Až 613 hlasovaní v priebehu 24-och rôznych stretnutí zastupiteľstva – taká je priebežná bilancia činnosti rožňavských mestských poslancov ku koncu novembra 2011.
Vyplýva to z evidencie hlasovaní a zápisníc Mestského zastupiteľstva v Rožňave, uverejnených na internetovej stránke mesta.
Paradoxne majú poslanci pri hlasovaniach viac možností nevyjadriť sa k obsahu toho-ktorého bodu ako možností zaujať k nemu jasný postoj.
Ak sa chce poslanec vyhnúť priamemu názoru na prejednávaný bod, môže to dať najavo hneď troma spôsobmi.
Tým prvým je zdržanie sa hlasovania. Poslanec v takomto prípade stlačí na hlasovacom zariadení tlačidlo zdržiavam sa. Druhou možnosťou je situácia, keď je poslanec pri hlasovaní prezentovaný, ale napriek tomu nehlasuje. Do tretice môžu poslanci priamu konfrontáciu s obsahom predmetného návrhu obísť tak, že pred hlasovaním vytiahnu zo zariadenia svoju poslaneckú kartu a ostanú nezaprezentovaní.
Nie všetkým sú však takéto košaté príležitosti nevyjadriť priamy názor na vec po vôli.
Poslanec Ivan Kuhn (OKS) považuje ako vyštudovaný politológ tri rôzne verzie nehlasovania v zastupiteľstve za nezmyselné. Poukazuje pritom na prax v niektorých iných demokratických krajinách: „V USA a Veľkej Británii sa naproti tomu dá hlasovať iba ZA alebo PROTI (resp. ÁNO – NIE) alebo sa nezúčastniť na hlasovaní.“ Zdržanie sa hlasovania ako regulérna možnosť oficiálne nevyjadriť názor v týchto štátoch neexistuje.
Kuhn tiež upozorňuje na to, že zdržanie sa má na výsledok hlasovania v slovenských pomeroch ten istý vplyv ako hlasovanie PROTI: „V USA a Veľkej Británii, ak 7 poslancov hlasuje ÁNO, 6 hlasuje NIE a 4 nehlasujú, návrh je schválený, pretože väčšina z hlasujúcich hlasovala za. Na Slovensku ak 7 poslancov hlasuje áno, 6 hlasuje nie a 4 hlasujú, že sa zdržiavajú hlasovania, návrh nie je schválený, pretože zo 17tich poslancov, ktorí sa zúčastnili hlasovania, hlasovala ZA menšina.“ Možnosť zdržať sa hlasovania preto poslanec nevyužíva vôbec, alebo tak robí len výnimočne.
Naopak, spolu s Matúšom Bischofom (OKS) a Radoslavom Kovácsom (nez.) patrí Kuhn k poslancom, ktorí sú na vrchole rebríčka „nehlasujúcich“. Ako takýchto eviduje hlasovacie zariadenie zastupiteľstva poslancov, ktorí sú síce prezentovaní, na hlasovaní sa však nezúćastnili. Bischof túto možnosť využil 51 krát, Kuhn má na konte len o jedno nehlasovanie menej. Často nehlasuje aj Kovács, ktorý sa prezentovaný hlasovacieho zariadenia nedotkol spolu 45 krát.
Menej – ale v porovnaní so zvyškom poslaneckého zboru stále často – využíva možnosť nehlasovať aj Karol Kováč (nez.), ktorý tak urobil pri dvadsiatichštyroch bodoch rokovaní. Svoj názor sa 15-krát rozhodol nehlasovaním vyjadriť František Focko (SMER-SD) a len o jedno nehlasovanie menej má na konte Ondrej Bolaček (nez.). Dvanásťkrát za uplynulý rok nehlasoval Ludovít Kossuth (nez.). Zhodne desať nehlasovaní pri jednotlivých bodoch rokovania evidujú materiály mesta u Jany Mičudovej (nez.) a Romana Ocelníka (nez.). Poslanec Dionýz Kemény (nez.) nehlasoval 9 krát.
Inštitút nehlasovania využíval pomerne málo exposlanec Viktor Baláž (nez.), ktorý ho do dňa zániku jeho mandátu 7. októbra 2011 uplatnil 8 krát. Pavol Burdiga (Most-Híd) a Peter Džačár (nez.) nehlasovali počas ich doterajšieho pôsobenia v poslaneckých laviciach každý 7 krát. Päťkrát vyjadril svoj názor nehlasovaním o konkrétnom bode Peter Marko (OKS) a štyrikrát Dušan Pavlík (nez.) so Zoltánom Bekeom (nez.). Najmenejkrát sa rozhodol o predmetných bodov nehlasovať Dušan Pollák (nez.), ktory tak učinil iba dva krát.
Náhradník za poslanca Baláža, ktorý sa svojho mandátu vzdal v októbri 2011, Ján Lach (Most-Híd), nehlasoval od svojho nástupu do mestského zastupiteľstva (17. október 2011) jedenkrát.
Čo však motivuje poslancov k nehlasovaniu? Kedy nastávajú situácie, v ktorých sú zaprezentovaní, no napriek tomu nehlasujú?
Poslanca Kuhna vedú k nezúčastňovania sa hlasovania predovšetkým prípady, keď má nejaký materiál zastupiteľstva „vziať na vedomie“. Kuhn tento inštitút považuje za ďalší z nezmyslov hlasovacej praxe slovenského parlamentarizmu. Podľa jeho slov si túto anomáliu uvedomil, keď pracoval so skupinou zahraničných expertov na problematike reformy verejnej správy: „Vláda vtedy ‚vzala na vedomie‘ istý materiál týkajúci sa reformy verejnej správy, na ktorého schválenie čakali experti, aby mohli pokračovať v realizácii projektu. Keď sme sa im s kolegami snažili preložiť do angličtiny výraz ‚vláda vzala na vedomie‘, nechápavo sa opakovane pýtali: tak schválila to vláda alebo nie?“
Možnosť „vziať niečo na vedomie“ neuznáva ani poslanec Radoslav Kovács (nez.): „Na zasadnutiach MsZ som pri vedomí a preto o čomsi rozhodujem z pozície a s mandátom poslanca. Brať niečo na vedomie vlastne znamená, ze poslanec preberá zodpovednosť za čosi, o čom nemohol rozhodovať a teda ani odmietnuť.“ V takomto prípade preto Kovács využíva možnosť nehlasovať.
Ďalším dôvodom na nehlasovanie je pre neho moment, keď nesúhlasí so spôsobom, akým sa ten-daný bod dostal do programu zastupiteľstva. Taká situácia nastáva napríklad vtedy, keď poslanci dostanú materiál krátko pred zastupiteľstvom a nemajú možnosť dostatočne si ho preštudovať: „Nehlasujem preto, lebo sa odmietam zúčastňovať rozhodovania, keď bolo porušené nejaké vopred dohodnuté pravidlo. Napríklad to, že bod pôjde do komisií alebo že dostaneme materiály tri dni vopred – ako je to uvedené v rokovacom poriadku.“
Tak Kuhn ako aj Kovács však zdôrazňujú, že pri vzatí materiálu na vedomie existujú výnimky. Obaja poslanci sú ochotní vziať na vedomie uznesenia, ktoré obsahujú ukladaciu časť, zaväzujúcu zamestnancov mesta plnením určitých úloh.
Niektorí poslanci teda paradoxne nehlasujú preto, aby tým vyjadrili svoj názor. Prečo sa však poslanci zdržiavajú hlasovania? A kto z poslaneckého zboru sa hlasovania zdržiava najčastejšie?
Možnosť zdržať sa hlasovania a jej motívy si na mušku vezmeme v ďalšej časti nášho ročného bilancovania činnosti rožňavských poslancov, ktorú uverejníme v najbližších dňoch.
Doteraz sme k ročnému bilancovaniu uverejnili tieto články:
Ako často chodili na zastupiteľstvo?
Foto: Archív InfoRoznava.sk
BUĎTE PRVÝ V KOMENTOVANÍ ČLÁNKU "Nehlasujem, teda vyjadrujem názor"