Spomíname na svojich blízkych

Návštevy cintorínov, zapaľovanie sviečok na hroboch a ich zdobenie kvetmi. Spomienky na tých, čo už nie sú medzi nami, tradične charakterizujú prvé novembrové dni.

Katolícka cirkev 1. novembra slávi Sviatok všetkých svätých, biskupi 1. a 2. novembra odslúžia sväté omše vo všetkých diecézach.

Sviatok všetkých svätých je na Slovensku štátnym sviatkom.

Nikdy nechovať nenávisť, slúžiť druhým, tým, ktorí to najviac potrebujú, modliť sa a radovať – to je cesta k svätosti, uviedol pápež František pred približne 100.000 ľuďmi, ktorí sa v piatok zišli na Námestí sv. Petra vo Vatikáne, aby slávili Sviatok Všetkých svätých.

Pápež zopakoval, že svätci svojím svedectvom ľudí nabádajú, aby sa nebáli ísť proti prúdu, byť nepochopení či stať sa terčom výsmechu za vieru v Boha a evanjelium.

Na dnešný sviatok nadväzuje 2. novembra spomienka na zosnulých, ľudovo nazývaná Dušičky. Aj v tento deň je zvykom zapaľovať sviečky na hroboch zosnulých alebo v domácnostiach.

V dobe internetu sú navyše k dispozícii portály, ktoré ponúkajú spomienku na zosnulých. Najznámejšími sú cintoriny.sk, cemetery.sk, virualnycintorin.sk, či pozdravdoneba.sk.

História sviatku a pamiatky na zosnulých

Kríž, znak utrpenia a smrti, sa stal znakom víťazstva v Kristovom zmŕtvychvstaní, preto kresťania každý hrob svojich príbuzných označujú znamením kríža. Znakom kríža označovali hroby svojich blízkych aj prví kresťania. Spočiatku však vychádzali z tradície predkresťanskej, ktorá tiež vyjadrovala istú nádej, že človek žije aj po smrti a že smrťou odchádza do prístavu nového, záhrobného života.

Na mnohých hroboch z predkresťanskej éry sa objavuje napríklad znak kotvy, ktorý mal naznačiť, že zosnulý už došiel do prístavu v záhrobnom živote. Kresťania prevzali tento symbol, pričom však urobili malú grafickú úpravu. Pod okom kotvy urobili priečnu čiaru, čím vlastne vznikla podoba kríža.

Prví kresťania mali cintoríny ako azylové miesta, kde mohli nerušene vykonávať kult. Cintoríny boli chránené štátnym zákonom ako posvätné miesto, preto prví kresťania mohli v istom zmysle celkom slobodne rozvíjať svoje myšlienky a náboženské presvedčenie.

Zákon zároveň umožňoval chudobným združovať sa v pohrebných bratstvách, čo v hojnej miere využívali aj prví kresťania, ktorí takto združení mohli vlastniť aj určitý majetok, čiže cintoríny a budovy, ktoré boli na nich postavené. Veľký počet katakomb v Ríme, aj v iných mestách, sú toho jasným dôkazom.

V 10. storočí svätý Odilo, ktorý bol opátom v benediktínskom kláštore v Cluny, určil, aby sa pamiatka na zosnulých slávila vždy 2. novembra, čiže deň po Sviatku všetkých svätých, a to vo všetkých kláštoroch jeho rehole. To sa potom rozšírilo do celej katolíckej cirkvi.

Sviatok Všechsvätých bol ustanovený vtedy, keď bol v Ríme vysvätený pohanský chrám Pantheon, postavený v roku 27 pred Kristom ako chrám pre všetkých rímskych bohov. Postupom času sa vyvinula tradícia v ktorej veriaci 1. novembra oslavovali všetkých svätých, čiže oslávenú cirkev v nebi, a následne 2. novembra si pripomínali zosnulých, ktorí ešte nie sú v stave oslávenia, ale v stave očisťovania, čiže v očistci, a potrebujú modlitby a prosby veriacich, aby mohli dosiahnuť plné oslávenie v nebi.

Foto & Video: infoRoznava.sk