V prvom texte tejto minisérie, ktorou sa obzeráme na uplynulý rok v rožňavskej samospráve, sme sa zmienili o neexistujúcej mestskej rade, či jej ekvivalente v podobe predsedov komisií. Práve tí by mohli spoločným rozhodnutím odporúčať návrh programu zasadnutí zastupiteľstva namiesto samotného primátora.
Bolo by to azda vzájomne na prospech a mohlo by to pomôcť zefektívniť rokovania.
Čo teda k tomu chýba? Zdá sa, že nič, len väčšinová vôľa riadiť sa zdravým rozumom.
Dnes sa však pozrieme na iný rozmer miestnej komunálnej politiky – (ne)vytváranie poslaneckých klubov.
Poslanecké kluby sú prirodzenou súčasťou parlamentarizmu, vytvárajú ich spravidla politické strany, ale aj nezávislí poslanci. Ich spojivom je programová zhoda, ktorú sa poslanecký klub snaží spoločne presadzovať. Celkom normálne to takto funguje nielen v štátnom parlamente, ale aj v mnohých mestách a obciach Slovenska.
Dnes by sme mohli povedať, že istým spôsobom je to súčasť politickej transparentnosti, aby bolo aj verejnosti zjavnejšie, „kto za koho kope.“ V rožňavskom parlamente je vytvorený len jeden, zato však väčšinový Klub nezávislých poslancov.
Napriek módnemu názvu – dnes by chcel každý v politike deklarovať predovšetkým nezávislosť, sú paradoxne jeho členmi aj dvaja poslanci za stranu Most-Híd. V 17-člennom mestskom parlamente je ešte jeden poslanec za stranu Smer-SD a traja za OKS. Všetci ostatní boli zvolení ako nezávislí.
Tú potrebnú mieru nezávislosti si však každý môže udržať aj v poslaneckom klube. Pre voličov je dôležité rozoznávať výsledky práce poslancov aj prostredníctvom existencie poslaneckých klubov. Sú istou značkou, ktorá indikuje základnú líniu spravovania spoločného majektu, ale tiež kultúru verejného, či skôr občianskeho priestoru v miestnej politike.
Je preto veľkou škodou, že tí poslanci, ktorí sa pred voľbami združili okolo primátorského kandidáta Ivana Kuhna (OKS) a takto sa aj verejne v kampani prezentovali, nedokázali ani po roku túto naformulovanú alternatívu Rožňavčanom ponúknuť.
Namiesto toho sme svedkami individuálnych snažení, ktoré však túto klubovú silu v mestskom parlamente z podstaty nemôžu mať a ani ju širšej verejnosti zrozumiteľne fixovať.
A pritom by stačilo celkom málo: vytvoriť formálne klub a dať tejto spoločnej snahe jednoduché pomenovanie, napr. Občiansky klub, zvoliť si spomedzi seba hovorcu a pred každým zasadnutím zastupiteľstva si nájsť trochu času na prerokovanie pokiaľ možno spoločného postupu.
Na mocenských pomeroch vnútri zastupiteľstva by to síce fakticky nič nezmenilo, no verejnosť by takto mala šancu vnímať pod jedným menom zoskupenie, snažiace sa o reformu modus vivendi našej samosprávy, neskôr avizujúce kandidátov do volieb.
A to nemusí byť predsa málo.
Súvisiace články: Rok na dedine (1) : mestská rada
Ilustračné foto: infoRoznava.sk
******************************
V rubrike BlogFórum zverejňujeme príspevky autorov, ktorí sa chcú s nimi podeliť s našimi čitateľmi. Posielajte nám ich na redakčný email redakcia@inforoznava.sk
BUĎTE PRVÝ V KOMENTOVANÍ ČLÁNKU "Rok na dedine (2) : o klubizme"