Hrad sprístupnia až budúci rok

Záchranné práce na hrade Krásna Hôrka pokračujú podľa slov riaditeľky múzea Betliar Evy Lázarovej, pod správu ktorého hrad patrí, podľa plánu. „V tejto chvíli už sú prekryté tri paláce, dolný a stredný hrad, Rákocziho múzeum a kaplnka. Po tom, čo statik nariadil prekrytie aj ríms v kaplnke, sme toto zabezpečili ešte v minulom týždni,“ uviedla pre agentúru TASR.

V súčasnosti sa na hrade pracuje na debnení v kongregačnej sieni Rákocziho traktu. „Ide o debnenie, ktoré bude neskôr vymurované a dá sa do poriadku klenba, ktorá spadla pri kongregačnej sieni. Je to pomerne ťažká práca, pretože tá klenba nie je pravidelná,“ doplnila Lazárová. Toto potvrdil aj majiteľ firmy, ktorá vykonávala provizórne prekrytie striech a niektoré stolárske práce na hrade, Marián Fifík. „Každý prvok je tu iný, vyžaduje si to vždy nanovo odmerať a vyrobiť ho,“ povedal.

Lazárová doplnila, že sa v súčasnosti pracuje na projektoch, ktoré by mali byť pripravené začiatkom mája. „Potom sa urobí výberové konanie na stavanie novej strechy bez zverejnenia, teda rokovacím konaním. Možno už v druhej polovici mája by mohli nastúpiť aj firmy, ale dovtedy musíme vyriešiť elektrickú prípojku, pretože momentálne nemáme na hrade elektriku,“ podotkla. Doplnila, že okrem novej strechy bude treba vymeniť aj rímsové múry, pretože tie buď zhoreli, alebo sa pri požiari poškodili.

Pôvodnú informáciu o tom, že aspoň časť hradu by mohla byť prístupná už na jeseň tohto roku riaditeľka múzea poopravila. „Je to nereálne. V tomto roku hrad prístupný nebude. Ale ak sa do konca roka prekryje dolný a stredný hrad strechou a priebežne v lete sa budú robiť rozvody elektrickej energie, tak v apríli budúceho roka by sme mohli začať sťahovať zbierky späť. Nehovorím teraz o hornom hrade, pretože tam práce potrvajú dva až tri roky,“ dodala Lazárová s tým, že v roku 2013 niekedy v lete by mohla časť hradu prístupná aj pre návštevníkov. Podľa jej názoru bude výška poistného pre komplexnú obnovu hradu nedostatočná. „Ale vyjadriť sa k tomu úplne presne neviem. Znalecký posudok o škode by mal hotový v máji a potom budeme múdrejší,“ uzavrela Lazárová.

Kotleba sa chystá na svoje pozemky

Líder Ľudovej strany Naše Slovensko (ĽSNS) Marian Kotleba sa chystá navštíviť svoj pozemok v Krásnohorskom Podhradí pod hradom Krásna Hôrka, ktorý dostal do daru od Štefana Szanisla.  „Možno sa tam ukážeme dnes večer (v piatok 27. 4.) alebo zajtra (sobota 28.4.), ak nám do toho nič nepríde,“ uviedol pre TASR člen predsedníctva ĽSNS a Kotlebov „realitný poradca“ Miroslav Belička.

Pozemok, ktorý Kotleba môže užívať od štvrtka 26. apríla od 15.00 h., je vedený ako trvalý trávnatý porast. Podľa Beličku sa bude snažiť zosynchronizovať faktický stav so stavom právnym, ktorým je trávnatý porast. Ako uviedol, o tom, akým spôsobom to spravia, nebudú hovoriť dopredu. Podľa agentúry TASR pozemok má približne 840 metrov štvorcových a hodnotu 20 eur za jeden meter štvorcový, a stojí na ňom asi 70 domov s približne 300 obyvateľmi. Podľa právnikov likvidácia nelegálnych stavieb na pozemku je podmienená rozhodnutím súdu.

Hlina žiada o pomoc ministra 

Podpredseda parlamentného výboru pre obranu a bezpečnosť Alojz Hlina (OĽaNO) požiada ministra vnútra Roberta Kaliňáka (Smer-SD), aby vypracoval operačný plán na riešenie situácie v Krásnohorskom Podhradí. Situáciu vníma ako bezpečnostné riziko. „Predpokladám, že zo strany nového nadobúdateľa pozemkov v tej lokalite budú dosť ofenzívne kroky na uplatňovanie svojich vlastníckych práv a možno predpokladať, že sa budú stretávať s nie pozitívnym prístupom existujúcich užívateľov toho pozemku,“ vyhlásil. Kotlebu vyzval, aby pri uplatňovaní svojich vlastníckych práv nevydieral a nezneužíval ťažkú sociálnu situáciu ľudí, ktorí na pozemku momentálne bývajú.

Podľa Hlinu je situácia logickým dôsledkom dlhodobého neriešenia problému porušovania vlastníckych práv. Problém podľa neho neriešili ani splnomocnenci pre rómsku problematiku, ani podpredsedovia vlády pre ľudské práva a menšiny. „Možno táto skutočnosť zobudí týchto ľudí, ktorí to riešili-neriešili, aby mali snahu vyriešiť to s novým vlastníkom nehnuteľnosti,“ podčiarkol.

Rómovia v tom vidia politické ciele Kotlebu

Aktivity lídra Ľudovej strany Naše Slovensko (ĽS NS) Mariána Kotlebu, ktoré smerujú k získaniu časti pozemkov, na ktorých stojí rómska osada v obci Krásnohorské Podhradie do vlastníctva, označujú miestni Rómovia za účelové a majú podľa nich slúžiť len politickým cieľom Kotelbu.

„Všetky jeho kroky vykazujú znaky šírenia rasovej neznášanlivosti, preto naňho podávame trestné oznámenie,“ uviedol pre TASR vajda z miestnej osady Ľudovít Gunár. Dodal, že nechápe, ako mohol pôvodný majiteľ pozemkov Štefan Szanislo tieto pozemky jednoducho darovať. „Ak sa ich chcel zbaviť, prečo ich nedaroval nám, alebo nepreviedol na obec?“ doplnil.

Zdôraznil, že Rómovia chceli už v minulosti tieto pozemky odkúpiť, ale vždy to stroskotalo na rozhodnutí miestneho zastupiteľstva, alebo na tom, že sa nedohodli s majiteľmi. „Pritom by bolo jednoduché, keby tie pozemky od majiteľov odkúpil štát, alebo obec a my by sme im to potom splácali,“ prehlásil vajda. Zároveň sa len pousmial nad tým, že si Marián Kotleba nechal urobiť znalecký posudok, podľa ktorého meter štvorcový pozemkov má hodnotu 20 eur. „Veď podľa dokumentov sú tu trávnaté plochy, sú asi trochu drahé,“ doplnil Gunár. Miestni Rómovia sú zo vzniknutej situácia nervózni a neskrývajú obavy. „Teraz tu majú prísť buldozéry a zrovnať osadu so zemou? Veď my sme si príbytky budovali vlastnými rukami a tiež majú svoju hodnotu,“ hovorili. „Ak sem Kotleba príde a bude provokovať, neručíme za to, v akom stave odíde,“ vyhlásili Rómovia z Krásnohorského Podhradia, ktorých Kotleba po zničujúcom požiari hradu Krásna Hôrka 10. marca označil za zodpovedných za poškodenie národnej kultúrnej pamiatky.

Trebuľa: Toto nebol problém farby pleti

„Za touto nešťastnou náhodou boli dvaja maloletí Rómovia, ale zároveň je pravda, že tieto deti pochádzajú zo slušných rómskych rodín, ktorých teraz majoritná spoločnosť nazýva integrovaní Rómovia, čo znamená, že chodia pravidelne do školy, ich rodičia riadne pracujú, rodiny majú vlastné bývanie, jednoducho žijú ako každý občan v našej spoločnosti,“ vyhlásil v tejto súvislosti rómsky poslanec zastupiteľstva Košického samosprávneho kraja (KSK) Gejza Milko (ĽS-HZDS, SZS). Dodal, že súčasní podhradní páni – starostovia pravdepodobne pozabudli, že sa treba starať o okolie celej obce a tým aj hradu, nielen o okolie svojho domu a ulice. „Chcem tým poukázať, že v iných obciach to starostovia vedia, len pod historickou pamiatkou Krásna Hôrka dodnes žiaden starosta neriešil bývanie v rómskej osade,“ doplnil a jedným dychom dodal, že nie je dobré, že toto nešťastie opäť rozvírilo negatívne nálady medzi majoritnou spoločnosťou a rómskym etnikom.

Zástupca starostu obce Krásnohorské Podhradie Štefan Kun v reakcii pre TASR povedal, že Milko by nemal riešiť problémy, ktorým nerozumie. „V rómskej osade je asi 200 čiernych stavieb, pričom nejde o žiadne chatrče, ale o murované stavby. Žije tam 800 ľudí. Rómovia už v našej obci nie sú menšinou a my ich berieme rovnako ako Nerómov,“ povedal Kun. Dodal, že len napríklad vlani im obec zabezpečila prípojku vody v celkovom náklade asi 25.000 eur a v najbližšom období sa pripravuje výstavba cesty k osade v náklade 670.000 eur. „Ponúkali sme im odpredaj pozemkov, na ktorých majú postavené svoje domy za 0,70 eur za meter štvorcový, ale na túto ponuku Rómovia neragovali,“ dodal Kun.

Predseda KSK Zdenko Trebuľa (Smer-SD) vyhlásil, že mu je ľúto, že sa celý problém niektorí ľudia snažia zneužiť na šírenie rasistických názorov. „Toto nebol problém farby pleti, ale nerozvážnosti detí. Bohužiaľ k tomu prispeli aj rôzne televízie v snahe nájsť senzáciu. Treba však riešiť problém, nie vyvolávať agresivitu,“ povedal Trebuľa.

Foto: Archív infoRoznava.sk

Staršie správy zo sekcie Krásna Hôrka nájdete kliknutím sem

BUĎTE PRVÝ V KOMENTOVANÍ ČLÁNKU "Hrad sprístupnia až budúci rok"

Zanechať komentár

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.