Juhozápadný výbežok Švédska – polostrov Skåne (Scania), býval až do uzavretia roskildského mieru v roku 1658 súčasťou Dánskej monarchie. Je prirodzené, že historické reálie celej oblasti sú úzko späté s Dánskom, na čo sa v nemalej miere podpísala i excentrická poloha polostrova vzhľadom k hlavnému mestu.
Výrazná prirodzená hranica v podobe morskej úžiny nikdy nebola prekážkou na cezhraničnú spoluprácu medzi obomi krajinami, ich hospodárske i spoločenské dianie bolo vždy úzko prepojené, čo sa ešte viac umocnilo premostením Øresundu v roku 2000.
Na švédskej strane Øresundu a v bezprostrednej blízkosti pobrežia sa nachádzajú tri mestá, ktorých históriu i vzhľad ovplyvnila práve poloha pri strategicky významnej úžine, ktorá je vstupnou bránou do Baltského mora a tento fakt sa prejavil i na ich architektúre, ktorá reflektovala polohu i obrannú funkciu miest.
Južnou bránou do Øresundu je správne stredisko provincie Skåne – Malmö. Leží pri pobreží úžiny a s takmer 300 tisíc obyvateľmi je tretím najväčším mestom (po Štokholme a Götteborgu) vo Švédsku. Dáni ho vnímajú ako satelitné mesto Kodane, Švédi zas ako bránu do Európy a po premostení úžiny Øresundsbroenom centrá oboch miest delí sotva hodina cesty autobusom. Malmö je významným prístavným a priemyselným mestom Švédska, ale je tiež mestom s očarujúcim historickým jadrom s množstvom architektonických skvostov doby minulej a estetikou nezaostávajú ani moderné stavby súčasnosti.
Malmö (pôvodný názov mesta bol Malmhaug, čo v preklade znamená “hromada štrku“) bolo založené okolo roku 1275 ako opevnené prístavisko v majetku lundského arcibiskupstva. Poloha mu predurčovala významné postavenie v Dánskom kráľovstve, v ktorom bolo druhým najväčším i najvýznamnejším mestom, ale bolo i obľúbeným trhovým centrom nemeckej Hanzy. V rokoch 1527-29 sa Malmö stalo jedným prvých švédskych miest, ktoré konvertovali na luteránsku vieru. Po uzavretí roskildského mieru v roku 1658 ako súčasť Skåne pripadlo švédskej korune. Dáni sa ho ešte raz v roku 1677 pokúsili vybojovať, ale po mesačnom obliehaní to vzdali. Po pripojení Malmö ku švédskemu kráľovstvu sa mesto dostalo na perifériu záujmu. Úpadok zavŕšila Severná vojna začiatkom 18. storočia, v dôsledku ktorej sa výrazne znížil počet obyvateľov a morová epidémia v roku 1728. Oživenie nastalo až s vybudovaním moderného prístavu a železničného koridoru po roku 180, do konca 19. storočia sa z Malmö stal jeden z najväčších prístavov na svete a poskytoval zamestnanie väčšine obyvateľov v meste a okolí.
Symbolom mesta je pevnosť Malmöhus, ktorú v roku 1434 v južnej časti mesta nechal postaviť kráľ Erik Pomoranský. Fortifikácia mala chrániť mesto i vstup do úžiny pred útokmi z mora. V priebehu 15. storočia bola bojmi natoľko poškodená, že v roku 1525, počas panovania Frederika I., musela byť komplexne obnovená. V roku 1530 bol dokončený centrálny palác, nádvorie bolo obohnané trojpodlažnou fortifikáciou a do hradu sa vstupovalo zo západného predhradia.
V rokoch 1537-40 bola na príkaz Christiana III. dobudovaná vodná priekopa a obohnaná bola vonkajšou hradbou so štyrmi mohutnými rohovými vežami. Zámok bol dokončený v roku 1542 a až do roskildského mieru v roku 1658 bol rezidenciou dánskych kráľov. V 18. a 19. storočí slúžil ako väzenie a po rozsiahlej rekonštrukcii v roku 1932 tu bolo zriadené Malmö Museum. Jeho rozsiahle zbierky podrobne dokumentujú archeologický, etnografický či umeleckohistorický vývin regiónu, ale i históriu remeselnej výroby v Malmö i južnej časti Skåne. Malmöhus je najzachovalejším švédskym renesančným zámkom.
Väčšina pamiatok Malmö je sústredená v jeho kompaktnom, kanálom ohraničenom, historickom jadre, v ktorom sa snúbia noblesné budovy v štýle holandskej renesancie s hrázdenými stavbami i sviežimi, secesiou pretvarovanými meštianskymi domami či palácmi. Málokde sa tak výrazne prejavil vplyv modernej funkcionalistickej architektúry ako v tomto excentricky situovanom meste na pomedzí severu a kontinentálnej časti Európy. Centrum sa dá podrobne prebádať pešky a bez obáv, že zablúdite.
Najpôvabnejšou časťou centra je námestie Stortorget, ktoré v 16. storočí nechal vybudovať vtedajší starosta Jörgen Kock. Jeho dominantou je Rådhuset (radnica), postavená v roku 1546 v štýle holandskej renesancie, v 19. storočí prestavaná Helgom Zettervalom. Ukážkou holandskej renesancie je i Kock hus – dom, ktorý v roku 1525 nechal postaviť Jörgen Kock pre svoju rodinu a vedľa radnice sa nachádza Rezidenset – rezidencia hajtmana z polovice 18. storočia.
V priamom susedstve Stortorgetu sa nachádza Lilla Torg so zachovanými hrázdenými domami Diedenska huset zo 17. storočia a Faxeska hus z 18. storočia, v ktorom mala sídlo vinárska spoločnosť Faxom & Sons, čo pripomína vínny strapec v štíte. Pozoruhodnou stavbou z červených a šedých tehál je prekrásny renesančný dom Flensburska huset, ktorý nechal postaviť významný mešťanosta Söffren Christensen. Jeho epitaf sa nachádza v Sankt Petri Kyrka, kde je pochovaný.
V Malmö sa nachádza niekoľko sakrálnych pamiatok. Výraznou podobnosťou upútajú Sankt Pauli Kyrka z roku 1882 a Caroli Kyrka, ktoré projektoval architekt Emil Langlet inšpirovalný najstaršími sakrálnymi stavbami, v ktorých sa kazateľ prihováral veriacim zo stredu chrámu. Sankt Pauli Kyrka z roku 1882 stojí mimo historického jadra na ulici Kungsgatan a postavený bol zo žltých tehál na pôdoryse pravidelného šesťuholníka s centrálnou vežou, ktorá je obklopená dvanástimi subtílnejšími vežičkami. Symbolika nikoho nenechá na pochybách, že zobrazujú Ježiša s apoštolmi. Podobný orientálny charakter má i Caroli Kyrka, ktorú vo východnej časti centra nechali postaviť nemeckí prisťahovalci v roku 1880.
Najvýznamnejšou sakrálnou pamiatkou je Sant Petri Kyrka z konca 14. storočia, ktorá stojí neďaleko Stortorgetu. Postavená bola na mieste staršieho kostola z 13. storočia, ktorý v novej stavbe zanikol. Súčasná podoba kostola pochádza z 19. storočia, kedy kostol prešiel rozsiahlou rekonštrukciou pod vedením profesora Bruniusa z univerzity v Lunde. Rekonštrukciou boli zničené staré drevené dekorácie v interiéri, poškodené boli náhrobné kamene v podlahe kostola a zbúraná bola južná sakristia.
Sant Petri Kyrka je trojloďová bazilika s priečnou loďou postavená v štýle severskej tehlovej gotiky. Exteriér zaujme pozoruhodným systémom oporných oblúkov po obvode presbytéria. Budova je veľmi citlivo vyvážená – protikladom v podobe štíhlej pseudogotickej veže so strechou v tvare osembokého ihlanu so stupňovitými štítmi je polkruhová apsida s vencom kaplniek. V roku 1747 bola k apside pristavená i sakristia.
Čistým a harmonickým dojmom pôsobí interiér kostola. Jeho mobiliár tvorí 15 metrov vysoký renesančný oltár, ktorý je najväčším dreveným oltárom v severnej Európe. Na jeho výrobe pracovalo v rokoch 1608-11 niekoľko remeselníkov pod vedením nemeckého sochára Hendricha Könnickeho, ústredný oltárny obraz namaľoval nemecký maliar Peit Hartman. Rovnako nevšedným dojmom pôsobí i kazateľnica z roku 1599 vyrobená z čierneho mramoru a pieskovcové reliéfy na zábradlí zobrazujú výjavy zo života Krista. Na stenách hlavnej lode je niekoľko umelecky cenných epitafov, všetky pochádzajú z obdobia po roku 1600. Patria významným rodinám pochovaným v hrobkách kostola. V sakristii kostola je uchovávaná knižnica „Dringenbergska Liberiet“ s cennými zväzkami zo 16. storočia a uložené sú v nej i vzácne fragmenty bohato vyšívaných stredovekých textílií. Dôkazom, že Malmö je multikulturálnym a tolerantným mesto je synagóga z roku 1903, postavená podľa projektu Johna Smedberga a mešita s dvoma minaretmi z roku 1983.
Stavebná konjunktúra posledných rokov priniesla i odvážne prvky kozmopolitných vplyvov, typickou ukážkou je Västra Hamnen (Západný prístav), kde po asanácii starej priemyselnej štvrte dostala priestor moderná invenčná architektúra s unikátnymi exkluzívnymi obytnými komplexmi a nákupnými centrami. Ako obrovský výkričník sa medzi nimi vyníma Turning Torso – veľkolepý zakrútený 190 metrov vysoký mrakodrap ma nábreží, ktorý nezriedka býva zahalený v tajomnom opare.
Alena Golianová
Predošlé príspevky najdete v rubrike Cestopisy alebo kliknutím sem
BUĎTE PRVÝ V KOMENTOVANÍ ČLÁNKU "Malmö"