Podvečer o 17-tej si novembrové udalosti z pred 18-tich rokov pripomenuli v chladnom počasí zapálením sviečky pri soche Františky na Námestí baníkov aj Rožňavčania. Kliknu tu, alebo na video okno pod textom.
Práve tu sa konali od 27. novembra 1989 mítingy Verejnosti proti násiliu – slovenského hnutia, ktoré spolu s Občanským fórom v Čechách presadilo politické zmeny v Československu, znamenajúce pád komunistického režimu.
V Rožňave bola situácia aj po 17. novembri 1989 napohľad pokojná. Okrem malých skupiniek ľudí sa nikto neodvážil verejne prejaviť sympatie s rozmáhajúcim sa hnutím v Prahe a v Bratislave.
Až 27. novembra, v deň konania generálneho štrajku, sa zaplnilo po prvýkrát aj rožňavské Námestie baníkov – klikni tu. Vzápätí po skončení demonštrácie sa skupina ľudí spontánne vybrala pred vtedajší okresný výbor Socialistického zväzu mládeže (OV SZM), ktorého vedenie sa ešte stále snažilo mať situáciu pod kontrolou.
Jeho lídri ešte aj na samotnom poľudňajšom mítingu brojili za „demokratický socializmus“ a dokonca jeden z nich oslovil zhromaždenie „súdružky a súdruhovia“. Pravdaže boli davom ihneď vypískaní.
Keď do budovy OV SZM zo skupiny ľudí vstúpili traja z nich, Jiří Olašin, Belo Hefler a Ivan Kanala, zistili, že zväzáci pripravujú na večer plánované stretnutie, zvolané ešte na záver mítingu, ktoré malo zvoliť „okresný koordinačný výbor“, zložený z ich nominantov.
Na samotnom stretnutí, ktoré sa konalo v ten deň od 18-tej hodiny v budove bývalého Domu pionierov na Štítnickej ulici, si za vrch stola aj zväzáci posadali. Zhromaždilo sa tam asi 300 ľudí. Na úvod stretnutia si však zobral slovo Belo Hefler a prečítal prvú výzvu hnutia Verejnosť proti násiliu.
Publikum vzápätí prítomných zväzákov vypískalo a zvolilo prvý okresný koordinačný výbor VPN (OKV VPN) v Rožňave, ktorý sa aj ihneď zišiel na svoje prvé stretnutie v pivnici panelákového domu na Čučmianskej ulici č. 1.
Jeho vtedajšie zloženie (v abecednom poradí podľa zachovanej prezenčnej listiny zo dňa 22. januára 1990) bolo nasledovné:
Ambrúzs Ferenc (Maďarská nezávislá iniciatíva), Barbierik Anton, Ing., Baugartner Jozef, Bradovková Katarína, Červenák Jozef (Demokratický zväz Rómov), Domik Daniel, Hadušovský František, JUDr., Hefler Belo – predseda, Kanala Ivan, Kuhn Ivan, Kopper Alexander, Králik Peter, RNDr., Kupčo Milan, Ing., Kováč Karol, Kohulák Tibor, Kušnierová Edita, Mgr., Lengyel Štefan, Lipták Ján, Mgr. (Fórum učiteľov), Mixtaj Štefan, Muránsky Peter, Ing., Nezbeda Peter, Olašin Jiří, Proschinger Jozef, Šimková Ivica, Tomková Margita, MUDr. (Fórum zdravotníkov), Tokoly Gabriel, PhDr. (Fórum kultúry)
Nie všetci sa však rovnako aktívne do diania zapájali a napr. namiesto Antona Barbierika staršieho bol pôvodným členom OKV VPN jeho syn Anton, ktorý ako študent sa zúčastnil iba jeho prvého „pivničného“ zasadnutia, potom ho už vystriedal otec.
Naopak, od začiatku bol vo VPN aktívny Ivan Dianiška, RNDr., ktorý bol tzv. kooptovaný do Slovenskej národnej rady (tak sa volal vtedy slovenský parlament) potom, čo túto nomináciu odmietol Belo Hefler a ponúkol ju jemu. Na druhom okresnom sneme VPN začiatkom r. 1992 prevzal Ivan Dianiška aj predsednícku funkciu hnutia VPN v okrese Rožňava.
Ďalším nominantom OKV VPN do ústavných funkcií bol Ing. Jozef Zlocha, kolega Ivana Dianišku z pracoviska rožňavského geologického prieskumu, ktorý bol kooptovaný do lavíc vtedajšieho Federálneho zhromaždenia. Tam sa po rozkole VPN v r. 1991 pridal k vznikajúcemu Mečiarovmu HZDS, kde neskôr zastával aj ministerskú pozíciu.
O vtedajšom revolučnom pohybe v regiónoch Slovenska prináša sumár publikácia Stálej konferencie občianskeho inštitútu „Oral Hystory – VPN v regiónoch“, vydaná pred dvomi rokmi.
© Inforoznava.sk Foto: Jozef Šebalj
V Bratislave sa dnes konalo niekoľko ohlásených demonštrácií. Tá prvá hneď popoludní, na ktorej asi 30 slovenských fašistov z prostredia zrušenej Slovenskej pospolitosti Mariána Kotlebu demonštrovalo na Hodžovom námestí „za slobodu slova“. Stovka komunistov zas na Kollárovom námestí lamentovala nad „životnou úrovňou po roku 1989“.
Najviac ľudí prišlo na večerný mínting na Námestí SNP. Asi 500 ľudí protestovalo proti vláde Roberta Fica. Na demonštrácii, zakončenej pochodom pred úrad vlády, kde položili symbolicky veniec k hrobu zdravého rozumu, prijali výzvu, ktorú uvádzame v plnom znení.
Zastavme plazivý návrat totality!
Uznávame, že súčasná vláda vzišla z demokratických volieb a dostala dôveru demokraticky zvolenej Národnej rady. Napriek tomu chceme dať jasne najavo svoj dôrazný nesúhlas s metódami a praktikami jej vládnutia, ako aj s jej politikou, ktorá prekračuje hranice demokratického mandátu akejkoľvek vlády.
Stále viac občanov si začína uvedomovať, že vláda Roberta Fica poškodzuje ich záujmy, a to najmä tým, že:
· návrhmi viacerých zákonov ohrozuje základné ľudské práva a slobody a demontuje piliere právneho štátu,
· polícia a prokuratúra sa stávajú nástrojom vlády pri terorizovaní a škandalizovaní slušných občanov a naopak, rasisticky a národnostne motivované činy sú často kvalifikované len ako priestupky,
· pohŕda vôľou občanov, prejavenou v petíciách,
· neustálymi útokmi na zdravotné poisťovne ohrozuje systém zdravotnej starostlivosti,
· útočí na slobodu slova a médiá,
· prispieva k eskalácii napätia v maďarsko–slovenských vzťahoch,
· vyhlásila vojnu druhému dôchodkovému pilieru, čo môže viesť k destabilizácií celého systému a škodám pre všetkých, ktorí sa do neho zapojili,
· kupuje si podporu občanov nesystémovými plošnými „darčekmi“, čím zneužíva peniaze všetkých občanov na svoju propagáciu,
· nezodpovedným zasahovaním do trhového prostredia ohrozuje hospodársky rast a rozvoj Slovenska,
· zneužívaním súkromných a dôverných informácií škandalizuje podnikateľov a snaží sa z nich vytvoriť obraz nepriateľa spoločnosti
· poškodzuje dobrý obraz Slovenska v zahraničí priateľskými vzťahmi s totalitnými a nedemokratickými režimami (Kuba, Bielorusko, Líbya, Čína).
Všetky tieto kroky sú jasným signálom totalitného myslenia premiéra Roberta Fica, ktorý si „ani nevšimol“ November 89 a ktorý sa snaží zavádzať do demokratického zriadenia na Slovensku prvky totality. Presne tej totality, proti ktorej sa občania spontánne postavili práve v pamätných novembrových dňoch.
Preto si myslíme, že je potrebné premiérovi a vláde pripomenúť, že na Slovensku žije väčšina občanov, ktorí si veľmi dobre pamätajú, o čo išlo v Novembri 1989. Veľmi dobre vedia, že bez slobody, demokracie a právneho štátu nemôže byť ani bohatá, vzdelaná a prosperujúca krajina.
Narúšanie týchto hodnôt súčasnou vládou je nezodpovedné a vedie Slovensko opäť raz do priepasti podpriemernosti, zaostalosti a neslobody, z ktorej sa postupne od roku 1989 dostáva.
Občianska konzervatívna strana
Občiansko-demokratická mládež
Občania proti totalite
BUĎTE PRVÝ V KOMENTOVANÍ ČLÁNKU "November 1989 si uctili aj v Rožňave"