Stojím si len tak na námestí našom staručkom a kochám sa davom kultúrou zanieteným. A zastavím sa pri tom – ktorom stánku, kde tulákovi jesť i piť núkajú. Tetky by sa nemalo písať – panie to pekne poobliekané. I novinky dostanem od jednej z nich.
A z radosti už ich aj ukazujem radnému nášmu, oproti idúcemu. Hneď aj druhému, tretiemu i štvrtému z toho fachu. Že vraj: páni, novinky rožňavské, dívajte a tešte sa! S radosťou ich oslovujem, bo v tých mestečkách po krajine, čo som v lete pochodil miestnu tlač vydávali. A veľmi peknú!
Díva sa na mňa jeden, druhý, tretí i štvrtý náš poslanec, dobrý a oddaný, že to nie rožňavské noviny. A ako by nie, vravím už-už zo zlosťou chlapca z vargošky, čo ešte i bitky holečkovcov zažil, veď teraz a tu v Rožňave som ich dostal.
No hej, a už sa mi smejú, pozri sa, čo na nich napísané. A vtedy pozerám, čo mi babka demokratka do ruky dala: tak to veru nižnoslanské! Kdeže rožňavské! Veď my tu v Roňave nijaké nemáme, smejú sa mi esšte stále šéfovia môjho mesta dobrého. Čo ty tu s kadejakými popísanými papiermi na nás? Skoro ma aj posotia, tak is idem dať radšej koláčik dobrý od tej tetky, čo tak pekne ponúkala.
V taštičke malej, čo ju za sebou ťahám tu i ta, výstrižok z dobrého denníka mojho: Načo je mestám kultúrna stratégia? Pýta sa dajaký majsterko, čo asi dovidí do tej kultúry, keď taký smelý je! Možno i o vidieckej vie čo-to. A azda vie i to, že v tom našom peknom meste veru – az aňád by som povedal! – kultúrna stratégia: žiadna.
Žeby preto, že u nás sme tie slová, o ktorých mi tu kulturák píše, ešte ani nenašli, nie to pochopili?
No, vraj: „Kľúčovými slovami sú tu investícia a partcipácia. Dôležité je pochopiť, že kultúra nie je sektor, ktorý zdroje spotrebúva, ale naopak generuje. Je preukázané, že investície do kultúry sa mestu viacnásobne vrátia cez služby a ďalšie finančné toky. Participácia zase znamená, že múdre mesto tvorí stratégiu v spolupráci so svojimi občanmi, po zmapovaní potrieb obyvateľstva, aktérov a kultúrnych zdrojov. Na základe tohto procesu vznikne zmysluplná koncepcia, určujúca, kde sme, čo nám chýba a kam sa chceme dostať, aby naše mesto bolo tým najlepším miestom pre život. Participatívna kultúrna stratégia nevzniká zo dňa na deň, ale je to vo svete mnohokrát odskúšaná vec a netreba sa jej báť. Čím skôr politici pochopia, že reformu potrebujú aj naše mestá, tým lepšie pre nás všetkých.“
Ale či pochopiť chcú tí miestní? Pristaví sa mi ujo z Bodegy. A či nám chcú, no, viete, akože, všetkým, čo by lepšie bolo?
Ej, tak toto vám ja tu pri týchto šikovne pečúcich ženičkách nepoviem, Pišta báči! Ale, bars dobre, že po vás, baníkoch, máme tu ten Actores!
Ferenc Ambrus
Autor je aktivistom v oblasti maďarskej kultúry
Ilustračné foto: Archív infoRoznava.sk
******************************
V rubrike BlogFórum zverejňujeme názory autorov, ktorí sa chcú s nimi podeliť s našimi čitateľmi. Posielajte nám ich na redakčný email redakcia@inforoznava.sk
Predchádzajúce príspevky si môžete prečítať kliknutím sem
BUĎTE PRVÝ V KOMENTOVANÍ ČLÁNKU "Ferenc Ambrus: O novinách a iných zbytočnostiach"