V sobotu 1. decembra sa na hranici okresov Brezno a Rimavská Sobota, v sedle Zbojská, konalo na miestnom salaši zaujímavé podujatie – zabíjačka na zbojníckom dvore, ale nie hocijaká, súťažná.
Do súťaže sa prihlásilo deväť družstiev, ktoré museli predviesť kompletné spracovanie zabitého prasiatka od porážky až po spracovanie mäsa na finálne produkty – jaternice, klobásky, škvarky, tlačenku, pražené mäsko, praženú krv a iné pochúťky, týkajúce sa zabíjačky.
„Už o pol siedmej ráno za tmy sme vyštartovali z Rožňavy smerom na Revúcu. Jemne mrholilo, ale už po prejdení Revúcej a Muráňa začali padať na čelné sklo nášho auta snehové vločky. Kým sme sa z Tisovca dostali do sedla Zbojská, obdivovali sme železné mosty ozubnicovej železnice na brezniansku stranu,“ uviedol Milan Kupčo, predseda MO MS v Rožňave, ktorý nás o podujatí informoval.
Ako ďalej uviedol, po príchode na salaš Zbojská ich vítal snehový poprašok a veľa áut. Po zaplatení vstupného 6 Eur mohli jesť a piť celý deň u všetkých súťažiacich a organizátorov „do popuku“. Návštevníkov vítala originálna cigánska muzika.
„Presunuli sme sa k ohrade, kde na svoj ortieľ čakali prasiatka o váhe cca 150 kg. Zruční mäsiarski majstri zabíjali prasiatka klasickou mäsiarskou pištoľou a ich pomocníci, resp. členovia súťažiacich družstiev, si svoje svinky odnášali na svoje stanovištia,“ opísal dianie na mieste.
V kotloch vrela horúca voda. Každé prasa sa ocitlo v kúpeli – v typickom drevenom koryte, kde sa zbavilo svojich štetín a pazdurkov- nechtov na ratičkách. Po dôkladnom očistení kože opálením a umytím, sa prasiatka vytiahli na tzv. trojnohu k ďalšiemu spracovaniu. Najprv mäsiari vybrali črevá, potom vybrali vnútornosti – pečeň, pľúca, srdce, obličky. Po dôkladnom opláchnutí studenou vodou pokračovali v ďalšom rozoberaní – mäso na slaninu, hlavu do kotla, bôčik na pečenie, lopatku na praženie a stehno na dobrú šunku.
„Odrezkové mäso išlo na klobásy, hlava a vnútornosti na jaterničky a tlačenku. Každé súťažiace družstvo podľa svojich skúseností pripravovalo tieto špeciality, ale aj iné, ktoré hodnotila odborná porota, ale aj samotní návštevníci. Chodili sme od stánku ku stánku a všetko sme koštovali. K tomu v všetkému vyhrávali ďalšie dve ľudové kapely, resp. harmonikári,“ pokračoval.
A to ešte nebolo všetko. V tzv. maštali sa podávala aj kapustnica a výborný punč. „Už nám bolo naozaj do popuku a tak sme sa pomali chystali na cestu domov. Ale bolo to veľmi ťažké, pretože práve okolo obeda začalo prichádzať neuveriteľné množstvo ďalších ľudí, hoci počasie neprialo,“ dodal.
Návštevníci parkovali na rozmočenej lúke, mal prácu aj traktor, ktorý musel zaparkovaným autám pomáhať. „Aj keď sme nezostali až do konca, odchádzali sme domov napapkaní a veľmi spokojní. Pripájam fotogalériu, kde som zachytil aj drevené sochy, ktoré pred očami návštevníkov vytvárali majstri drevorubači z Českej republiky,“ uviedol na záver Milan Kupčo.
BUĎTE PRVÝ V KOMENTOVANÍ ČLÁNKU "Slovenské zabíjačky trochu inak"