Belo Hefler / Rožňavská pani Verejnosť

Plytkosť vnímania časti verejnosti, ktorá napr. vystrašene bliká na poplach, lebo veď Rómovia tu valcujú za Smer, mňa 20 rokov po udivuje.

Zatiaľ čo euráče rozdané v osadách jej idú oči vyklať, nakopírované agitačné listy ako vystrihnuté z éry Husáka, nechávajú spravodlivým pokoj v duši. Pritom oboje je v réžii pánov v oblekoch s tak silným sociálnym cítením, až sa chce slušnému človeku zvracať.

A naše meštiacke občianstvo?

To sa vždy vehementne ozýva najviac po a pritom stačilo v tomto prípade prísť odvoliť. A ak memento z novembrových osád nepomôže, budúcoročné komunálne voľby budú len ďalším jarmokom s hlasmi. Bašável to bude potom ale poriadne trpký aj pre tých, čo opäť k urnám neprídu.

Všetko nasvedčuje tomu, že miera nespokojnosti so stavom vecí verejných sa blíži k povestnému kritickému bodu rýchlejšie, než častice vo švajčiarskom urýchľovači. No dnes naozaj nie je éra riešení vecí mocenských iná, než cez slobodné voľby.

Aj o tom je výzva Rožňava nahlas!, prečítaná na rožňavskom námestí 17. novembra 2009. Tento apel by mal/mohol vypudiť k občianskemu postoju skupiny nespokojných, aby postavili do férovej volebnej súťaže svojich kandidátov, jasne pomenovaných spoločným programom.

Môžeme hľadieť s uznaním na svet kdesi v diaľke, kam chodíme na dovolenky, či za prácou, ale ešte lepšie spravíme, ak si tú fungujúcu ameriku konečne zariadime sami doma.

Dá sa to. Dnes už nič nehrozí, iba vlastná pohodlnosť. A možno ešte štipka strachu zo zodpovednosti, ktorou je každá sloboda pretkaná.

Súvisiace články: Kto naozaj uspel v Rožňave?