Mesto sôch

V máloktorom menšom meste na Slovensku je ich toľko. Len sa prejdite po námestí a priľahlých uliciach a nebudete sa stačiť obzerať. Hneď na námestí dominujú tri. Na vysokom stĺpe pred biskupskou rezidenciou sa týči socha Immaculaty – Nepoškvrnenej Panny Márie ako pamiatka na zažehnanie morovej epidémie z roku 1710. Socha je novodobou kópiou, zreštaurovaný originál je uložený v mestskej galérii. Morový stĺp dnes už nie je kompletný, pôvodne ho dopĺňali dve sochy sediacich anjelikov a neskôr pribudli sochy sv. Jána Nepomuckého a sv. Floriána stojace na osobitných podstavcoch. Z nich sa zachovala len socha sv. Jána Nepomuckého, ktorá by po reštaurovaní mala byť umiestnená v areáli katedrálneho kostola.

Pred mestskou vežou stojí nádherný biely secesný pomník Františke Andrássyovej, patrónke chudobných, dielo J. Horvayho, E. Szamovolszkého a R. Berndla z roku 1905, ktoré vzniklo

ako symbol vďaky za veľkorysosť a láskavosť tejto výnimočnej ženy, manželky grófa Dionýza Andrássyho. Počas tzv. normalizácie začiatkom 70. rokov 20. storočia bol pomník z námestia odstránený. Na svoje pôvodné miesto sa vrátil až po dlhých dvadsiatich rokoch nedobrovoľného exilu v neďalekom Krásnohorskom Podhradí, aby nám pripomenul, že skutočné hodnoty sú nesmrteľné a pretrvajú veky. Františka Andrássyová má v Rožňave ešte pamätnú tabuľu s mramorovým reliéfnym portrétom umiestnenú na budove ňou založeného bývalého detského útulku (dnes Banícke múzeum – Expozícia prírody Slovenského krasu).

Mestská veža týčiaca sa uprostred starého rožňavského námestia má na svojom priečelí zaujímavú renesančnú kamennú nápisovú tabuľu, ktorá informuje o jej výstavbe. Nad textom je umne vytesaný mestský erb Rožňavy nesený anjelom z rozprestretými krídlami.

Hrôzy druhej svetovej vojny na rožňavskom námestí pripomína skromný pomník s bronzovou bustou mladého muža – dielo významného košického sochára Vojtecha Löfflera z roku 1964. Pripomína pamiatku partizána Jozefa Tótha umučeného fašistami v roku 1944.

Hneď oproti, na priečelí kláštora rádu vincentiek sú ďalšie tri sochárske diela z 80. rokov 19. storočia vyhotovené z terakoty: plastiky Madony a anjela s dieťaťom v náručí a reliéf s témou z evanjelia: „Nechajte dietky prísť ku mne!“ so sediacim Kristom a skupinkou detí. V 50. rokoch 20. storočia, keď bol kláštor zrušený, bola sochárska výzdoba odstránená a uložená v pivnici, kde pod silnou vrstvou uhlia boli objavené sochy i polámaný reliéf až v 80. rokoch 20. stor., kedy boli zreštaurované a vrátené na pôvodné miesto.

V zátiší pri vchode do kostola Sv. Františka Xaverského v strede námestia sa môžeme pokochať v malej zbierke sochárskych skvostov. Vo výklenkoch na priečelí kostola sú to dve zaujímavé drevené sochy Mojžiša a starozákonného kráľa Dávida od neznámeho autora. Musel to byť nadaný umelec dobre oboznámený so sochárskym dielom klasika talianskej rannej renesancie Donatella. Nie je vylúčené, že sochy priniesli z Talianska jezuiti, ktorí si v Rožňave na základoch zaniknutej stredovekej radnice dali postaviť kostol v roku 1687. Tesne vedľa kostola ukončuje domoradie stredovekých krámikov drobná výklenková kaplnka s rokokovou kamennou sochou sv. Jána Nepomuckého, patróna rožňavskej diecézy. Pri nohách svätca sedia dvaja anjelici, z ktorých ľavý s prstom na ústach upozorňuje na patróna spovedného tajomstva.

Barokový sloh v Rožňave reprezentujú tri kamenné súsošia umiestnené vo výklenkoch atiky bývalého mestského špitála na Betliarskej ulici. Uprostred je skupina Korunovania Panny Márie, v pravom výklenku súsošie Piety, v ľavom socha sv. Floriána, ochrancu pred požiarom. Sochy boli v roku 1995 reštaurované. ¬

Tri úplne zabudnuté terakotové plastiky sa zachovali vo výklenkoch troch štítov starej budovy rožňavskej nemocnice. V štíte nemocničnej kaplnky je to Panna Mária Immaculata, v dvoch štítoch nemocničných krídiel sv. Jozef Pestún a sv. Anton Paduánsky.

Rovnako zabudnuté sú farebné majolikové reliéfy znázorňujúce Krížovú cestu pôvodne umiestnené v štrnástich kaplnkách – zastaveniach rožňavskej Kalvárie. Dve úvodné kaplnky chýbajú – v 60. rokoch 20. stor. boli zbúrané. Zdá sa však, že po štyridsiatich rokoch, počas ktorých šťastne prežilo aspoň dvanásť kaplniek, už ani tie nik nepotrebuje. Svedčí o tom súčasný zúbožený stav celého komplexu Kalvárie s vrcholovým barokovým kostolom, na priečelí ktorého je kamenná tabuľa s menami darcov tejto neskorobarokovej budovy – rožňavského mešťana Jakuba Stera a jeho manželky Kataríny.

Bočnou uličkou popred rožňavskú katedrálu prídeme pred rozľahlú poschodovú budovu bývalého premonštrátskeho gymnázia. Tu stojí na kamennom podstavci portrétna bronzová busta profesora tejto školy, helenistu a významného prekladateľa Homéra a iných antických autorov, Istvána Szabóa. Autorom busty je významný maďarský sochár Barnabáš Holló.

Na neďalekom starom rožňavskom cintoríne sa zachovali dve pozoruhodné sochárske diela. Starším z nich je pieskovcový kríž s obojstrannou reliéfnou figurálnou výzdobou: na čelnej strane s Kristom na kríži, na zadnej s postavou Bolestnei Panny Márie. Kríž z roku 1785 je náhrobníkom rožňavskeho mešťanostu Johanna Floriána Colinassiho.

Mladším dielom je náhrobník mladej ženy, Ilony Póschovej (jej manželom bol významný maďarský konštruktér a vynálezca Kálmán Kandó). Tumbu so skláňajúcou sa smútiacou ženskou postavou v secesnom slohu vyhotovil v roku 1914 v Ríme z bieleho carrarského mramoru sochár Amleto Cataldi.

Aj keď to priamo nie je socha, predsa len nemôžeme vynechať pekný liatinový pomník zakladateľovi rožňavského mestského parku MUDr. Antonovi Kissovi. Škoda len, že je umiestnený v takej odľahlej časti parku, že sa stáva často terčom vandalov.

Dvadsiate storočie nemalo veľké pochopenie pre vytváranie hodnôt v oblasti sochárskej tvorby ani v Rožňave. V priebehu sedemdesiatych rokov tu pribudol iba pamätník upadajúceho baníctva – sedem monumentálnych bronzových baníckych kahancov s fontánou a zvonkohrou od Dezidera Kövesa, pomníček pedagóga Samuela Czabana s bronzovou bustou od Vojtecha Löfflera, kamenné figurálne pomníky SNP a oslobodenia – umelecky slabé diela košického ateliéru Vojtecha Löfflera a vcelku vydarená štylizovaná bronzová plastika sediacej dievčiny od košického sochára Árpáda Račka, ktorá je umiestnená v strede vždy suchého umelého jazierka v tzv. Póschovej záhrade. V posledných desťročiach pribudlo Rožňave pomerne hodne nových pamätných tabúľ (žiakom a učiteľom rožňavského evanjelického gymnázia a významnému režisérovi Jánovi Kadárovi od Petra Balogha, rožňavskej pobočke Slovenského učeného tovarišstva od Ondreja Priatku, pamiatke návštevy pápeža Jána Pavla II. a prvého vydania slovenských rozprávok Pavla Dobšinského od Klimenta Mituru a i.). Na nový podstavec sa dostala socha vedúcej osobnosti maďarskej buržoáznej revolúcie v rokoch 1848-49 Lajosa Kossutha dlhé desaťročia deponovaná v Baníckom múzeu, dielo významného maďarského sochára konca 19. a zač. 20. stor. Józsefa Rónu. Poslednou realizáciou je pomník Pavlovi Jozefovi Šafárikovi s jeho portrétnou bustou od Štefana Michalka. E. Kušnierová

Edita Kušnierová

Predchádzajúce časti seriálu Rožňava včera a dnes si môžete pozrieť kliknutím sem

Zoznam fotografií:

1. Súsošie Korunovanie Panny Márie

2. Náhrobok mešťanostu Colinassiho

3. Tabuľa s erbom Rožňavy na mestskej veži

4. Socha kráľa Dávida na priečelí kostola sv. Františka Xaverského

5. Kamenná nápisová tabuľa na fasáde vrcholového kostola Kalvárie

6. Jeden z reliéfov Kalvárie

7. Socha sv. Jána Nepomuckého v kaplnke na námestí

8. Sochárska výzdoba priečelia kláštora vincentiek

9. Plastika Sv. Jozef Pestún na priečelí budovy starej nemocnice