Štyri mýty lokálnej politiky

Komunálnu politiku sprevádzajú mnohé mýty. Vytĺcť ich z hláv ľudí je ich takmer nemožné. Ale aspoň hovoriť o nich treba.

Mýtus číslo 1: Dobrý poslanec je ten, ktorý sa stará. Čiže chodí po volebnom obvode so zápisníkom a značí doň každú nesvietiacu lampu a vytlčenú dlažobnú kocku. Zúrivo potom s týmto zoznamom interpeluje primátora a má dobrý pocit, že je užitočný.

Poslanec-údržbár je snom občana-milión, lebo ten má záruku, že rozsypaný smetiak si niekto všimne a zabezpečí upratanie vysypaného obsahu. Poslanec-údržbár zamyká detské ihrisko a upratuje zabudnuté formičky od piesku (fakt sú takí …), ale keď príde na rokovanie zastupiteľstva návrh na schválenie úveru obcou, bezradne krčí plecami. Nerozumie rozpočtu, nechápe, na čo sú dobré pravidlá prideľovania obecných bytov, zíva pri nekonečných debatách pri predaji obecného majetku.

Nič to, občan-milión vychovaný k totálnej nesamostatnosti poslanca-údržbára odmení opätovným zvolením. Lebo poslanec, ktorý chce jasné pravidlá prideľovania dotácií, čo najlepšiu cenu za predávaný majetok pri čo najväčšej transparentnosti a pýta sa, či napríklad cena tepla dodávaná do mestských bytov je naozaj najnižšia možná, je len večne ufrflaný táraj, ktorý pre občana milióna nič nerobí.

Zakódovaný klientelizmus

Mýtus číslo 2: Dobrý starosta je ten, ktorý pre obec vybaví. V postkomunistom človeku-milión je hlboko zakódovaný politický klientelizmus. Napriek finančnej decentralizácii existuje množstvo možností ako si kupovať politický vplyv – stačia dobré konexie na vyšších miestach. Strategický je post v župnom zastupiteľstve, ešte lepší v parlamente v Bratislave.

Ak sa nepodarí, postačí aj výlet do krajského mesta alebo do Bratislavy s demižónom a klobásami v kufri. Novej ceste, zatepleniu pre školu alebo kompostárni z envinrofondu nič nestojí v ceste. Aj grant na folklórny festival sa počíta.

Ten, kto odmieta demižónové metódy, snaží sa získať peniaze dobrými nápadmi a dobrými projektmi vo férovej súťaži, a preto nič nevybaví, je neschopný babrák. Nič nevybavil, nie je dôvod ho voliť. Občan-milión, naopak, úspešných starostov oceňuje a hrá ich hru – stačí pohľad na zloženie župných parlamentov: sedia v nich takmer všetci primátori a starostovia väčších obcí z kraja. Z vôle ľudu.

Kto s kým chodí do postele

Mýtus číslo 3: Miestna politika je o riešeniach, politická príslušnosť nezohráva úlohu. Potom je jedno, kto s kým lezie do postele. Divoké koalície typu SMK-KDH-SaS-Štb-KSS-SNS nie sú nikomu podozrivé. Skôr ako o pragmatickosti lokálnych riešení to však svedčí o vyprázdnenosti komunálnej politiky.

Ako sa takáto koalícia postaví k nápadu postaviť pamätník Alexandrovi Dubčekovi alebo T. G. Masarykovi? Podporí vznik obecného sociálneho podniku? Ako rozdelí dotácie základným školám? Dá rovnako na hlavu mestským, súkromným aj cirkevným?

Komunálna politika je o ideových svetoch. Kto tvrdí opak, argumentačne kamufluje spájanie sa liberála s komunistom, aby mohli spolu rozkrádať obecný majetok. To je putom týchto podivných koalícií, nie pragmatický pohľad na komunálne problémy.

Samí dobrí ľudia

Mýtus číslo 4: Dobrý človek = dobrý poslanec. Preto máme obecné parlamenty plné učiteľov a lekárov, ktorí vo svojich profesiách páchajú len dobro. Občan-milión je neotrasiteľne presvedčený, že ten, kto vie dobre zoperovať žlčníkové kamene, rozumie aj verejnému obstarávaniu.

Naopak, ak nejaký poslanec tomu obstarávaniu rozumie a miestnemu mafiánskemu bratstvu stúpi na otlak, od občana-milióna sa vďaky nedočká. Viac ho voliť nebude, lebo určite to nie je dobrý človek. Všetko len kritizuje, do všetkého len rýpe. Fuj! Tiché rozkrádanie verejného majetku a verejných financií za bezvedomej asistencie usmievajúceho sa poslaneckého zboru dostalo zelenú.

Opakuje sa to každé štyri roky: v komunálnych voľbách nemáte koho voliť. Politické strany nechcú nezvoliteľných kandidátov – potrebujú poslancov-údržbárov, usmievajúcich sa lekárov a pragmatikov, ktorí dokážu vybaviť na vyšších miestach a spoja sa aj s čertom, aby zabezpečili strane podiel na koristi.

Voličom s poriadkom v hlave ostávajú ostrovčeky pozitívnej deviácie – tie sú však menšinovým žánrom a mýty v komunálnej politike sú nezdolateľné. A motyky vystrelia len zriedka.

Ivan Rončák

Autor je politológ, pracuje v Transparency International Slovensko, v júni vstúpil do Siete R. Procházku. Text, ktorý zverejňujeme s jeho súhlasom, napísal pôvodne pre denník Sme v r. 2010.

Ilustračné foto: Archív infoRoznava.sk

Súvisiace články: Na podanie kandidátok ostáva už len mesiac

******************************

V rubrike BlogFórum zverejňujeme názory autorov, ktorí sa chcú s nimi podeliť s našimi čitateľmi. Posielajte nám ich na redakčný email redakcia@inforoznava.sk

Predchádzajúce príspevky si môžete prečítať kliknutím sem