Má to zmysel?

Myslím si, že tento svet úspešne speje k zániku. Skôr, či neskôr to príde. Príkladom je najnovšie Nórsko. Najlepšie je táto ostatná tragédia opísaná v časopise .týždeň (kde inde?), ktorý číta mizivé percento populácie. Zato bulvár ide na dračku…

Všetci si žijeme svoj pohodlný život, až na pár výnimiek, ktoré chcú niečo zmeniť. Samozrejme pozitívne. Ale tá zmena niečo stojí. A stojí veľa. Navyše niečo meniť nie je bezbolestné, chce to dlhý vývoj, progres v myslení a ani to nemusí stačiť. Pozrime sa na Nórov, ktorí nežili v totalite a nikdy doteraz by si nepripustili, že sa podobná tragédia môže odohrať na ich území. A neboli to arabskí fundementalisti z Al-Kaidy, ale jeden z nich. Svetlovlasý Nór s modrými očami, ktorému preskočilo, lebo si vsugeroval, že dokáže zmeniť, či zachrániť svet.

Takých ľudí je na svete veľa. Máme ich dokonca vo svojej blízkosti a ani o tom netušíme. Sú to ľudia, ktorí si myslia o sebe, že sú niečo viac, majú patent na rozum a sú neomylní. Nie su takí, ale to oni nevedia. A nikto taký nikdy nebol, nie je a nebude. Tak to dopadne, ked uveríme chorým mozgom. A je jedno, či to je na komunálnej, republikovej, svetovej úrovni. Tí, ktori chcú zmenu pozitívnu, ostávajú nepochopení, alebo sú prevalcovaní mlčiacou väčšinou, ktorá vníma politiku od stola v krčme, či s totálnym nezáujmom.

Ale späť k Nórom a ich antihrdinovi Breivikovi. Prvé správy hovorili o Araboch a ich džiháde. Omyl. Jeden fakt je ten, že moslimské náboženstvo je približne o tisíc rokov mladšie ako kresťanstvo. A čo páchali naši predkovia pred miléniom v Európe a na Blízkom východe? Čo sa diaľo pred napríklad 500 rokmi?

Na prelome tisícročí to boli dlhoročné križiacke výpravy, neskôr hon na čarodejnice, vykrádanie majetkov v mene viery, ničenie ľudských osudov kvôli vyššiemu vzdelaniu. Kopy mŕtvych, upálených, uväznených. A poučili sme sa z toho? Jednoznačne nie. Breivik vraj vraždil v mene viery. Tých základnych desať Božích prikázaní nedokážeme napĺňať, či aspoň okrajovo dodržiavať. Ani v civilnom a už vôbec nie vo verejnom živote.

Oči sa nám otvoria až v prípade tragédie ako to bolo pred par dňami v Oslo, či pred pár rokmi v Madride alebo Londýne, alebo pred desiatimi rokmi v USA. V nedávnych dejinách sme tu mali fašizmus a komunizmus. Poučenie takmer žiadne, alebo je veľmi rýchlo zabudnuté. A napriek tomu ľudia málo čítajú, nevenujú pozornosť dianiu okolo seba a správajú sa pokrytecky, či skepticky. Potom nám vládnu take kreatúry ako… . No radšej nebudem menovať, lebo zoznam by bol dlhý.

Také vykriky do tmy ako bilboard o rožňavskej samospráve, či účasť desiatich občanov pri spomienke na 17. november, hovoria sami za seba. Hovoria o tom, kto sme a kam smerujeme. Masový vrah z Osla je práve výsledkom našej vlastnej ľahostajnosti a hocikedy sa môže vyskytnúť aj pod Tatrami.

Iným faktom je, že Moslimovia sú kvôli ich viere schopni vraždiť, čim napodobňujú práve našu históriu spred tisícročia. To, že v 21. storočí dokážu takto zmýšľať, je úbohosť. Lenže práve tam vládnu individuality, ktoré dokážu zmagoriť obyčajných ľudí. U nás je to tak isto, len tých magorov je menej. Keď však vyjdú z bunkra, sme šokovani. Takže sme na tom fifty-fifty.

Nenávisť je zlá sama o sebe, ale generalizovať a vidieť svet čierno-bielo vedie k ľudským tragédiam. A je jedno, či je to v Nórsku, Afganistane, USA alebo v najbližšej rómskej osade, či v susednom byte.

Naozaj sa musi niečo vážne udiať, aby sme začali rozmýšľať? A po pár dňoch zabudnúť a ísť ďalej akoby sa nechumelilo?

Zapálil som si sviečku na pamiatku nórskeho masakru a dosť dlho som rozmýšľal, ako sa tí mladí museli cítiť, keď na nich ten šialenec strieľal. Neskôr som myslel na hladujúcich ľudí. Potom mi naskočila myšlienka v súvislosti s filmom Cigán. Väčšina ich nemá rada a privítali by takého Breivika, aby vypálil rómsku osadu a postrieľal jej obyvateľov. Nevážime si teda ani samých seba, nieto svojich blížnych. Nenávidíme sa z rasových, či materialnych dôvodov.

Neustále nadávame a keď príde šanca niečo zmeniť, volíme menšie zlo, nie zmenu. Pštrosí postoj. Zvolili sme si tak v rožňavskej samospráve, poslancov do slovenskeho parlamentu a popritom ešte väčšina nadáva na Ameriku, pričom nechápe, že bez miliárd, ktoré USA míňaju na armádu, by sme neboli tam kde sme.

Pozeráme brutálne akčné filmy a kultúra sa stráca. Večer si vačšina populácie pozrie takú úbohosť ako je Farma, alebo treťotriednu tureckú telenovelu, v ktorej za jedinú zmienku stojí most cez Bospor. V správach dominujú smrť, klamstvo, násilie, havárie a tragédie. Pokiaľ sa niečo vážne neudeje v našej tesnej blizkosti, keď mi Cigán neukradne bicykel, alebo primátor môjho mesta neprivedie samosprávu do krachu (nielen na okraj fiktívnej priepasti), je to všetko iba novinová správa bez materialneho dopadu na pohodlný život každého, kto nerozmýšľa samostatne, ale sa iba vezie a splýva s davom.

Tak kto bude další na rade?

Pravda a láska zvíťazia nad lžou a nenávisťou. Strácaju Havlove slová svoj skutočný vyznam?

Posolstvo a zmysel kresťanstva nadobro pominulo?

Svet je tak veľmi individualistický, silne osobný a intelektuálne prázdny, že je až zbytočné márniť čas ťukaním do klávesnice.

Alebo to má zmysel?

Peter Karpáty ml.

 

Ilustračné foto: Stock.xchng

******************************

V rubrike BlogFórum zverejňujeme názory autorov, ktorí sa chcú s nimi podeliť s našimi čitateľmi. Posielajte nám ich na redakčný email redakcia@inforoznava.sk