Rado Kovács / Svätí za dedinou

Rožňavské funkcionárske elity najrôznejšieho pozadia v týchto dňoch dosahujú morálny suterén tempom naozaj obdivuhodným.

Samozrejme, už tradične nezaostáva ani kvalita a štýl predvádzaných výkonov. A tu je to každému jedno.

Nelegálne umiestnené, navyše architektonicky nevhodné búdy na Námestí baníkov, zneužitie študentiek a športovo-kultúrnej akcie mesta na propagáciu strany SMER-SD, bezprecedentná finančná injekcia Ústavu vzdelávania UPJŠ, pravdepodobný tunel v pozadí mnohomiliónového dlhu mestskej organizácie 1. Rožňavská a. s., a ako čerešnička na torte niekoľkostotisícový dlh na nájomnom v podaní zástupkyne prednostu Mestského úradu sprevádzané promptným pridelením sociálneho bytu.

Stavme sa, že sa to všetko skončí tak, ako predošlé „taľafakty“. Štandardný postup je asi takýto: strčiť hlavu do piesku a čakať, kým to prehrmí. Tí drzejší budú do miestneho propagandistického plátku vypisovať čosi o vytváraní nenávistnej atmosféry a miestna telka znova investigatívne zabrúsi do idyly v Klube dôchodcov.

A ľudia v meste len mávnu rukou – prinajlepšom.

…

Prečo nás nezaujíma, čo sa deje s verejným priestorom v meste a s jeho peniazmi?

Načo cestoval primátor so svojou suitou do Dánska? A načo do Japonska a do Číny? Kedy pocítime výsledky týchto ciest?

Prečo sme sa neozvali, keď hlavný strojca frašky okolo realizácie Priemyselného parku sa neskôr stal viceprimátorom?

Prečo nikoho netrápi, že za sekeru v 1. Rožňavskej nikto nenesie zodpovednosť? Prečo sa nezmenil predseda Dozornej rady? Prečo nebol bývalý manažér 1. Rožňavskej /súčasný poslanec/ prepustený, ale naopak, bol prijatý do Technických služieb?

Prečo sa nikto nepozastaví nad tým, že v Mestskom úrade je niekoľko zbytočných úradníckych pozícií – napríklad aj zástupkyňa prednostu MsÚ?

Prečo sa nikto nepýta, čo konkrétne budeme mať z toho, že budeme z obecných peňazí financovať mačku vo vreci – Ústav vzdelávania?

Prečo nechceme vidieť súvislosť medzi volenými zástupcami a neexistenciou venčovísk, vhodných cestných a peších komunikácií, rozpadávajúcich sa ihrísk, nepokosenej trávy….?

A hlavne: prečo je v tomto meste kladenie otázok považované za neprístojnosť?

Prečo s nami nekomunikujú poslanci Mestského zastupiteľstva ani vedenie mesta?

Čo je neslušné na tom, keď chceme čestnosť, poctivosť a slušnosť od tých, ktorým sme zverili rozhodovanie o našom meste?

V čom potom spočíva naša občianska sloboda?

…

Mnohí z nás zahoria spravodlivým hnevom, keď nás o úrodu alebo o peňaženku okradne Róm alebo nejaká socka. Keď ale z peňazí mesta zmizne 900 tisíc eur a zároveň sa ďalšie desiatky tisíc sľúbia pofidérnemu Ústavu vzdelávania, už sme na vážkach, čo s naším svätým rozhorčením.

Keď sa má v susedstve zriadiť detský domov rodinného typu, tri štvrtiny ulice chytá mŕtvica už len pri predstave, že im po ulici budú pobehovať malé cigánčatá. Sociálny byt pre chronickú neplatičku v nepriestrelnej funkcii, pridelený temer onlajn komisiou takpovediac koalične spriaznenou, je však v poriadku.

Rožňavská malomeštiackosť a tuposť sa raz určite dostane do učebníc. Drzosť a spupnosť už priebežne zaznamenáva Nový čas. Blahoželám.

A primátor ako taký Willy Fog bezstarostne odcestoval na druhý koniec sveta.

Kto by sa ešte čudoval.