Pozrel som si fotky a správy z košického pochodu za život a mám z nich veľmi zvláštne pocity. Želal by som si vidieť vyše päťdesiattisíc ľudí, ktorí protestujú proti neuveriteľnému rozmachu korupcie a bezohľadnému ovládnutiu krajiny finančnými skupinami, proti rastúcej nezamestnanosti, historicky najvyššiemu štátnemu dlhu a rozmáhajúcej sa chudobe.
Ale nie, oni protestovali proti interrupciám, ktoré sú u nás na historickom minime a naďalej klesajú, a žiadali, aby sa tento zákrok zakázal aj znásilneným ženám.
Z marketingového hľadiska to bol nesporne veľký úspech. Stálo to síce vyše stotisíc eur, ale oplatilo sa. Desaťtisíce ľudí pochodovali. Priesvitné sošky anjelikov a detičiek sa leskli. Najdlhší transparent v dejinách krajiny sa rozvinul. Neonacisti v jednom šíku s prezidentskými kandidátmi a mladými rodinami, dokonca aj maďarských hostí pozvážali autobusmi. Ůplná stredoeurópska idylka.
Akoby kauza Bezák nikdy nebola a obrovské finančné a pozemkové machinácie Sokola sa vôbec neudiali. Všetko je zabudnuté. Nikoho netrápi, že arcibiskup pózuje v reklamnom časopise socialistickej strany. Taká jednota tu nebola už veľmi dlho. Na Slovensku sa predsa majú všetci mocní radi. Tykajú si, pijú spolu aj si zaspievajú, veď sa tu všetci poznáme.
Ak organizátori dokážu premeniť túto energiu aj na politickú silu, treba s nimi vážne počítať. Skúšam si predstaviť, čo by bolo, keby sa o päť rokov podarilo presadiť, čo pochod žiadal. Zmenila sa Ústava SR a interrupcie sú zakazané, predaj antikoncepcie obmedzený, alebo stopnutý, Dúhový pochd zrušený, na volanie po registrovaných partnerstvách si už nikto ani nepamätá.
Zdá sa to ťažko predstaviteľné, ale celkom nedávno tu Mečiar jednou rukou kradol miliardy a druhou zdravil jasajúce davy na štadiónoch. A Fico bude po tom všetkom, čo sa dialo a deje, onedlho opäť obiehať kulturáky a budú ho vítať nadšené masy. Toto je Slovensko.
Pri pohľade z Bratislavy to možno všetko vyzerá dosť čudne a nepravdepodobne, ale Bratislava nikdy nevyhrávala voľby, tvrdo ich prehrávala. A nie náhodou Mečiar vážne plánoval presťahovať hlavné mesto do BB.
Predstavujem si aj dôsledky. Budú rovnaké masy bojovať za každé rómske dieťa? Budú v Košiciach chrániť každú rómsku matku na Luníku IX? Zakážu používanie kondómov v rómskych osadách? Škoda, že na pochode niekto nerozvinul aj populačnú krivku, musela by byť mimoriadne dlhá, hádam aj ďalší rekord
Budú sa pozývať autobusy z Maďarska, aj keď sa bude prejednávať nový jazykový zákon? A rokovať o dvojjazyčných názvoch vlakových staníc?
Aj ja mám tradičnú rodinu. Som ženatý. Vychovávam syna. A podporujem možnosť voľby, čiže slobodné právo ženy rozhodovať o vlastnom tele v medziach zákona. A rovnako podporujem registrované partnerstvá, pretože viem, že by moju rodinu absolútne nijako neovplyvnilo, keby si niektorý kamarát-gej zobral svojho priateľa, alebo keby sa tak rozhodli trebárs aj všetci.
Jestvuje nesmierne veľa vecí, ktoré dnes ničia rodinu. Väčšinu z nich si pochodujúce masy denne kupujú v hypermarketoch alebo pozerajú v televízii a na webe. Ani jednu z nich som na plagátoch – hlavne vopred vytlačených a zdarma rozdávaných – nevidel.
Nikto nedokáže ničiť rodinu tak ako rodičia. Pochodovali naozaj mnohí občania. No dôsledky možno budú riešiť všetci.
Michal Hvorecký
Autor je spisovateľ, už niekoľkokrát sme s ním zorganizovali, resp. spoluorganizovali diskusie k jeho knihám
******************************
V rubrike BlogFórum zverejňujeme názory autorov, ktorí sa chcú s nimi podeliť s našimi čitateľmi. Posielajte nám ich na redakčný email redakcia@inforoznava.sk
Predchádzajúce príspevky si môžete prečítať kliknutím sem