Pamätáte si tú rozprávku? Dvaja šibali v nej usvedčili z hlúposti celé šéfstvo cisárstva. Stačilo, aby ich presvedčili, že to, čo neexistuje, vlastne existuje.
A ten, kto to nevidí, nemá rozum a „nie je súci zastávať úrad“. V rozprávke sa im to podarilo: nikto nechcel pred ostatnými ukázať, že nepatrí do pridelenej/zdedenej/vyhandlovanej funkcie a tak všetci svorne tvrdili, že nič je niečo, že biele je čierne.
Rozprávka je to veselá i smutná, zručne napísaná, pekne vypointovaná.
Skutočnosti umelecký rozmer chýba, zato etika dostáva na frak permanentne a poctivo.
Veď kto by už len dobrovoľne súhlasil, že bude označený za somára, keď neprijme normu, úzus práve vládnuci?
Kedysi bol urobený zaujímavý vedecký experiment. 49 štatistov bolo oboznámených s priebehom testu, jeden človek o ničom nevedel. Tí štyridsiati deviati tvrdili, že najdlhšia úsečka je najkratšia, nič netušiaci nešťastník sa pridal k väčšine.
Netuším, či ho naozaj presvedčili a on si evidentnú lož zvnútornil a šíril ďalej, alebo sa – ako to bolo aj v Andersenovej rozprávke – pridružil k ostatným, lebo nechcel vyzerať ako idiot.
Viem však, že šťastne, spravodlivo a múdro sa končia len rozprávky. V reáli si väčšinou vyžerieme okrem vlastných hlúpostí aj tie cudzie. A tie potom žijú svojím vlastným životom aj napriek tomu, že vlastne neexistujú.
Ale poznať farby a vedieť, že prírodné zákony sa nás týkajú bez ohľadu na našu vôľu či stranícke befély, sa ešte vždy vyplatilo.
Na tomto mieste však svoje krasorečnenie nechám tak. Žijeme v tvrdých časoch, treba sa už konečne naučiť, že vám nikto nič nedonesie zadarmo a na zlatom podnose. Ani pointu.
…
Už len aktualita o nespravodlivosti prírodných zákonov: pri delení majetku mesta systémom „mne polovica – tebe polovica“, vždy ostane tretí, ktorý bude mať problémy pochopiť, že neexistencia tretej polovice je viac, ako to najsilnejšie želanie… trebárs by to bol aj najväčší dobrodinec na okolí.
BUĎTE PRVÝ V KOMENTOVANÍ ČLÁNKU "Rado Kovács / Rožňavské nové šaty"