Hudobná udalosť roka

V stredu 16. decembra sa v hlavnej sále historickej budovy Radnice na Námestí baníkov konal spomienkový koncert, ktorým si prítomní hudobníci a hostia uctili pamiatku nedávno zosnulého Albína Kristofa.

Plná sála žila hudbou od prvých tónov úvodnej skladby až po posledné takty trojnásobného prídavku.

Po úvodných slovách, ktorými prítomných privítal iniciátor akcie Tibor Bajcsy, si minútou ticha uctili pamiatku skvelého hudobníka a človeka.

Hudobná produkcia bola prirodzene a nenásilne popretkávaná vkusným moderovaním, v ktorom popri informáciách z profesionálnej kariéry Albína Kristofa odznela aj nejedna krásna spomienka na zosnulého. Na plátne na pódiu boli nepretržite premietané zábery z akcií, na ktorých hral.

Prvými skladbami boli Neszidjatok soha engem, A mol čardáš a zmes cigánskych piesní, ktoré nádherným plným hlasom zaspievala Ivana Rusňáková v hudobnom sprievode celého 14-členného orchestra.

Po skladbe A dur friss nasledovali štyri jazzové skladby v podaní Arpiho Farkasa (klávesy), Vojtecha Bundu (kontrabas), Laciho Kristofa (akordeón) a Jozefa Zimu (bicie). Okrem jazzového štandardu to bola aj upravená čardášová a najmä skladba pôvodom z Rumunska, v ktorej exceloval synovec Albína Kristofa Laci Kristof.

Po krátkej technickej prestávke už v kompletnej koncertnej zostave zaznel Brahmsov V. uhorský tanec a Montiho čardáš.

Zmes slovenských ľudových pesničiek zaspieval aj vedúci folklórneho súboru Haviar Ivan Nemčok, ktorého na husliach sprevádzal terc primáš Maroš Rusňák. Patrik Kristof zahral na klávesoch Moškovského Koncert etude.

Záver patril znova maďarským ľudovým piesňam Ne hagyd el soha azt ki téged szivbol imád, Ahogy én szeretlek nemszeret úgy senki, Az a szép az a szép a Erdo szélén sátoroznak az Oláth cigányok aj. Posledné dve piesne zaspieval Tibor Bajcsy.

Búrlivý aplauz obecenstva si nakoniec vyžiadal tri prídavky, každému predchádzal standing ovation. Skladba Slávik v podaní primáša Imricha Gazsa dvíhala zo sedadiel nielen laikov, ale aj profesionálnych hudobníkov. Hra na prázdnej strune, ktorou strhol celú sálu, totiž patrí k technicky najťažšie zvládnuteľným pri hre na husliach.

Nasledovalo výnimočné klarinetové sólo Rolanda Horvátha s excelentným sekundovaním v podaní Arpiho Farkasa.

Posledný prídavok, čardáš, ukončil temer dvojhodinovú exhibíciu hudobného telesa, ktoré do mesta znova raz prinieslo kvalitné umenie, na ktoré môžu byť občania Rožňavy ako hostitelia právom hrdí.

………………..

Nemal som tú česť a šťastie osobne poznať Albína Kristofa ako človeka ani ako hudobníka. Plná sála, Tiborove slová, ale najmä nasadenie a kvalita hudobníkov ma presvedčili, že to musel byť výnimočný človek a muzikant. Myslím si, že nie je väčším prejavom úcty a lásky k tomu, ktorý už nie je medzi nami, ako to, keď je na jeho počesť usporiadaná nepatetická spomienka, na ktorú mu prídu vzdať hold ľudia, ktorí s ním prežili kus života. Ďakujem všetkým, ktorí sa zaslúžili o realizáciu tohto projektu. Dovolím si dúfať, že čosi podobné – ale už za veselších okolností – budeme môcť počuť a vidieť viackrát do roka.

Rado Kovács

………………..

Koncertné teleso tvorili:

Primáš Imrich Gazso

Terc primáši Zoltán Kónya, Maroš Rusňák

Na klávesoch hrali Arpi Farkas, Patrik Kristóf

Na harmonike hral Laci Kristóf

Klarinetisti Roland Horváth, Karol Molnár

Na violách hrali Árpád Zsíros, Géza Molnár, Vojtech Botoš ml.

Kontrabasisti Robert Zsíros, Géza Cibula, Vojtech Botoš, Vojtech Bunda

Na bicích hral Jozef Zima

Spievali Ivana Rusňáková, Ivan Nemčok, Tibor Bajcsy