Na celom svete sú voľby o vyjadrení IQ národa. Existujú voliči, čo vedia pohnúť rozumom a volia s rozumom. Sú voliči, čo kus rozumu majú, no k voľbám ho nepotrebujú a stačia im prázdne sľuby. A tretej skupine voličov stačí pivo, klobása, predvolebný grog, prípadne niekoľko eúr do vrecka.
Komunálne voľby oproti voľbám do parlamentu majú jednu velikánsku prednosť. Tou prednosťou je, že si môžeme vybrať z kandidátov tých, ktorých poznáme a o ktorých predpokladáme, že budú pracovať v prospech mesta čestne a nie podľa politickej strany.
V parlamentných voľbách sa občan musí rozhodnúť pre niektorú stranu bez možnosti z kandidátky vyškrtnúť ľudí, ktorým neverí, no v komunálnych voľbách môže kandidovať aj občan ako nezávislý. Nemusí byť na kandidátke niektorej strany, no je na zvážení voliča, či ten kandidát bude naozaj nezávislý, či sa bude rozhodovať a zastupovať svojich voličov podľa vlastného zdravého rozumu, alebo mu niekto v jeho rozhodovaní bude pomáhať.
Veľa kandidátov si do svojich volebných programov píše aj to, čomu ani sami neveria a sú aj kandidáti, čo ani sami nevedia, čo tam píšu. Preto by si mal každý volič svojho kandidáta dobre zvážiť, lebo je ľahké ponúknuť ľudom svoje predstavy a vo volebnom programe nasľubovať aj to, čo by nedokázal splniť ani keby mal Aladinovu lampu.
Možno si volič povie: „Aha! Konečne niekto, kto chce postaviť krytú plaváreň!“, ale možno sám nevie, že jeho mestu treba záchrannú vestu. Záchrannú vestu, ktorá je kvalitná a nemá vo svojej vnútornej strane štítok Made in CHINA. Vestu, ktorá ho nielen udrží nad hladinou, ale mu pomôže vyliezť na pevnú zem, lebo celé mesto pláva v dlhoch a nebyť úveru, tak je už v nútenej správe. Veľa z nás by privítalo odskočiť si v zimných večeroch trochu ponaťahovať svaly a dať si niekoľko dĺžok v bazéne, no najskôr sa musia utíšiť tie veľké vlny z mora dlhov, ktoré naše mesto má.
Niektoré body volebných programov sú ako sny. A čo je krajšie, sen alebo krutá realita?
Pokiaľ si volič neuvedomí, že ten super volebný program jeho kandidáta, v ktorom sľubuje aj to, na čo v komunálnej politike nemá dosah, je len sen, budeme môcť aj my snívať svoj sen. Sen, v ktorom nechceme mať niečo extra, ale sen o normálnom zdravom meste, ktoré doteraz nevyliečil ani lekár.
Žiaľ, žijeme v dobe, v ktorej netreba mať ani volebný program plný sľubov, ale na víťazstvo v komunálnych voľbách stačí menší spotrebný úver. Je morálne dať pár eúr voličom za svoj hlas? Určite nie, ale nemorálne je aj sľubovať vo svojich programoch voličom niečo, na čo nepostačí naozaj ani Aladinova lampa.
Existuje ešte jedna možnosť. Tou možnosťou je sľúbiť voličovi postavenie priemyselného parku a viacúčelovej športovej haly, aj keby mal kvôli splneniu tohto sľubu predať polovicu mesta. Ale ako sa dá rozprávať o morálke, keď na funkciu primátora ohlásil kandidatúru človek, čo pod jediným nechtom nemá kus bieleho miesta?
Ostáva nám dúfať, že budeme môcť po sčítaní hlasov skonštatovať, že IQ rožňavského voličstva je vysoké.
Vladimír Polóny
******************
V rubrike BlogFórum zverejňujeme názory autorov, ktorí sa chcú s nimi podeliť s našimi čitateľmi. Posielajte nám ich na redakčný email redakcia@inforoznava.sk
BUĎTE PRVÝ V KOMENTOVANÍ ČLÁNKU "Naše IQ a Aladinova lampa"