Pozor, dom nie je na predaj!

Chcem oboznámiť čitateľov tohto portálu a prostredníctvom nich aj ich známych a vystrihať ich, aby nedopadli tak ako my. Aby s nimi nikto takto nevykýval. Rozpoviem vám môj príbeh, moje posledné dva mesiace. Koncom februára 2010 sme sa rozhodli kúpiť si rodinný dom. Pochodili sme realitky, hľadali sme na webe.

Začiatkom mája sme narazili na jeden domček v Rožňave. Je oficiálne na predaj vo viacerých realitkách. „Potrebná je veľká úprava, hlavne prízemia, ktoré je roky neobývané, ale ideme do toho.“ O cene sme nejednali, brali sme takú, aká bola uvedená v inzeráte.

S majiteľkami sme sa dohodli. Poukazovali nám dom, kolaudačné rozhodnutie, ktoré mi už chceli aj dať a taktiež projektovú dokumentáciu. Jedna z majiteliek, mama, v dome stále býva. Dohodli sme sa, že potrebuje 6 týždňov na nájdenie 2-izbového bytu a dva-tri týždne na presťahovanie. Mimochodom, kto sa trošku zaoberá nehnuteľnosťami, vie, že ponuka nehnuteľností v tomto období je vysoká. Vysoko prekračuje dopyt, ceny bytov klesajú a fakt je na výber.

Dohoda platí, hurá ideme na to.

Dohodnuté bolo, že sa stretneme, donesieme peniaze. Dátum sa stanovil 6 týždňov po našom prvom stretnutí. Očakávali sme, že sa spíše riadna zmluva a ešte pani necháme 2-3 týždne, kým sa vysťahuje.

Prešli 3-4 týždne, našli sme kupca na náš panelový byt. Hurá! Všetko ide skvele. Trikrát som mladšej majiteľke volala a pýtala sa: „Dohoda platí? Viete, ja mám kupca na byt. Môžem ho predať? Všetko OK?“

„Áno, všetko platí… No, tak mama si zatiaľ hľadá byt, ešte ho nemá.“

V ten istý týždeň mi volá mladá v piatok večer. Práve som bola u známych, takže ten hovor počulo okrem mňa ešte 5 ľudí. „Mama si našla byt, okamžite potrebujeme 16 tisíc eur, kým jej ho nepredajú.“

„Pani, ale cez víkend ?! Ako sa dostanem k peniazom?“

„Tak načo kupujete dom, keď nemáte peniaze!?“

Tá arogancia v hlase ma dorazila, nehovorím už o obsahu vety. Rýchlo som musela ukončiť rozhovor, aby som nepovedala to, čo som si práve myslela. Nepatrí sa.

Som šikulka, peniaze som zohnala.

V nedeľu večer jej volám: „Pani, zajtra ráno budem mať peniaze, nech vám právnik spíše riadnu zmluvu, zajtra ju môžeme podpísať a dám vám pre mamu zálohu.“ Viem, že zálohy sa dávajú len vo výške 1000-2000 eur, ale čo ak nemá na ten byt, ako sa vysťahuje?

„No, ale ten byt asi nebude istý, lebo je na ňom ťarcha,“ oznámila mi mladá.

„Pozrite sa na list vlastníctva, na kataster portál,“ odvetila som.

Večer som bola vytipovaný byt pozrieť a cez domovníka som zháňala súpisné číslo domu, aby som im pomohla. No byt nebol dobrý…

„Keď už mám peniaze, spíšme riadnu zmluvu, nech má mama po ruke peniaze, keby našla byt, nech nie je zas poplach,“ hovorím mladej. „No to v žiadnom prípade, moja mama nemôže mať peniaze. To ja už viem prečo. Čo by som z toho mala ja?“

Pomyslela som si: Však aj ty dostaneš, len až v dohodnutom termíne, tak teraz o čo ide? Veď ty si nepotrebovala okamžite na byt. Veď to mala byť len štedrá záloha. Či ja už som debil?

„Ale dajte tie peniaze tak, aby ste ich mali vždy po ruke !“ nakázala mi mladá.

Len som sa rozlúčila, hneď som zložila telefón. Boli to nervy, svoje myšlienky si nechám pre seba.

Mám rozdiel medzi predajom bytu a kúpou domu dva týždne. Pôjdeme k rodičom, tak sme sa rozhodli, aj tak nemôžeme bývať „na stavenisku“.

Volala som jej.

„Pani, ja sa sťahujem a keďže vzápätí kupujem váš dom, nie je náhodou možne, aby som si nábytok dala k vám do garáže? Viete, tam máte kľúče vy a nie vaša mama.“

„No moje auto nebude parkovať vonku“

„A čo tak k mame do domu, veď ona to celé prízemie vôbec nepoužíva.“

„Spýtam sa mamy.“

Na druhý deň znela odpoveď „ Nie.“

Týmto ďakujem ujovi, ktorý mi dovolil uložiť nábytok v areáli svojej firmy. Na dva-tri týždne. Aj keď sa mu to moc nepáčilo.

Blížil sa deň „D“. Krátko predtým volám dcére. „Pani, mám všetky peniaze tak, ako sme sa dohodli. Pripravte riadnu zmluvu.“

„Ale my sme si to rozmysleli, chceme o 10 000 eur viac!“

„Prosím?! To mi hovoríte deň pred kúpou?!“

V tom momente som zabudla držať jazyk v puse.

„Pani, vy si robíte z vlastnej pusy trhací kalendár?“ (Myslela som tým určitú intímnu časť tela.)

„Čo ste to za človeka?! Nedodržíte nič, čo poviete! Ja keby som vedela že ten dom nebude stáť toľko eur ale viac, tak ho nechcem, lebo nemá takú hodnotu a je na blbom mieste. A nepredala by som byt!! Veď to sa nerobí!“

Pozbieraj sa!! Mysli!!!

Realitka!

Ja už na tie dámy nemám nervy, nech to rieši niekto, kto ten dom ponúka vo svojej realitke. Išli sme teda všetci, celá rodina, za Ing. maklérom a všetko sme mu povedali.

Dohodli sme sa, že OK, nech aj za vyššiu cenu. (Na úkor plastových okien.)

Volal im, výsledok rozhovoru bol, že včera si to rozmysleli a že chcú o 10 tisíc eur viac ako ho ponúkajú na webe. Ing. ich nejakým zázrakom ukecal na „o 6000+1000 jemu“ viac. Bola by som mu dala aj viac, len nech s nimi sa už stretnúť nemusím…

Áno sadlo to, všetko je OK, teta už má na výber z 10 bytov presne podľa jej gusta, ten Ing. maklér si tu svoju zálohu zaslúžil. Prišiel, na papieri mal údaje od staršej majiteľky, so všetkým súhlasila. A aj mladšia so všetkým súhlasila. Spísal si moje údaje, ja som mu dala 1000 eur zálohu.

Oni chcú predať. Ja chcem kúpiť. Cena je dohodnutá. Zmluvu robí právnik, peniaze sú prichystané.

Konečne som pokojne spala.

V piatok ráno prišiel za mnou do práce Ing. maklér, staršia majiteľka sa rozhodla, že MNE dom nepredá, mladšia pre istotu nedvíhala mobil.

Však to mali povedať hneď na začiatku, že dom vlastne nie je na predaj!

Mladá rodina sa o dom zaujímala asi pred týždňom, im povedali, že na dom už majú kupcov. To sme mali byť my?? Som asi fakt debil, nerozumiem…

Počas víkendu som sa dozvedela, že za tie roky už dom nepredali viacerým.

Držte palce pri hľadaní nového „domova“

Prajem pekný deň.

Martina Malá

Skutočné meno autorky má redakcia k dispozícii.

PS: Výsledok?

Dámy teraz z trucu, aby dokázali opak mojich tvrdení, dom predajú hneď prvému kupcovi a možno pôjdu aj pod cenu J – v takom prípade neváhajte!

Podajú na mňa sťažnosť za ohováranie, aj keď som na nich nič škaredé nepovedala, len som sa chcela podeliť o svoje pocity J – tak pôjdem na Obvodný úrad a budem silno pokarhaná…

Dôjde im, čo urobili a budú mi chcieť dom predať – už ho nechcem ani za darmo J

Ak máš dom na predaj a si na tisíc percent istý v tom, že ho chceš predať, ozvi sa mi, ďakujem.

Práve mi napadlo: Článok je obyčajný inzerát na kúpu domu .-)

******************

V rubrike BlogFórum zverejňujeme názory autorov, ktorí sa chú s nimi podeliť s našími čitateľmi. Posielajte nám ich na redakčný email redakcia@inforoznava.sk