„Niekedy sa v nej nevyznáte,“ začal svoje rozprávanie kardiochirurg Prof. MUDr. Viliam Fischer CSc. FICS. v piatok popoludní.
Do Rožňavy prišiel v rámci osláv Dni mesta 2010. „Chcem sa poďakovať pánovi Miturovi, ktorý okrem toho, že vyučuje na SPŠS, je aj umelec, v poslednom čase hlavne medailér. Z jeho ruky vznikla aj medaila k výročiu tejto transplantácie srdca. Aj vďaka tomu pán profesor Fischer súhlasil, že dnes príde medzi nás a otvorí výstavu medailérov,“ povedal primátor mesta Vladislav Laciak, ktorý stretnutie s profesorom Fischerom otvoril.
Debata na tému Ako žiť činorodo a pritom zdravo sa od začiatku niesla vo veľmi uvoľnenej a príjemnej atmosfére. Lekár, ktorý v roku 1998 vykonal prvú úspešnú transplantáciu srdca na Slovensku, s úsmevom na tvári priznal, že sa na medicínu dostal protekčne: „Ja som hral futbal za Slovan a keď sme raz, pred skončením gymnázia išli z tréningu, moji dvaja kamaráti, piataci na medicíne, sa ma pýtali, čo budem robiť, keď skončím školu. Povedali mi – poď na medicínu. Náš tréner je asistent na lekárskej fakulte, niečo spravíme.“
Na prijímacom pohovore mu položili otázku z čoho sa skladá teplomer. „Odpovedal som, že z ortute a zo skla. Povedali, že stačilo a bol som prijatý na lekársku fakultu.“
V prvom ročníku podľa jeho slov vyletel z každej skúšky, hoci sa na všetky poctivo pripravoval: „Sedel som osem hodín nad knihami, hlava mi padala, bol som unavený. Nevedel som na to prísť. Až po roku, neviem, čo mi to napadlo, som začal čítať učivo v posteli. A toto sa mi prenieslo aj do celého života. Kandidatúru, docentúru a všetky knihy, ktoré sme napísali – všetko som robil na svojej posteli.“
Priznal sa, že pred svojou prvou transplantáciou bol nervózny, nervozita ho však po začiatku operácie opustila. „Prvý pacient sa mi nedožil desiatich rokov. Veľa pracoval a strašne pil. Párkrát som ho navštívil v jeho rodisku a za každým bol podgurážený. Zomrel však na úplne inú diagnózu,“ povedal profesor Fischer, ktorý na besedu priniesol na ukážku umelé srdcové chlopne a fotografie svojich pacientov. Prvá žena s transplantovaným srdcom stále žije.
Počas svojej prednášky na prítomných apeloval, aby nezanedbávali pohyb, pretože fyzická záťaž je najlepšou prevenciou. Poukázal aj na skutočnosť, že 90 % pacientov so srdcovo-cievnymi ochoreniami sú fajčiari: „Vždy hovorím, milujem fajčiarov. Pretože to sú naši potenciálni pacienti. Ale nie je to žart. Ak prestanete fajčiť v tridsiatke, máte šancu žiť ešte o desať kvalitných rokov viac.“
Hovorilo sa aj o životospráve a zdravom stravovaní: „To neznamená, že si raz za týždeň nedám klobásu. To je v poriadku. Ale raňajkujem müsli s čajom. Dôležitý je pitný režim. Sedemdesiat kilový človek by mal vypiť minimálne dva a pol litra tekutín denne. Tí, ktorí majú miernu nadváhu, by stratili v priebehu mesiaca dva-tri kilogramy.“
Profesor Fischer sa divákov opýtal, koľkí z nich si doprajú rannú kávu: „Pre mňa je to nepochopiteľné. Ja si dám kávu, keď celú noc operujem a na druhý deň ešte chcem pracovať. Som unavený, tak si dám kávu. Ale ráno? Keď ste vyspatí? Ale pán primátor my vysvetlil, že je to vec vône a chute… Lenže pozor, káva je diuretikum, sťahuje vodu. Takže to nerátajte tak, že ste pili vodu. Naopak, odrátajte si dvakrát také množstvo. Ja si dávam ráno pol litra čaju.“
Vo svojom rozprávaní sa dotkol aj citlivých príbehov zo svojej lekárskej praxe: „Pred siedmimi alebo ôsmimi rokmi som operoval ženu v piatom mesiaci tehotenstva. Mala roztrhnutú aortu a ja som musel zastaviť nielen srdce, ale aj cirkuláciu – mimotelový obeh. Asi päť minút jej vôbec neprúdila krv. Schladil som pacientku na 28 stupňov a vyriešil aortu. Lenže ten plod by sa za normálnych okolností nemal narodiť živý.“ Pacientke sa však narodilo zdravé a krásne dievčatko, ktorého fotku mal profesor Fischer aj so sebou.
V závere debaty dostali priestor aj prítomní občania. Profesora Fischera zahrnuli otázkami z najrôznejších oblastí, hovorilo sa dokonca aj o majstrovstvách sveta vo futbale.
Foto: Inforoznava.sk / Martin Kuchár ml.
Súvisiace články: Čo človeka presahuje?
BUĎTE PRVÝ V KOMENTOVANÍ ČLÁNKU "Medicína je ženského rodu"