Moja dilema, či reagovať na agresívne nacionalistické hlúposti rodiace sa na oboch stranách Dunaja sa rozplynula pri náhodnom zhliadnutí správy o incidente v Dunajskej Strede. Tu už totiž nejde o to, že sa virtuálny problém stáva realitou práve permanentným živením médiami (čo je z veľkej časti pravda, a nielen v tomto prípade), ale o to, že formulovanie jasného občianskeho postoja je v tomto momente snáď jedinou vhodnou reakciou.
Reakciou, v ktorej si všetci zainteresovaní budú môcť nájsť dôrazné varovanie, že si neželáme, aby sme boli vtiahnutí do tejto kreténskej „vysokej hry patriotov“.
Nemám najmenšiu chuť rozoberať detaily incidentu a vyhlásenia všetkých strán, ktoré sa ňom zúčastnili či iným spôsobom participovali na jeho absurdnom bujnení.
Zaujíma ma iná vec: ako je možné, že niekoľko stoviek idiotov – v tomto prípade pravicových extrémistov – dokáže vyvolať zárodky medzinárodného konfliktu? Ako je možné, že sa my, obyčajní daňoví poplatníci a suverénni nositelia voličských hlasov necháme vmanipulovať do niečoho, čo s našimi záujmami a potrebami nemá nič spoločné?
Myslím si, že práve toto je vhodný okamih pre nás, radových smrteľníkov bez funkcií a reálneho mocenského vplyvu
– aby sme sa aktívnymi krokmi dištancovali od primitívnych nacionalistických tancov našich volených zástupcov
– aby sme dôrazne žiadali našich volených zástupcov, aby pracovali na riešení problémov, ktoré majú v náplni práce a nevymýšľali žiadne nové
– aby sme za žiadnych okolností a nikomu nedovolili provokácie, ktoré by viedli k niečomu, čo by sme oľutovali všetci bez výnimky
Tento problém je potrebné pomenovať pravým menom: niekoľko stoviek idiotov sa snaží – či už inštinktívne alebo na niečí povel – vyvolať národnostný konflikt, ktorý nikto z normálne uvažujúcich obyvateľov Karpatskej kotliny nechce.
Smutné je to, že táto drvivá väčšina mlčí a tvári sa, že sa jej to netýka, alebo – a to je tá horšia možnosť – nechá sa vtiahnuť do manipulácií nacionalisticko-sociálnych inžinierov z Budapešti i z Bratislavy.
Takže, čo tak prestať byť pasívny a ľahostajný? Čo tak prestať sa báť, či len nemo sa prizerať tomu, ako pár indivíduí ničí spolužitie, ktorého nenásilné formy bolo také ťažké vybudovať?
Naozaj musíme každú chvíľu všetkým naokolo ukazovať, ako si nechávame skákať po hlavách, ako sa nechávame viesť ako stádo oviec bez čo i len jediného náznaku odporu?
To si chceme znova dokázať, že vyjadriť svoj postoj je nad naše sily? Čo, ak nie toto, nás má prebudiť?
Mne to jedno rozhodne nie je a hoci viem, že reálnu moc má v rukách ktosi iný, slobodu povedať, čo si myslím, mi nevezme nikto. Takže:
Milí dementní nacionalisti, národní socialisti a iní boľševici, dajte nám pokoj! Nie sme na vás zvedaví, nezaujímajú nás vaše názory na Trianon, nadradenú rasu, Turula ani tie úbohé dvojkríže.
Jednoducho, neotravujte….
Foto: Inforoznava.sk
BUĎTE PRVÝ V KOMENTOVANÍ ČLÁNKU "Dajte nám pokoj…!"