Richtár a vrece zemiakov

Už nejakých pár rokov platí v slovenskej polito(pato)lógii okrídlená poučka, že proti podaktorým alfasamcom stačí vo voľbách postaviť vrece zemiakov alebo trebárs Homera Simpsona – a alfasamci prehrajú. A kedže v Rožňave zemiakmi šetríme a Homer by v transparentnom meste kandidovať nechcel, vyhral to jednoducho človek s najväčšími vyhliadkami na kolektívny úspech.

Z môjho pohľadu to však nie je tak, že by staronový primátor Laciak dostal od ľudí dôveru, skôr ju od nich nedostal jeho stranícky ex-šéf Babič. Keď som predvolebné nálady z rozhovorov so známymi čítal správne, bojovalo veľa ľudí s tou istou dilemou: privítali by na richtárskej stoličke razantnú zmenu v podobe novej a kompetentnej tváre no zároveň sa obávali, že sa ich hlas stratí, pretože nové tváre pozná, všakáno, málokto. A zahodiť svoj hlas v situácii, keď transparentnému mestu s výhľadom hrozilo, že sa stane mestom v pohybe (hýbať sa dá aj Smerom naspäť), vnímali mnohí ako krajne nezodpovedný krok.

Ide o klasický problém kolektívneho rozhodovania sa, keď jeden nevie, čo vystroja tí druhí a preto volí tú najistejšiu možnosť, aby eliminoval tie najhoršie riziká. Namiesto toho, aby experimentoval s málo pravdepodobnými hoci možno (a podľa mňa určite) kvalitatívne lepšími kandidátmi, volí toho najpopulárnejšieho, pretože predpoklada, že rovnako rozumne sa zachovajú aj tí ostatni – spoločne vsadia na istotu a vytesnia to najneprajúcejšie za okraj. To, čo Rožňavčania navolili, nemusí byť ideálom – napokon, ktoré voľby ním sú – každopádne sa ale v rámci možností rozhodovali racionálne (a nie protekčne).

Meteorit však udrel aj na poslaneckých dinosaurov. V sobotu si ľudia z hlasovacích lístkov poskladali palice a obrazne nimi bili svojich doterajších zástupcov po hlave (najviac na frak, zdá sa, dostali SMER a SMK – ozaj, netuší niekto prečo?) – výsledkom je obmena viac než polovice laptopového osadenstva, svižný ťah do lavíc OKS-ľudí a výrazná prevaha tzv. nezávislých kandidátov.

Po minuloročnej letnej technickej renovácii tak azda zastupiteľstvo bude konečne sanované aj mentálne a ‚slobodu‘ dvorných šašov hádam nahradí aspoň sčasti sloboda svedomia a snaha prísť spoločnými silami k čo najrozumnejším riešeniam. Pohľad na stav vydojenej mestskej kasy a syrová atmosféra v meste prezrádza, že už včera bolo pozde.

Pre mňa boli tieto voľby kompromisom medzi prianiami a skutočnosťou. A nádejou, že o štyri roky vrecia so zemiakmi nebudeme potrebovať, lebo nové tváre nebudú viac tvárami novými…

…no napriek tomu si naďalej zachovajú svoje tváre.

Pavol Lacko

Foto: Archív Inforoznava.sk

Súvisiace články:

Laciak (1856) zvalcoval Babiča (696)

Noví poslanci – bez Babiča

Lampióny nakoniec púšťali úradníci

******************

V rubrike BlogFórum zverejňujeme názory autorov, ktorí sa chcú s nimi podeliť s našimi čitateľmi. Posielajte nám ich na redakčný email redakcia@inforoznava.sk

 

BUĎTE PRVÝ V KOMENTOVANÍ ČLÁNKU "Richtár a vrece zemiakov"

Zanechať komentár

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.