Nerobím to pre zisk

V sobotu 28. augusta sa uskutoční V. ročník Krásnohorských hradných hier.

V skutočnosti už po siedmykrát, piaty rok to ale bude pod taktovkou občianskeho združenia /OZ/ Tri ruže. Predtým sa o založenie tradície pokúšala spoločnosť BRASPOL Krásna Hôrka s.r.o., pre  „nepriaznivé okolnosti“  však k pokračovaniu nedošlo.

V medziobdobí, keď sa hry nekonali, sa o akciu im podobnú pokúšala ešte spoločnosť podnikateľa z Košíc. O neúspechu svedčí aj to, že si na to pamätá už len málo miestnych obyvateľov, nieto ešte vtedajších hostí.

Zaujímalo nás, prečo tradičné slávnosti organizuje občianske združenie z Rožňavy a prečo je obec iba spoluorganizátorom podujatia a aké povinnosti jej z tohoto titulu vyplývajú.

Vybrali sme sa preto priamo za Petrom Legnárom, ktorý je členom aj zakladateľom občianskeho združenia Tri ruže, podnikateľom, mestským šéfom SMK, hlavným organizátorom jedinej tradičnej udalosti, ktorú obec môže prezentovať vo svojom “kalendári podujatí”.  Približne 7 km od centra Miskolcu sa nachádza hrad Diósgyór.

“Zúčastnili sme sa tamojších hradných hier (lovagi játékok, történelmi és várjátékok), keď sme reprezentovali náš región typickými pochúťkami v rámci gastronomickej súťaže ešte v roku 2005. Tie veľkolepé slávnosti ma chytili za srdce a tak som sa rozhodol, že niečo podobné zorganizujem aj u nás. Voľba padla na Podhradie, má svoje čaro, históriu, asi som ani neuvažoval o inom mieste” – oboznamuje nás so začiatkami P. Legnár.

V tom istom roku koncom novembra vzniklo združenie, ktoré ako oblasť svojej činnosti uvádza rozvoj obce, regiónu a cestovný ruch. Ako spoluorganizátori figurujú rok čo rok Obec Krásnohorské Podhradie a SNM-Múzeum Betliar.

“Cením si spoluprácu s Múzeom Betliar. V počiatkoch išlo samozrejme o cenné rady v súvislosti s programom a účinkujúcimi, kontakty na spoločnosti a súbory”, dopĺňa hlavný organizátor.

Čo je úlohou obce, ktorá by mala, alebo mohla byť iniciátorom a organizátorom takýchto a podobných podujatí?  “Každý rok sú priestory pod hradom perfektne pripravené, lúka pokosená.  Starajú sa aj o distribúciu lístkov pre miestnych obyvateľov, ktorí ich dostávajú za polovičnú cenu. Bol by som rád, keby sme našli spôsob financovania, ako ich pre domácich rozdávať zadarmo, toto by sa ešte mohlo doladiť” – vysvetľuje P. Legnár. “Moju vďaku si zaslúži aj inštitúcia, ktorá mi pomohla v začiatkoch – Ady Endre Múvelódési kozpontja “ /vzdelávacie centrum v MR/ – pripomína.

Keď sa ho pýtame na to, koľko celé podujatie pohltí peňazí, či sa oplatí vydávať energiu rok čo rok týždne a mesiace pred samotným dňom D, dostáva sa nám odmietavej odpovede: “O financiách sa nerozprávajme, nerobím to pre zisk. Každý rok si poviem, že tento ročník bol posledný, ale potom mi to nedá a príde to nejako samo. S množstvom účinkujúcich udržiavame kontakty a tak sa snažíme nesklamať ich, ani návštevníkov. Najviac energie a trpezlivosti je potrebných približne 5-6 týždňov pre konaním hier. Všetko organizujem najradšej sám. Pomocnú ruku samozrejme podáva manželka a rodina.”

Nedalo nám to a preto sme sa poobzerali po doteraz zverejnených vyjadreniach. Ministerstvo kultúry SR podporilo túto akciu v roku 2006  sumou 400 tis. slov. korún. Vyše 50 % z rozpočtu vykryl podnikateľ z vlastných zdrojov, keďže „celkový rozpočet bol vyše milióna“  (slovenských korún), citujeme slová P. Legnára.  Na margo financií vtedy ešte pre médiá dodal, že predpokladá ziskovosť festivalu až po piatich rokoch.

V tom istom roku sa k finančnej podpore pre médiá vyjadril aj vtedajší primátor Rožňavy, František Kardoš: “Pozreli sme sa na organizáciu, je naozaj zvládnutá, takže organizátori môžu rátať do budúcnosti s podporou mesta, či už po finančnej, alebo inej stránke.”

Z verejne dostupných zdrojov sa ešte môžete dozvedieť, že združenie je aj tento rok prijímateľom dotácie vo výške 10.000 €.  Informácie o schválených žiadostiach, aktuálnych výzvach, štatistikách a všetky podrobnosti  sú každému prístupné  na portáli  Ministerstva kultúry a cestovného ruchu SR.  Takýto typ folklórnej aktivity/ podujatia patrí pod program zvaný kultúra národnostných menšín.

Podujatiu ani hlavnému organizátorovi netreba upierať úspech. Skôr si treba položiť otázku, prečo obec nenájde šikovného človeka, obetavých ľudí, podnikateľov, spoločenské organizácie, ktoré by s jej podporou (možno aj podporou štátnych inštitúcií) do takéhoto projektu šli. Alebo podobného, z ktorého by vznikla obdobná tradícia.

Lebo dať dokopy tím a vyše stovky účinkujúcich raz ročne sa pre mnohých zdá zložité. Pre Petra Legnára nie. Ani pre iné obce na Slovensku.