Ad.: O požiari hradu Krásna Hôrka

Požiar na hrade 10. marca snáď nikoho tak nezarmútil ako mňa. V celej expozícii som videl prácu kolektívu múzea v Betliari, ktorý dlhé roky vynakladal obrovské úsilie, aby hrad uspokojil požiadavky záujemcov na takéto kultúrne centrum. O toľko viacej ma bolelo, že som bol riaditeľom múzea 30 rokov a ďalších 10 som tam pôsobil ako múzejník. Videl som v celej expozícii i objekte svoju dlhoročnú prácu. Díval som sa na horiaci hrad tak ako stovky a stovky ďalších obdivovateľov objektu, že skutočne všetko je preč.

Prvé reakcie na internetovej stránke Inforožňava ma ešte viac zarmucovali i napriek tomu, že som si bol vedomý, že klenby snáď zachránili zbierky hradu. Najviac ma však pobúrili názory nového „experta objektov a rodu Andrássyovcov “ J. Barcziho, ktorý svojim kritickým názorom bez poznania situácie vytvoril takú atmosféru, ktorá nemá obdobu. Kriticky sa vyjadroval ku všetkému i napriek tomu, že nepoznal situáciu, šíril nepravdy a i osočoval. Keď sa on považuje za experta (o čom som presvedčený, že o Andrássyovcoch mnoho ani o zbierkach nevie), potom historičku múzea pani Silviu Lőrinčikovú musím považovať sa „super expertku“, ktorá sa tomu skutočne rozumie.

Požiar je druhou tragédiou hradu po tom, keď vyhorel v roku 1817 a teraz. Po prvej tragédii Mária Festetichová (manželka Š. Andrássyho III.) síce dala zakryť zničený starý hrad (gotický palác), ale následky požiaru boli odstránené len v rokoch 1975-1989 pri celkovej rekonštrukcii objektu.

J. Barczi ihneď zaujal stanovisko, že všetko je preč. Je pravda, že po požiari to vyzeralo skutočne tak, ale po dvoch dňoch situácia bola už celkom iná. Potešil ma článok Edity Kušnierovej a Bela Heflera, ktorí snáď po prehliadke objektu v článku vyslovili taký názor, že Krásna Hôrka bude ešte krajšia. Poznajúc súčasný stav zbierok hradu, hrad skutočne bude naďalej patriť medzi vzácne pamiatky a klenoty turistického ruchu na Gemeri. Vďaka patrí požiarnikom, ktorí spoznali, že hasenie vodou by bolo úplne zničilo celý objekt, boli by sa prelomili všetky klenby a zbierok by už skutočne nebolo.

Dnes, poznajúc stav, môžeme vyhlásiť , že požiar zničil staré jadro hradu (gotické), kde boli vystavené sečné zbrane (ktoré pochádzali zo zbierok kaštieľa v Betliari), kópie tureckých a uhorských oblekov a niektoré brnenia. Expozícia prízemia sa i v paláci zachovala.

Barczi tvrdí, že miestnosti sú zničené a všetko potrebuje obnovu, vrátane expozície. Opak je však pravdou. Miestnosti dolného hradu, stredného hradu, krypty, kaplnky a múzea Františky po vybudovaní strechy môžu byť znova inštalované, lebo z týchto priestorov ani maľby, nábytok a ďalšie muzeálne predmety neboli ani len čiastočne zničené, môžu byť skutočne sprístupnené už začiatkom budúceho roka. Mal pravdu minister Krajcer, keď tento názor sám vyslovil, o čom Barczi sa tiež pochybovačne vyjadroval.

Barczi tvrdí, že expozícia bola poplatná dobe socializmu a že je treba novú prispôsobiť súčasnosti. Ako expert by to mal vedieť, že expozícia dolného hradu, stredného hradu a múzea Františky pochádza z doby Andrássyovcov. Múzejná komisia, ktorá po celkovej rekonštrukcii schválila inštaláciu, brala do úvahy pôvodné zariadenie dolného a stredného hradu, ktoré ako historickú hradnú expozíciu vytvoril J. Andrássy IV. a múzeum Františky Dionýz Andrássy, a komisia rešpektovala tieto pôvodné zámery. Snáď preto Krásna Hôrka patrila medzi vzácne expozície, že rešpektovala zámer pôvodných majiteľov, čo je ojedinelé v historických objektoch Slovenska, lebo sa nikde nezachovali.

Scenár hradnej expozície spracovali pracovníci múzea pod vedením T. Györgya, členmi boli doc.Dr.Ladislav Olexa, CSc. historik múzea a Jana Poťmáková, dokumentátorka múzea. Oponenti a Rada slovenských múzeí schválili celkový scenár, ktorý bol realizovaný. Múzejníci i zo zahraničia uznávali vysokú úroveň historickej hradnej expozície, ktorá bola odovzdaná do užívania v apríli 1989 a slúžila až do doby požiaru.

Betliarski múzejníci pripravili i expozíciu „Bytovej kultúry šľachty XVII. a XVIII. storočia “ v Betliari, kde za vzornú rekonštrukciu objektu a vybudovanie expozície sa stalo múzeum v roku 1995 nositeľom najvyššej múzejnej ceny v Európe „EUROPA NOSTRA“, ako jediné múzeum Slovenska.

Pre uspokojenie záujemcov je treba pripomenúť, že Krásna Hôrka mala a má vybudovaný na súčasnú dobu najmodernejší bezpečnostný elektronický systém, doplnený o kamerový systém. V gotickom paláci mala i protipožiarny systém pre vnútorné priestory, ktoré v zmysle zákona sú priebežne udržiavané a kontrolované. Vnútorná protipožiarna ochrana však v žiadnom prípade nemohla zabrániť vzniknutému požiaru strechy.

Osobne som presvedčený, že po obnovení strechy návštevníci v budúcom roku budú môcť navštíviť hrad okrem gotického paláca a vidieť jeho pôvodnú krásu.

Tibor György

 

Foto: infoRoznava.sk

Fotogalériu z hradu Krásna Hôrka – dva týžde po si  môžete pozrieť kliknutím sem

 

******************************

V rubrike BlogFórum zverejňujeme názory autorov, ktorí sa chcú s nimi podeliť s našimi čitateľmi. Posielajte nám ich na redakčný email redakcia@inforoznava.sk

BUĎTE PRVÝ V KOMENTOVANÍ ČLÁNKU "Ad.: O požiari hradu Krásna Hôrka"

Zanechať komentár

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.