoch prelomová – naraz sa zrodilo takmer 50 % poslaneckých prototypov.
To je dôvod na optimizmus, ale aj opatrnosť: veruže nie všetko je zlato, čo sa tam blyští. Časom nám to naživo pripomenú televízne kabarety RVTV. Ak budú. Obava, že herecké obsadenie predurčuje už len komorné kúsky, je márna. Nielen kulisy zaručujú skvelú dramaturgiu aj do ďalších mesiacov.
Na pulze dňa tiká ale čosi iné. Dirigentskej paličky sa chytili ôsmi starí harcovníci, tušiac, že im nemá kto poriadne kontrovať. Zvyšná časť poslaneckého zboru rozpačito hľadá priestor, aby si nacvičila vlastné bojové popevky a tak sa verejnosti aspoň pripomenula.
Popritom, že staronový primátor svojim favorizovaným súperom nadelil debakel s ligovým rozdielom, si Rožňava zvolila zastupiteľstvo vynovené tak, že by ho vlastná mater nespoznala. Netreba si však zúžiť pohľad naň ako na zjavenie, ktoré bude odteraz spoločne a jednotne konať dobro, aké svet ešte nevidel. Nič také nehrozí, narcistické ego opočloveka poslanca pozerá z poriadnej výšky aj na Nanga Parbat nieto ešte na Rožňavu. Česť vzácnym výnimkám, ktoré na čele nemajú vyryté: „Je po voľbách, zvyknite si!“
Nakondenzovanú naivitu by si mali rozjarení voliči preto z očí čo najskôr odpariť. Predvolebné sľuby, či programy sú jedna vec – navyše málokto ich číta, rozhodujúca je povolebná realita počtov a najmä postojov, premietnutá do právoplatných rozhodnutí. Iba tie sa rátajú – do histórie aj reálneho života. Virtuálne svety, akokoľvek pôvabne písané, sú len náplasťou romantizujúcej duše – jej prirodzeného stavu, ak už nie je iba vyprázdnenou čiernou dierou vnútorného vesmíru človeka.
Vytváranie poslaneckých klubov je súčasťou parlamentarizmu nielen na najvyššej, teda štátnej úrovni. Poslanci sú tak voličom po voľbách čitateľnejší: je zrejmé, kto s kým a s akými programovými prioritami tam chce štyri roky pôsobiť. Aj s rizikom, že papier znesie veľa. Pred voľbami aj po nich.
Slovo „pôsobiť“ je obzvlášť dôležité zdôrazniť v našich domácich podmienkach. Skúsenosti s poslaneckými individualitami, ktoré tam len bezprizorne koexistovali, sú ešte čerstvé. Na druhej strane, ak sa niekto reinkarnuje v poslaneckej lavici do pózy Sediaceho Býka, svojou neústupčovitosťou a neschopnosťou prijať kompromis bude rovnako zbytočným inventárom.
Účelové spájanie sa krížom krážom je však podstatne väčším rizikom, ako strata schopnosti presadiť svoj názor: Karkuľka s vlkom, Móricko s dalajlámom, alebo pán farár s tajomníkom – nič také by na pôžitku z poznania rožňavskej povolebnej reality nepridávalo.
Zatiaľ čo prvé vplýva na dlhodobý charakter toho, čo nazývame občianskou spoločnosťou, a pokojne skúsme už uvažovať aj o jej hrdosti, druhé mení len krátkodobé mocenské pomery. A tiež prvotnú eufóriu na istý pocit trápnosti z takto odkrytých kariet.
Ale sme len na počiatku očakávaného stvorenia novej Rožňavy. Možno sa ten rožňavský mariáš bude hrať nakoniec celkom inak, na fašiangy to však zatiaľ nevyzerá.
PS: „Keď začala chudoba piť, bozajte nás vy páni v riť. Aj pán farár s kostolníkom, aj predseda s tajomníkom…“
Foto: Archív Inforoznava.sk
******************
V rubrike BlogFórum zverejňujeme názory autorov, ktorí sa chcú s nimi podeliť s našimi čitateľmi. Posielajte nám ich na redakčný email redakcia@inforoznava.sk
BUĎTE PRVÝ V KOMENTOVANÍ ČLÁNKU "Móricko aj dalajláma"