Stredajšie mestské zastupiteľstvo mi konečne dalo odpoveď na otázku, či tamojšie osadenstvo mentálneho lunaparku má aspoň teoretickú šancu vyprodukovať niečo, z čoho by som neupadal do bezmocných mrákot. Nemá.
Po trúchlivom mliaskaní – ako sa snažia ušetriť – do kamier, nasledovalo hlasovanie za variant, ktorý je tak akurát ukážkou boja o vlastnú kapsu ako s nejakou krízou.
Kvôli väčšej zrozumiteľnosti tento raz v bodoch:
– poslanci schválili výdavkovú časť zmien rozpočtu bez toho, aby vedeli, v akej výške sa im podarí udržať príjmy (na najbližšom zastupiteľstve už môžu bez rozpakov predávať)
– nikto sa neodvážil pripomenúť, že neexistencia majetku mesta spôsobí nemožnosť ručiť za úvery a teda – žiadne úvery už byť nemusia (bude zaujímavé vypočuť si potom ich zdôvodnenia, prečo nemožno realizovať rozvojové programy v meste, na ktoré nemáme vlastné financie)
– ani slovíčkom (okrem naozaj originálneho vysvetlenia primátora Laciaka) sa nikto nedotkol šetrenia na odmenách za NADRPÁCU (nie za prácu, definovanú v pracovnej zmluve)
– nikomu nenapadlo riešiť úspory v personálnej politike MsÚ externým personálnym auditom (okrem naozaj originálneho a navyše prekvapujúco scestného komentára primátora Laciaka)
– nikto nemal odvahu povedať, že dôchodcovia nemajú prečo (v čase krízy) poberať okrem svojho dôchodku plat vo verejnej správe
– nikomu nevadí, že sa elektronické aukcie nerobia NA KAŽDÝ predaj/prenájom mestského majetku (áno, zo zákona takáto povinnosť neexistuje, nič lepšie však zatiaľ na ušetrenie peňazí a dosiahnutie čo najvyššej transparentnosti predaja/prenájmu nikto nevymyslel)
– nikto sa nepýta, prečo sa predáva majetok teraz, v čase krízy, keď zaňho možno získať neporovnateľne menej finančných prostriedkov
– nikto sa nepozastavil nad nezmyselným navyšovaním rozpočtu na výstavbu kruhového objazdu
– nikto nemal odvahu navrhnúť zrušenie Rožňavských listov a RVTV, v čase hojnosti trpené, v čase krízy nezmyselné mediálne projekty Radnice (súčasné kozmetické úpravy neriešia absolútne nič, len dvíhajú adrenalín všetkým, ktorým nie je jedno, na čo idú ich dane)
– nikto nepripomenul poslancom Lacovi a Pollákovi, že peniaze žiadané na zasadnutí MsZ pre basketbal a futbal nepôjdu na detské a mládežnícke kategórie, pretože tie prakticky financujú rodičia športujúcich detí – v rozpore s tvrdeniami poslancov pôjdu najmä na chod prvých tímov, ktoré by si mali na seba zarobiť bez prispenia samosprávy (ak je manažment týchto klubov ochotný spoliehať sa na podporu magistrátu a vydierať neschopnosťou udržať extraligu/tretiu ligu v prípade nevyhovenia ich požiadavkám, nemožno hovoriť o manažmente, len o lokálnych lobistoch)
A teraz si povedzme, čo dnes letí ako západoeurópsky štandard:
: v Čechách si vyskúšali (nebolo to v samospráve ale na ministerstvách) aké to je, keď šéfovia jednotlivých oddelení sú externí manažéri, najatí na dobu určitú s jasne a presne vymedzeným mandátom, ktorí si svojich podriadených vyberali na základe vlastných – v privátnej sfére vyskúšaných – kritérií efektivity, výkonu, zmyslu pre tímovú prácu, komunikatívnosti, vzdelania, vedomostí, znalostí a zručností
: vo Švédsku si úrady objednávajú prácu u nezávislých agentúr
: vo Fínsku majú väčšie skupiny úradníkov k dispozícii jednu kanceláriu, pričom časť týždňa pracujú doma
…
Doterajšie správanie Mestského zastupiteľstva a Mestského úradu je trápnou ukážkou neschopnosti a diletantstva, ktoré by v súkromnej sfére bolo ohodnotené prinajlepšom vyhadzovom bez odstupného. V tom horšom zosobnením všetkých škôd, ktoré doteraz spôsobili.
Voľby budú na búdúci rok: ak ani toto konanie samosprávnych orgánov nevyvolá v občanoch túžbu po zmene a vôľu túto zmenu zrealizovať, potom neostáva nič iné len skonštatovať, že iné vedenie si ani nezaslúžime.
Súvisiace články:
BUĎTE PRVÝ V KOMENTOVANÍ ČLÁNKU "Rado Kovács / Experti"