Meterciu majú v Čučme naživo

V rámci minulotýždňových osláv Dni mesta Rožňava sa konala v priestoroch historickej radnice aj konferencia, venovaná 500. výročiu Rožňavskej Metercie.

Ako uviedol v úvode konferencie Ondrej Bolaček, predseda organizačného výboru a zástupca primátora mesta, tabuľová maľba neznámeho autora v čase svojho vzniku dokumentovala vrchol technologického poznania baníckej a hutníckej práce nielen tunajšieho obyvateľstva.

„Zachovajme teda to, čo sa ešte dá, hľadajme a nezabúdajme na banícku minulosť Gemera, ktorá prinášala so sebou technické poznanie, vzdelanie, rozvoj, prácu a uspokojovanie základných ľudských potrieb tunajšieho obyvateľstva celé stáročia – železné srdce Európy ešte celkom nedotĺklo,“ uviedol okrem iného v príhovore.

Obraz Metercia je najstarším stredovekým zobrazením kompletnej baníckej činnosti. „Jeho jedinečnosť tkvie v tom, že na pozadí hlavných postáv zobrazuje ťažbu a spracovanie rudy v konkrétnej lokalite chotára Rožňavy,“ vysvetlil Karol Tomány.

Ako uviedol Jozef Petrík z Hutníckej fakulty Technickej univerzity v Košiciach, obraz Metercia, nachádzajúci sa v Katedrále Nanebovzatia Panny Márie v Rožňave, patrí k dôležitým prameňom k štúdiu histórie hutníctva. Na okraji obrazu s náboženskou tématikou je zobrazená huta, nie je však jednoznačne vyriešené, či ide o hutu vyrábajúcu železo alebo neželezné kovy. Na upresnenie odporúčal archeologický prieskum lokality.

Tá sa nachádza kúsok od Rožňavy v obci Čučma. Práve tam sa pod vedením starostu obce Alexandra Szöllösa (nez.) pustili do vybudovania malého banského skanzenu na mieste, podľa všetkého zobrazenom na slávnom obraze. Banský gápeľ, ktorý stojí zhodou okolností priamo nad jeho domom, je od minulého piatka prístupný verejnosti.

Vydarená imitácia drevenej stavby, postavená podľa slov starostu svojpomocne, je žiaľ celkom zbytočne „zdobená“ sponzorskou tabuľou firmy, snažiacej sa obnoviť ťažbu v Mária bani. Ako vysvetlil, tá prispela na pohostenie pre účastníkov konferencie, v ktorej programe bolo aj stretnutie pri tejto stavbe.

Už po tieto dni sme tam videli ľudí, ktorí si banský gápeľ prišli pozrieť, nakukli do štôlne a z informačných tabúľ sa mohli dozvedieť základné informácie o mieste, doslova dýchajúcom dávnou banskou históriou. Starosta má s lokalitou svoje plány, chcel by tam zriadiť aj lezeckú stenu.

Ako pripomenula vo svojej prednáške historička umenia Edita Kušnierová, samotný obraz je umiestnený na severnej stene presbytéria rožňavského farského a katedrálneho kostola. Namaľovaný je na drevenej doske obrúbenej jednoduchým rámom. „Je to najväčší poklad tohto chrámu: neskorogotický tabuľový obraz sv. Anna Samotretia ( z lat. metercia) z roku 1513.“

Jeho atmosféru sa jej podarilo vystihnúť v nasledovných vetách: „Je teplý deň skorého leta s nízkou zamračenou oblohou nad kopcovitou krajinou, ktorou preteká rieka, teraz vyliata z brehov. Svätá Anna s dcérou Máriou s dieťaťom Ježišom na rukách si vyšli na prechádzku, ale dieťa je ťažké, tak si sadli pod vysoký, práve olistený buk trochu si oddýchnuť. Okolo nich pulzuje zvyčajný pracovný deň: baníci fárajú do bane a vyvážajú na vozíkoch rudu, merači vymeriavajú, hutníci pri vysokej peci práve odpichujú, furmani vozia rudu i drevené uhlie, šoltýs na koni kontroluje prácu a po rieke plávajú lode s tovarom. Rumpál v ťažnej veži poháňaný koňmi vŕzga, kladivá klepú, banské vozíky hrkocú, zapálená vysoká pec hučí – to všetko sväté ženy na prechádzke s božím dieťaťom musí vyrušovať. Naporúdzi sú však veční sprievodcovia svätých – anjeli, ktorí sa usalašili v korune vysokého buka so svojimi hudobnými nástrojmi a nebeskou hudbou sa snažia prehlušiť nepríjemné zvuky sprevádzajúce ťažkú banícku prácu. Asi sa im to darí, lebo Boh Otec z otvoreného neba sa na nich vl’údne usmieva zosielajúc nad krajinu naplnenú ľudskou prácou požehnanie v podobe holubice Ducha svätého.“