Uctili si obete režimu

Doplnené video

V stredu predpoludním sa v Rožňave konalo ďalšie odhaľovanie  pamätnej tabule v priebehu niekoľkých dní.

Po tom, čo bola vo štvrtok minulého týždňa odhalená pamätná tabuľa Štefanovi Ciberajovi a obetiam augustových udalostí r. 1968, si v stredu Konfederácia politických väzňov Slovenska (KPVS) uctila obete komunistického režimu.

Kým na odhalenie pamätnej tabule minulý štvrtok prišiel zástupca primátora a prezident rožňavského Rotary klubu František Kardoš spolu so Štefanom Geržom z odboru kultúry, na stredajšom pietnom akte nebol prítomný jediný zástupca mesta, hoci sa v samotnom texte na tabuli popri KPVS uvádza aj mesto Rožňava a obidve podujatia boli avizované v programe primátora na august. Ten sa nemohol zúčastniť stredajšej pietnej spomienky podľa vlastného vyjadrenia z rodinných dôvodov, ale – ako neskôr uviedol na tlačovej besede – samotnú pamätnú tabuľu financoval sám.

Na pamätnej tabuli, umiestnenej na Dome katolíckej charity na Námestí baníkov v Rožňave, je napísané:

Preliata krv nevinných, utrpenie a hrdinstvo všetkých, ktorí za slobodu zaplatili svojim životom i majetkom, nesmú byť zabudnuté.

Magda Balážová 1937, Jozef Balog 1921, Elemír Czabán 1934, Július Foltin 1921,  Jakub Göbl 1927, Ladislav Hajdu 1922,  Ján Jakubovský 1931, Zoltán Kraus 1922, Gejza Ondrej 1915, Ing. Juraj Bodnár 1927, Juraj Szappanos 1927, Vojtech Mikloš 1915, Ladislav Šperla 1926, Ján Tisza 1926, Zoltán Voda 1935, Ľudovít Völgyák 1923

S láskou a úctou si spomínaj na tých, ktorí sa zaslúžili o tvoju slobodu.

Konfederácia politických väzňov Slovenska a mesto Rožňava 2009

Prítomným sa prihovoril za KPVS Ing. Juraj Bodnár z Rožňavy a zástupkyňa vedenia organizácie, ktorej predsedá kňaz Anton Srholec, Eva Javorská. Z jej slov vyberáme:

„Komunizmus všade zjavne nepadol sám od seba. Ani naša zásluha na jeho páde nebola ktovie aká veľká, tobôž rozhodujúca. Zrejme šlo o kumuláciu viacerých faktorov. Komunizmus nepochopil človeka ako individualitu a tvorcu všetkých hodnôt. Ľudskú spoločnosť koncipuje ako beztvárnu masu, ktorú treba formulovať a ovládať.“

„Ideológia komunistického systému v Československu sa definitívne etablovala po februári 1948. Odvlečením do „gulagov“ bez ohľadu na to, aké dôvody boli voči občanom vznesené. Mnohokrát bez udania dôvodu, bez súdu, bez rozsudku. Každý, kto prežil peklo „gulagov“, či vrátil sa po roku, alebo po 15tich rokoch, bol objektom ďalšieho záujmu a perzekúcie ŠtB a dlhé roky spolu s rodinou bol triednym nepriateľom štátu. Nechcem súdiť, chcem poukázať na utrpenie, bezprávie, zločinnú brutalitu, pošliapanie ľudskej dôstojnosti, základných práv človeka.“

„O našich požiadavkách rozhodujú ľudia, pre ktorých sú politickí väzni zlým svedomím. Reprezentácia KPVS má svoj význam len keď ju dokáže oslavovať verejnosť, lebo viac než 70 tisíc odsúdených, mnoho pétépákov (PTP), státisíce šikanovaných, varujú. Všetky tieto činy nemajú obdobu v našich dejinách. Milióny nevinných obetí posudzuje, že šlo o systém, ktorý bol nemorálny a protiprávny. Za to nie je nikto zodpovedný a dodnes sa nikto neospravedlnil za napáchané zločiny.“

„V Čechách má KPVS silnú podporu vlády, čo dokazujú pamätníky po celej Českej republike a na stretnutí KPVS  v Jáchymove sa zúčastnili štyria ministri, dokonca aj premiér, no u nás tomu tak nie je. Česi si vážia svojich hrdinov, kým na Slovensku sa akcie v Leopoldove ani jeden minister nezúčastňuje.“

„Sme hlboko presvedčení, že hrubé čiary za minulosťou, bezprecedentné odpúšťanie zločinov, neschopnosť pozrieť sa čestne do očí minulosti, zakladajú nové podmienky pre ďalšie bezprávie. Svojou nečinnosťou dobrovoľne vydávame do rúk zbraň vinníkom, ako sa dá hravo vykľučkovať zo zločinov a páchať nové.“

Foto & video: Inforoznava.sk / Martin Kuchár ml.

Súvisiace články: Pamätná tabuľa Š. Ciberaja