Prvá rožňavská nemocnica

V starej rožňavskej kronike sa prvý mestský špitál (ispotály, xenodochium) spomína už v 16. storočí.

Stál v blízkosti veľkého kostola a mal charakter chudobinca a starobinca, resp. nálezinca. Mestská rada vykonávala nad ním len hospodársky dozor, mestský chirurg sa len príležitostne staral o chorých obyvateľov.

V roku 1710 zhorela časť námestia aj so špitálom a o rok na to postihla mesto cholera, ktorá výrazne zdecimovala počet obyvateľstva, takže zriadenie nemocnice sa stalo nevyhnutnosťou. V ťažkej finančnej situácii pomohol mestu krásnohorský zemepán Juraj Andrássy, ktorý pravdepodobne na ruinách starého špitála dal postaviť z vlastných prostriedkov novú nemocnicu, pre ktorú zriadil základinu pre chudobných bez ohľadu na náboženstvo.

Tento šľachetný čin krásnohorského zemepána pripomína mramorová pamätná tabuľa na priečelí budovy s vyzláteným latinským textom s chronostichmi udávajúcimi dva letopočty: 1712 a 1719. Prvý rok je rokom výstavby, druhý s najväčšou pravdepodobnosťou rokom osadenia pamätnej tabule.

V prvej časti textu v preklade čítame: Na slávu Božiu dal postaviť tento rožňavský špitál dedičný pán Krásnej Hôrky Juraj Andrássy starší. V druhej časti: Stalo sa za pričinenia starého verného služobníka správcu Rozmániho (ten dal pravdepodobne vyhotoviť a osadiť túto tabuľu a prispel i na výstavbu). Pod tabuľou sa zachoval drobný výklenok s dvomi kovanými pohyblivými polkruhovými ramenami, ktoré pôvodne zvierali pokladničku na milodary a boli uzavreté visacou zámkou.

V mestských knihách sa špitál spomína ako mestská epidemická nemocnica, lebo mesto ju vydržovalo pre prípad ďalšej epidémie. Nemocnica mala spočiatku 8 postelí, lekárske ošetrenie zaobstarával mestský lekár a ošetrovanie mužský ošetrovateľ. V prípade potreby prijali príležitostných ošetrovateľov. R. 1917 počet ošetrovaných bol 12. Budova slúžila aj na dočasné umiestnenie choromyseľných.

Budova nemala vždy dnešnú podobu. Na starej vedute mesta z konca 18. stor. mala murovaný štít, ktorého pozostatkom je dnešná atika s tromi kamennými súsošiami vo výklenkoch. Tieto sa sem dostali až po roku 1837, keď sa špitál na základe rozhodnutia cirkevnej rady premenoval na katolícky a začal fungovať len pre katolíkov.

Kamenné súsošia pochádzajú pravdepodobne zo zrušených starších barokových prícestných stĺpov a predstavujú Korunovanie Panny Márie, Pietu a sv. Floriána (na detaile rytiny si všimnite, ako kedysi vyzeral susedný dom – dnešná budova tlačiarne ROVEN, ktorá mala na priečelí tri okná, bránku a dve brány (jedna z brán už patrila susednému františkánskemu kláštoru; brány sú tam dodnes, jedna z nich je však zamurovaná).

Neskôr mala budova rôznorodé využitie; v 30.-40.rokoch 20. stor. tu sídlil napríklad aj spolok Krajcár, po poštátnení tu bola v 50. a 60. rokoch 20. stor. poisťovňa a vyťažovacie stredisko, posledných 40 rokov je tu pracovisko pamiatkarov, ktorí v 1. polovici 90. rokov zabezpečili komplexnú obnovu objektu a reštaurovanie súsoší a pamätnej tabule. V súčasnosti je budova opäť majetkom rím. kat. cirkvi a sídli tu Krajský pamiatkový úrad Košice, pracovisko Rožňava.

S témou starého rožňavského zdravotníctva úzko súvisí lekárnictvo. Mnohí Rožňavčania si ešte pamätajú pôvabnú budovu starej barokovej lekárne, ktorá stála kedysi na mieste vyústenia námestia do Čučmianskej ulice. V roku 1965 bola zbúraná kvôli zabezpečeniu dvojsmernej premávky motorovými vozidlami. Dnes by nám z uvedeného dôvodu až tak neprekážala, beztak je do tejto ulice z čučmianskej strany zákaz vjazdu. Nádherné zariadenie lekárne sa podelo nevedno kam.

Edita Kušnierová

Poznámka: Niektoré historické údaje sme čerpali z 1. zväzku rožňavskej mestskej kroniky, ktorú viedla v 60. a 70. rokoch 20. stor. Ilona Strompová a zo separátu článku Norberta Duku-Zólyomiho: Vývin verejného zdravotníctva mesta Rožňavy uverejnenom vo Vlastivednom časopise začiatkom 70. rokov 20. stor.

Všetky časti seriálu si môžete prečítať kliknutím sem