No drahá moja…

Ako dobre, že niekto niekedy vymyslel internet, lebo mám véééľmi ťažké srdce na nadštandard v rožňavskej pôrodnici a na nete mám dostatok priestoru vykecať sa, posťažovať sa a hádam urobiť aj nejakú „reklamu“. Pred pár dňami som sa vrátila z pôrodnice v Rožňave a doniesla som si domov krásneho syna.

Napriek mojej nespokojnosti sa chcem všetkým, ktorý mi pomohli Adamka priviesť na svet, poďakovať. Obzvlášť však MUDr. Šerešovi. Je to skvelý doktor so svojským humorom, ale že je to doktor na pravom mieste, sa nám potvrdilo už druhýkrát. Preto ešte raz ďakujem.

Ale vrátim sa k tej izbe. Nadštandardnú izbu (hneď vedľajšiu) sme mali aj pri dcére. Zažili sme pohodlie, súkromie, čistotu, príjemné a milé vystupovanie personálu. Toto isté sme chceli zažiť aj pri druhom dieťati a tak ani na chvíľu sme neuvažovali inak. Sklamanie prišlo skoro hneď, keď sme zložili tašku. Izba na prvý pohľad bola ešte ako tak, ale kúpeľňa – nóó, pri najmenšom na zamyslenie.

                 1. Ten sprchový šampón je môj. 2. Aj ten toaletný papier je môj.

Po tomto pohľade mi bolo jasné, že to nie je to, čo bolo pred 2,5 rokom a nemýlila som sa .Nadštandardná izba pre mamku a novorodenca bez pultu na prebaľovanie. Dosť vysoko postavený lekár nám sľúbil, že sa na to pozrie a dá nám vedieť, ale akoby sa po pulte, a čo sa tohto týka aj po doktorovi, zľahla zem. Sestričky mi to vysvetlili tak, že tam už nie je preň miesto. Nie je miesto na skoro základnú potrebu? Divné, nie? Hlavne keď na iných, aj na bežných izbách, prebaľovacie pulty sú.

Hneď oproti posteli je nemožný, rozkývaný stolík, ktorý nik za ten týždeň nevyužil a je tam zbytočne.

Zbytočne veľká je tam aj skriňa, ktorá zrejme zaberá miesto všade a tu ju len odpratali. Vyzerá tak, ako keby už bola dávno odpísaná z inventára. Hovoria o tom aj úchytky na nej. Ostali mi asi dvakrát v ruke a potom som to vzdala a nechala ich položené na vrchu skrine. (Zabudla som si ju odfotiť, ale je na oficiálnych stránkach nemocnice). Úchytky o tom istom sú aj na akoby nočnom stolíku, ale skôr je to nejaký vyradený, odložený box spod písacieho stola. A tu by som rada spomenula aj dosť veľa omrviniek v zásuvkách.

No, ale samotné upratovanie je kapitola na zamyslenie. Ak som pred tým písala o súkromí, tak ho určite nemáte aj pre upratovačky. Kedykoľvek prišli vysypať smeti, alebo akože pozametať, tak to bolo bez zaklopania. To nerobia ani samotní lekári. A upratovanie vyzerá takto:

1. Na tejto zmenšenej fotke to asi dobre nevidno, ale takto je pozametané bez problémov dostupné miesto pod stoličkou. 2. Takto je umyté umývadlo. Ak som si dobre všimla, tak ho umyli až na tretí deň, ale rozdiel vidieť nebol.

 

1. Takto vyzerá WC. Napriek tomu, že bola vysypať smetiak, špinavú dosku som si umývala wc-papierom sama. 2. Toto nik neumyl ani po troch dňoch. Potom ma prešla trpezlivosť a opäť fungoval wc-papier.

A takýto pohľad sa mi naskytol po celý môj pobyt v nemocnici, keď som otvorila balkónové dvere. Toto som už nečistila.

 

Možno nie sú peniaze na nové zariadenia, ale toto sa dá ovplyvniť aj za málo peňazí. Neviem, kto v nemocnici objednáva čistiace prostriedky, ale dovolím si mu odporučiť, že na vodný kameň (a určite zvládne aj väčšiu špinu), je dobrý Pulirapid. Teraz by mi firma, ktorá ho vyrába, mala poďakovať:0)

Čo je dobré na pranie, aby sa iným platiacim pacientom, nenaskytol takýto pohľad, neviem, ale ani toto nebolo nič príjemné.

 

A veru to nevyriešia ani takéto diery, aby tú špinu nebolo vidieť.

Ja nie som vševed, ale myslím si, že ležať na jednorazových podložkách je omnoho príjemnejšie, pohodlnejšie a snáď aj hygienickejšie ako takto. Ten dosť nepríjemný pohľad na špinavý paplón sa mi tiež nemusel sám ponúknuť, keby mala obliečka gombíky a bolo by mi aj milšie spať pod oblečeným paplónom ako pod ustavične sa vyzliekajúcim, špinavým čudom.

Tak uznáte hádam sami, že toto sa dá nazvať hocijako, len nie nadštandard. A to si ešte dovolím upratovacím službám pripomenúť, že pri posteli na nadštandardnej izbe bez čísla (to je tá hneď pri JIS), je koberec a bolo by fajn ho vyprášiť aspoň každý druhý deň, keď nie každý, a nie ako som bola svedkom ja, jedenkrát za týždeň. Nadštandard, ako napríklad nejaké pohodlné veľké kreslo primeranej výšky, zrkadlo aj na izbe, internet, slušne nainštalovaný televízny príjem, ostane iba snom a realitou v televíznej Ordinácii v ružovej záhrade.

Pred dva a polrokom rokom mi doniesli a odniesli stravu na izbu a z izby. Teraz nejaká dobrá duša vykrikovala moje priezvisko po chodbe asi päťkrát (potom ju to zrejme prestalo baviť) a nechala ma tak. Mňa trochu zarazilo, že neprišla sa presvedčiť, či je všetko v poriadku, či sa náhodou niečo nestalo. Veď by si vážený personál mal uvedomiť, že na nadštandardnej izbe je pacient sám a nemá mu kto pomôcť. Tam, kde je ich viac, si bábätká postrážia, ak je jednej pacientke zle, zazvoní druhá, ale keď je pacient sám…???

Toto sú len veci, ktoré si dovolím kritizovať, ale keby som bola väčší frajer a mala v sebe viac guráže, určite by som vedela vytknúť čo-to z odbornej práce sestričiek. Ale nedá mi, aby som neupozornila aspoň na ich občasné arogantné, ba až drzé správanie. A nech mi je prepáčené, ale také argumenty, že nech si to idem vyskúšať za ich plat, vo dne v noci, v takých podmienkach, nie je nič pre mňa. Nik a nič ich tam nasilu nedrží a majú možnosť odísť. A zdravotníctvo nie je jediné odvetvie, ktoré je slabo platené. A každý by si mal uvedomiť, že nerobia so slepými, hluchými, nemými vecami, ale s ľuďmi. So ženami, ktoré v ich blízkosti prežívajú najkrajšie chvíle svojho života.

A ešte niečo na zasmiatie :0) :0) :0)

Komentár upratovačky: „No ja neviem ako tá druhá, ale ja si rada pozametám, veď keď som už v robote.“ Výsledok zametania ste mali možnosť vidieť.

Komentár sestričky na to, že som nebola spokojná s izbou a budem o tom informovať primára: „Tak treba, lebo on jediný nechce viac nadštandardných izieb.“ No bol by dobre hlúpy, keby ich chcel a takto prezentoval svoje oddelenie. Veď radšej žiadnu ako takúto.

Komentár druhej sestričky: “ Dobrá izba, nie? Je fajn sa tu cítiť ako doma.“ No drahá moja, ja síce nebývam v kaštieli, ale teplo domova si predstavujem naozaj inak.

 

 

Martina Rášši

******************

V rubrike BlogFórum zverejňujeme názory autorov, ktorí sa chú s nimi podeliť s našími čitateľmi. Posielajte nám ich na redakčný email redakcia@inforoznava.sk

BUĎTE PRVÝ V KOMENTOVANÍ ČLÁNKU "No drahá moja…"

Zanechať komentár

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.