Divoký západ na Muráni

Ťažkopádne a trmácavo sa teľa s modrou šestkou na drese rozbehlo smerom k „penu“ (klietke), kde malo byť zahnané. Tesne pred cieľom si to rozmyslelo, keď tu zrazu: „Stop. Odpískané. Skóre: nula bodov.“ Teliatko vyplazilo kovbojovi jazyk.

Tvrdohlavé a roztopašné – také boli v sobotu 8. augusta teľatá v Muráni. Jednou z rýchlostných disciplín bolo totiž na pohľad príťažlivá  – nazvime si ju – „naháňačka“.

Zo stáda neposlušných teliat musel kovboj s koňom za 90 sekúnd vyčleniť jedného adepta – dajme tomu modrú šestku – a vohnať ho do penu (tak tam odborne volali ohrádku s bránkou). A hoci to na prvý pohľad nevyzerá zložito, celé to v skutočnosti má dva háky (slovko „háčiky“ nevystihuje váhu problému ;o)

Po prvé, stádo sa rado hýbe za naháňaným teliatkom – chcú byť všetci pokope ako jedna veľká rodina. To je však pre kovboja problém, pretože podľa pravidiel  pretekov sa mu stádo nesmie rozutekať a prejsť z jedného konca arény za jej pomyslenú polovicu. Náš nešťastník na koni teda musí najprv oddeliť jedného búkajúceho nespratníka od búkajúceho zvyšku, nahnať ho do ohrádky a pri tom všetkom „dávať bacha“ na zvyšok ubečanej rodinky – nieže sa tá rozbehne do druhej polovice arény smerom k „penu“ ratovať  našu „modrú šestku“.

Po druhé, teliatko sa chce dostať naspäť k svojmu stádu. A kto by si myslel, že mu v tom zabráni nejaký – hoc aj o telo vyšší a mohutnejší –  kôň, nemal v Muráni vždy pravdu. Naopak, teľatá robili krkolomné zákruty, motali sa kovbojom a ich koňom popod nohy a sem tam išli aj hlavou (rohmi) proti múru (ohrádke/oploteniu). Práve spomínaná modrá šestka bola Čiernym Petrom – ktorý z jazdcov ju „vyfasoval“, ten mal o zábavu postarané.

Pre korektnosť treba ale dodať: aj v teľacej famílii sa našli kazisveti, ktorí štrajkovali a nechali sa až podozrivo ľahko – doslova za ručičku – zlákať do „penu“. Kovboji v týchto momentoch síce lámali časové rekordy, nevedno ale, čo si o takých „čiernych ovciach“ mysleli ostatné statočné a do poslednej chvíle bojujúce teľatá. Ich stanovisko sa nám získať nepodarilo.

Suma sumárum: hlavný program 17. ročínka Ródea Muráň bol vskutku zaujímavý. Kone boli ako z divokého Západu a teliatká ako z divých vajec. Kto sa nenechal v polovici pretekov zlákať hriešnou vôňou (inak nemenej zaujímavých) klobások či rezňov a vydržal až do konca, určite nemusí ľutovať.

Foto: Inforoznava.sk / Pavol Lacko