Nešťastný predaj majetku mesta

V poslednom čase sa zdá, že najväčším problémom je (ne)predaj nehnuteľného majetku mesta. Predstavitelia mesta ho vnímajú ako obrovský problém, pretože ho nevedia (dobre) predať a tým naplniť prázdnu mestskú kasu, občania zas pre odôvodnený pocit lacného výpredaja a podozrenia, že sa tak deje korupčne a na ich úkor.

A to všetko vzniká pravdepodobne iba preto, že konkrétne predaje konkrétneho „prebytočného“ majetku mesta sa nepripravili dôsledne a najmä transparentne. Dejú sa dosť chaoticky, narýchlo, na hrane zákona a tým vznikajú medzi občanmi mesta rôzne podozrenia z nekalých úmyslov všetkých priamo zainteresovaných a predaje jeden za druhým krachujú.

Je všeobecne známe, že spravidla najhorším vlastníkom akéhokoľvek majetku je štát, no nie len štát, ale aj menšie územné celky, ako sú VÚC-ky, či mestá a obce. Preto by malo byť v záujme občanov štátu, VÚC-iek, miest a obcí, aby v ich majetku boli naozaj iba veci nevyhnutne potrebné k ich bezproblémovému a efektnému chodu, ku ktorému tie útvary (mestá a obce) vznikli a pre ktoré existujú a fungujú.

Majetok, najmä nepotrebné budovy, ktorý sa vlani a tohto roku mesto Rožňava pokúšalo predať, plne zodpovedá kritériám prebytočného majetku, ktorý neslúži k plneniu úloh mesta, dokonca je často na jeho ťarchu, pretože neprináša pre mesto žiadny zisk, ale ešte čerpá možno nemalé financie z rozpočtu mesta na svoju údržbu. Jedným vzorovým nevydareným rožňavským príkladom takého ťažkého predaja bol predaj „domu služieb“. Myslím, že sa proti nemu organizovala aj petícia, no nakoniec sa, aj keď nie bezbolestne, predal. Dnes tá, pred rokom ešte veľmi nepekná socialistická stavba, určite opeknela a myslím, že ani nikto z jej pôvodných nájomcov neskrachoval.

Týmto nie starým príkladom som chcel naznačiť, že predaj prebytočného majetku mesta je určite dobrým riešením nie len pre mesto, ale najmä pre samotný osud toho majetku a jeho užitočnosť pre občanov mesta. Akurát by sa už konečne mohli naši radní skľudniť a poučiť sa, najmä z mnohých príkladov transparentných predajov z iných slovenských miest, kde sa predáva (a nakupuje) jedným z najefektnejších a najčistejších spôsobov, t. j. dobrovoľnou dražbou formou elektronickej aukcie.

Nerozumiem tomu, že prečo Rožňava už dávno nepostupuje týmto nesmierne efektívnym spôsobom, pretože podobný obchod sa už v Rožňave uskutočnil 4. júla 2008. Rožňava vtedy formou „elektronickej aukcie“ zrealizovala nákup výpočtovej techniky a podľa vyjadrenia primátora ušetrila 11 % plánovaných prostriedkov na nákup počítačov.

Takže páni poslanci, nie samotné predaje prebytočného majetku vám občania vyčítame, ale netransparentný spôsob predaja a následné netransparentné využitie získaných financií z toho predaja, ktoré by sa mali využiť výhradne iba na zveľadenie ostatného majetku mesta, v prospech rozvoja obce a v prospech jej občanov. V žiadnom prípade by takto získané peniaze nemali byť použité na bežnú prevádzku mesta.

PS: Dokonca aj súkromné parkoviská sú pre nás, ich užívateľov, výhodnejšie, ako mestské. Pri Slovenskej sporiteľni Allianz, Tescu, Bille, či predajni Lidl nemusíme za parkovanie platiť a parkoviská sú udržiavané (najmä v zime) lepšie, ako mestské, ktoré sú paradoxne v našom vlastnictve.

PPS: Čo o tom hovorí Zákon o obecnom zriadení

Tibor Takáč

podpredseda Občianskej konzervatívnej strany

Ilustračné foto: Archív Inforoznava.sk

******************

V rubrike BlogFórum zverejňujeme názory autorov, ktorí sa chú s nimi podeliť s našími čitateľmi. Posielajte nám ich na redakčný email redakcia@inforoznava.sk