Démon tichého súhlasu

Opakujú sa, znova a znova, príbehy jednotlivcov, ktorým nechýbala odvaha a dostatok uvedomenia, aby poukázali na zlo. Toto naše geografické prostredie je akési zakliate. Veľká nezamestnanosť, zlé cesty, zlé školy, zlé nemocnice a niektorí by možno dodali, aj zlí ľudia.

Prostredie však, rovnako ako farba, rasa, vek či pohlavie, nemôže natrvalo predurčiť, akí ľudia tu budú žiť. Denno-denne tu tisícky ľudí zvádzajú boj o prežitie. Bez nádeje, že ešte niekedy nájdu prácu. Možno aj preto má toto prostredie svoje nepísané pravidlá a zákony, o ktorých každý tuší, ale nik nerozpráva.

Jedno z nepísaných pravidiel tohto prostredia je, že ak sa niekto pokúsi poukázať na korupciu, tak je zrazu potrebné urobiť šetriace opatrenia a v rámci nich sa odporcov veľmi ľahko úrad, škola, či ministerstvo (doplňte si inštitúciu) zbaví.

Kto nie je naivný, musí uznať, že prepustenie učiteľa, poukazujúceho na nevýhodnú zmluvu školy za nepotrebné právne služby, je viac ako náhoda. Aj najpresvedčenejší voliči smeráckej štátostrany si museli všimnúť, že krajské zastupiteľstvo v Košiciach (najmä jeho väčšina a predseda) sa tvári, že sa nič nestalo. K náprave a potrestaniu riaditeľa školy teda zrejme nedôjde, ani teraz a ani po voľbách.

Môže sa zdať, že nikomu neprekáža a nikoho nepoburuje, že trestáme odvážnych, ale nie je to tak. Som presvedčený, že nielen nestranných pozorovateľov, ale aj učiteľov na tej škole to štve. Problémom je, že hnev neprejavia a kolegu sa nezastanú, zmocní sa ich strach. Živia rodiny a smiešny plat, ktorý poberajú, je tou pomyselnou deliacou čiarou, ktorá ich rodiny delí od ulice.

Ak si tam však povedia všetci učitelia, že načo protestovať, aj tak nič nezmeníme, reťazová reakcia zasiahne aj občanov. Povedia si: „Isto za tým voľačo bude, keď sa ho ani vlastní kolegovia nezastali“. A neostane to len pri jednej neprávosti. Tento pasívny postoj uplatnia na všetky problémy v spoločnosti, ktoré vyžadujú ich aktivitu a záujem.

Voilá, takto sa tu zrodila poddanská spoločnosť, ktorá neverí na existenciu demokracie a slobody. Verí len na známy vzorec: „Aj tak sa tam hore rozhodnú inak a ja s tým nemôžem nič robiť“. No myslenie, ktoré takto podporuje neprávosť a zbavuje sa zodpovednosti za ňu, neprinesie nič iné, než ďalšiu neprávosť.

Ako sa však dostať z tohto bludného kruhu ignorancie a bezmocnosti všetkých? Odísť?

Urobili to mnohí, opustili rodinu a známych, a šli hľadať prácu a šťastie inam. Šťastie tam možno nájdu, ale sem ho nikdy neprinesú. Možno aj preto sú zatrpknutí, keď pri každom svojom návrate domov nevidia žiadnu zmenu k lepšiemu. Pravdou totiž je, že žiaden blahobyt sa do Rožňavy či Košického kraja priniesť nedá. Toto naše malé peklo nevytvára nik iný, než my sami. Sami sme presvedčení, že zmena nepríde a ak aj, tak nás z peknej diaľky obíde. Negatívnym prístupom ku všetkému zamedzujeme možnosť pozitívneho vývoja.

Je to podobné ako s učiteľmi na tej škole: pokiaľ sa nenájde jeden, ktorého odvaha vyburcuje ostatných, tak sa peklo neochladí a zlý riaditeľ ostane, naďalej budú mať mizerné platy a škola bude míňať na zbytočnosti. Ak teda nebudeme vidieť ďalej, než len po vlastný nos, vonkajšie, ale aj vnútorné peklo, v ktorom tu prežívame naše životy, nikdy nebude krajšie. A pokiaľ sa vykašleme na každé voľby, politici sami od seba nezačnú menej kradnúť, nakúpia si hlasy v osadách a v starobincoch. Aj napriek tomu, že pár „strážnych psov demokracie“ bude štekať, karavána korupcie pôjde ďalej.

Kde teda začať?

V prvom rade je podľa mňa potrebné prestať všetko vnímať negatívne a beznádejne. Áno, je to tu zlé, ale nikdy nie je neskoro na to, aby sme to tu zmenili. Musíme sa zaujímať o to, čo robí primátor a zastupiteľstvo. Je super, že kritizujeme stav našich chodníkov a ciest, ale koľko občanov bolo na zastupiteľstve, keď exprimátor Laciak bral spotrebný úver na chod mesta? Zlé rozhodnutia z minulosti už síce nezvrátime, ale môžeme zabrániť ďalším. No len vtedy, ak nie je pohodlnejšie pre nás len šomrať.

Prestaňme sa tváriť, že za všetko môže ktosi iný. Náš nezáujem by sme nemali zdôvodňovať zlými politikmi, korupčnými úradníkmi a chýbajúcou právomocou niečo zmeniť. Meniť môžeme už teraz a to nielen sťažnosťami na úrady a medializovaním neprávostí, ktoré sa nám a ostatným stanú. Prekáža vám, že riaditeľ košickej obchodnej akadémie sa správa ako korupčný autokrat? Napíšte o tom svojmu poslancovi v zastupiteľstve KSK. Ignoruje vás? Za chvíľu sú voľby, zvoľte si iného! Sklamal vás aj ten? Kandidujte sami! Len aktivita zmení súčasný stav, krčmové reči žiadne voľby nevyhrali, zákony nezmenili a korupčníkov nepotrestali.

Michal Valaštek

Autor je študentom politológie a administrátorom portálu infoRoznava.sk

Ilustračné foto: Stock.xchng

******************************

V rubrike BlogFórum zverejňujeme názory autorov, ktorí sa chcú s nimi podeliť s našimi čitateľmi. Posielajte nám ich na redakčný email redakcia@inforoznava.sk

Predchádzajúce príspevky si môžete prečítať kliknutím sem