P. J. Šafárik a Dobšiná

Slovenská kultúrna verejnosť si pripomenula tohto roku 215. výročie narodenia slavistu svetového mena Pavla Jozefa Šafárika.

Narodil sa v roku 1795 v Kobeliarove ako syn evanjelického duchovného. Významný podiel na formovaní jeho osobnosti malo štúdiou na dobšinskej škole v rokoch 1808 – 1810. V tom období mala povesť najlepšej vyššej latinskej školy na území Gemerskej stolice.

Od roku 1801 tu študoval aj Šafárikov starší brat Ľudovít Samuel. K voľbe Dobšinej rodičov P.J. Šafárika viedlo v neposlednom rade aj skromné materiálne postavenie rodiny.

Cesta z Kobeliarova do Dobšinej trvala v tých časoch len 2 hodiny vozom. Predtým P.J. Šafárik navštevoval rožňavskú školu (1805 – 1808). Tu bol pridelený k profesorovi Michalovi Sarkanyovi, ktorý sa mu v roku 1806 stal aj príbuzný, pretože jeho sestra sa vydala za syna rožňavského profesora.

Mladomanželia bývali v Dobšinej, počas štúdia mohol preto P.J. Šafárik bývať u svojej sestry. Do Dobšinej prišiel študovať na jeseň v roku 1808. V starej školskej kronike je zapísaný pod číslom 140 ako Pavel Josephus Schaffarik. Študoval už v novej budove školy, postavenej roku 1802.

V tom období mala škola dve oddelenia. Na vyššom oddelení, kde študoval aj P.J. Šafárik, vyučoval rektor Ondrej Madarasz, pochádzajúci z Jelšavy. Funkciu rektora v Dobšinej zastával v rokoch 1803 – 1812, kedy bol preložený za farára do Rejdovej. Z čoho vyplýva, že dokonale ovládal slovenčinu.

Na Dobšinskej škole sa okrem gréčtiny a hebrejčiny vyučoval aj jazyk nemecký a slovensky. Vyučovala sa tiež filozofia, logika, poetika, rétorika, história vlasti ( bola to prvá škola v Uhorsku, kde sa vyučoval dejepis), zemepis, aritmetika a gramatika.

Osobitý dôraz sa kládol na pravopis a krasopis. Vidno to aj na titulnom liste protokolu evanjelickej cirkvi v Kobeliarove, ktorého ornamentiku a text vlastnoručne vyhotovil P.J. Šafárik roku 1809. Tento vzácny dokument je uložený v baníckom múzeu v Rožňave.

Vysokú úroveň mala dobšinská latinská škola, najmä vďaka starostovi mesta Samuelovi Heulschymu, ktorý ju všemožne podporoval. Je preto možné, že zmena na poste starostu v roku 1810 (zvolený bol Jakub Gomory), tiež prispela k odchodu P.J. Šafárika na evanjelické líceum do Kežmarku.

Štúdium v Dobšinej ukončil 24.08.1810 ako eminemtissemus, čiže najvýbornejší žiak, usilovný v učení, v práci, vytrvalý, neobyčajne nadaný a znamenite ovládajúci latinský jazyk, ale aj jazyk maďarský, nemecký a český (hodnotenie rektora Madarasza).

Škola na ktorej študoval P.J.Šafárik definitívne zanikla v roku 1848. Premiestnená sem bola základná škola. Podľa uchovaných správ mala v miestnostiach klenby a ne jej priečelí boli umiestnené slnečné hodiny. Na začiatku 20. storočia bola budova ako už nevyhovujúca zbúraná. Na jej mieste postavili v roku 1909 dievčenskú školu. Dnes v nej sídli stredná odborná škola.

Mgr. Miroslav Reťkovský & Pavol Burger