Keď má Lucina šéfka zlú náladu (a to je často), prepadáva Lucu znenazdajky v kancelárii, zahŕňajúc ju nemožnými a nesplniteľnými požiadavkami, a občas, nečakane, bodne ako osa nepríjemným komentárom o Lucinom vzhľade.
Luca zakaždým stisne pery, potlačí slzu a ide vybaviť zadané úlohy. Pery ostávajú zovreté ešte aj vtedy, keď Luca dopíše na počítači nejaký veľmi dôležitý byrokratický nezmysel.
Neotvoria sa, až doma. Tam sa Luca vadí s mužom a kričí na deti.
Ráno v práci je z nej opäť sfinga.
Jaro pracuje v pekárni. Je to práca ťažká. Nočné smeny, dvíhanie ťažkých plechov s pečivom, zhon, horúčava. Jaro dostal v práci pruh, ale údajne nie je jediný a údajne čosi také nestojí ani za reč.
V tejto pekárni je zaužívané, zrejme pre málo zamestnancov na zmene alebo pre nárast objednávok, či len kvôli zlej organizácii, nevedno presne prečo, že sa pracuje bez prestávky.
Najpevnejšia bola teória „polhodiniek“, čiže teória, podľa ktorej šéf zarobí na každej polhodinovej prestávke, ktorú jeho zamestnanci strávia prácou, v podstate bez zastavenia, denne cca 50 eur (samozrejme, pri tých 12hodinových smenách by tých prestávok malo byť viac). Keďže sa robí 6, áno, šesť dní v týždni po 12 hodín, mesačne sa jedná o sumu plus mínus 1200 eur, ktorú zamestnanci nikdy neuvidia.
Je to čosi, o čom sa vie, ale nahlas sa to nehovorí. Počas smien sa vlastne celkovo nehovorí takmer nič. Možno stroje a možno únava. Nevedno.
Michal riadi stredne veľkú inštitúciu, má pod sebou ľudí, ktorí majú pod sebou ďalších ľudí. Pôsobí dojmom dinosaura, mohutný, v čomsi pomalý, je ho všade.
Cieľom jeho práce je viesť iných k čomusi, čo sa pre odľahčenie ešte stále zvykne nazývať hodnotami. Sám Michal je inak tiež pod velením ešte vyššieho zvieraťa – aj Michala to stojí veľa času a nápadov.
O Michalovi je známe, že má rád moc. Robí všetko pre to, aby pešiakov, nad ktorými kraľuje, doviedol tam, kde má moci viac. A potom ďalej, a ešte ďalej,…Toto je jeho práca.
Ovzdušie, ktoré Michal vytvára, a ktoré ho obklopuje, je tak, ako on sám, ťažké, no nik sa nahlas nesťažuje. Šum, ktorý vytvára občasný (zriedkavý) šepot, je ľahké prepočuť.
Tým viac, že je jasné, že znamená presne len toľko, že je to šum a šumom aj zostane.
Renáta Pástorová Szappanosová
Ilustračné foto: Stock.xchng
******************************
V rubrike BlogFórum zverejňujeme názory autorov, ktorí sa chcú s nimi podeliť s našimi čitateľmi. Posielajte nám ich na redakčný email redakcia@inforoznava.sk
Predchádzajúce príspevky si môžete prečítať kliknutím sem
BUĎTE PRVÝ V KOMENTOVANÍ ČLÁNKU "Démon súkromného nesúhlasu"