Chýbali už len vlajočky

Vo štvrtok predpoludním sa uskutočnil vo veľkej zasadačke Mestského úradu v Rožňave míting prezidentského kandidáta Ľudovej strany HZDS Milana Melníka. Sálu zaplnili študenti tretích a štvrtých ročníkov rožňavských stredných škôl, stredných odborných škôl a gymnázia.

Na besedu okrem Prof. RNDr. Milana Melníka a jeho manželky prišiel aj Ing. Jaroslav Jaduš, štátny tajomník Ministerstva životného prostredia SR.

Profesor Melník na stretnutí prezentoval predstavu o svojom možnom pôsobení v prezidentskom úrade. Nasledovali otázky študentov, ktoré sa týkali aktuálnych tém ako prijatie eura či plynová kríza a diverzifikácia zdrojov plynu.

V závere prof. Melník diskutoval so študentmi o ich výbere vysokej školy a ďalšom uplatnení.

Kritickým okom / pohľad účastníka –

Len málokrát v živote pred vás vystúpi človek, o ktorom predstaviteľ strany, ktorá ho podporuje, vyhlási, že je apolitický. Zaujímalo by ma, ako k tomu dospel. Ja som si totiž vždy myslel, že slovo apolitický znamená, že s politikou nemá nič spoločné. Čo by možno aj bola pravda, len keby nám to práve nezvestoval pán Ing. Jaduš z ĽS-HZDS.

Pred besedou som sa snažil sám prísť na to, ako a hlavne prečo sa tento človek rozhodol plaviť proti rozbúrenej Amazonke práve na starom a deravom člne, ktorého charakter už všetci dobre poznajú.

Odpoveď som však dostal až priamo na mieste a to spôsobom priamej odpovede. Načo sa totiž skrývať za nejakými hodnotami alebo názormi, ak sa to dá povedať priamo.

Na moju otázku, prečo ĽS-HZDSt, mi pán prof. Melník odpovedal, že práve táto strana za ním prišla s ponukou. Z miery ma to nevyviedlo tak, ako odpoveď na druhú otázku: aký má pán prof. Melník názor na Vladimíra Mečiara – šéfa ĽS-HZDS.

Tu ma pán prof. Melník doslova ubezpečil, že on bude kráčať tam, kam ho zaplatia výrokom „Pán Mečiar je politik, ktorý vidí za roh.“ Akurát zabudol dodať, či tým rohom je roh jeho Elektry, inak by mu bolo jasné, že stavať takého bábkového kandidáta nemá zmysel.

Prof. Melník však týmto výrokom neukončil sériu skvelých zvratov. Tretia otázka – o rozdelení Československa a nedemokratickom postupe Mečiara /spolu s českým kolegom rozdelili republiku bez referenda/ – bola taktiež zodpovedaná v štýle predchádzajúcich: váha politického rozhodnutia leží aj na politických stranách, ktoré vtedy v parlamente boli.

Skrátka, pán prof. Melník nám dokázal, že pôjde, kamkoľvek ho strana pošle, povie, čokoľvek mu strana pripraví a urobí, čokoľvek mu strana prikáže. Jeho politický smer totiž nie je podstatný, ak je apolitický a môže každé svoje rozhodnutie schovať za neutrálnosť svojho rozhodnutia.

Zvyšné otázky, ktoré študenti položili, boli zodpovedané podľa štipľavosti: išlo o rozvoj, kultúru alebo školstvo, tak prof. Melník zapojil fantáziu a my sme sa mohli tešiť na 15-minútovú odpoveď o tom, že ani v iných štátoch školstvo nie je dominantne financované a ako bude zaň bojovať, nevynechal ani mýtus o záchrane nášho štátu eurom pred finančnou krízou.

Pre mňa bol prof. Melnik čítateľný už po dvoch prvých odpovediach a myslím si, že každému rozumne zmýšľajúcemu tvorovi v sále bolo jasné, že účelom stretnutia nebolo diskutovať, ale zato malo ráz starších straníckych stretnutí.

Chýbali už len nemiznúce úsmevy, kývanie vlajočkami a atmosféra spred 20-tich rokov.