Pred dvomi rokmi dostala ponuku hosťovať v skupine Szekszárdi Gitárkvartett, s ktorou vystúpila v Andrássyho obrazárni.
Nenápadné dievča s mohutným hlasom odvtedy hosťuje na väčšine koncertov tohto zoskupenia. V piatok prišla s nimi aj do Krásnohorského Podhradia na podujatie, pripravené Gemerským mládežníckym spolkom v rámci Gemersko-turnianskeho festivalu. Wessely Ágnes.
Ste prvýkrát na Slovensku?
Prvýkrát vystupujem na Slovensku, už som tu bola aj predtým, raz.
A skupina Szekszárdi Gitárkvartett? Ako dlho už hráte spolu?
Ostatní sú spolu už dosť dlhú dobu, ja som sa k nim pripojila neskôr, približne pred dvoma rokmi a odvtedy vystupujeme v tejto zostave. Takže som taký ich dlhodobo hosťujúci člen.
Predpokladám, že toto nie je vaše hlavné zamestnanie?
Nie, bohužiaľ nie. Bola by som rada, ak by sa z tohoto dalo vyžiť, ale to samozrejme nie je také jednoduché. Avšak nevystupujem len s touto jednou skupinou. Je jedna skupina v Budapešti a ešte jedna v Szekszárd-e.
Veľmi veľa poslucháčov vaše vystúpenie dojalo, obzvlášť váš spev, preto sme vás chceli vyspovedať. Samotné Krásnohorské Podhradie/Krásnu Hôrku vidíte prvý raz?
Ja osobne som tu u vás prvýkrát. Raz som bola niekde zhruba pol dňa, už sa nepamätám presne bohužiaľ, kde.
Okrem tohto koncertu v galérii ešte niekde vystupujete v rámci Gemersko-turnianskeho festivalu?
Áno, zajtra (sobota 31.7.), v Turni (Turňa nad Bodvou), v tamojšom kostole.
Kto vám skladá hudbu?
Toto, čo sme tu predviedli, sú väčšinou prepracované verzie, ale máme aj vlastné skladby. Je to práca chlapcov – Cselle Lajos, Komjáthy Péter, Decsi-Kiss András, oni skladajú naše vlastné piesne. Prepracované verzie, ako napr. „Hava nagila“ (židovská ľudová pieseň), tak tieto sú už staršie. Medzi týmito skladbami bola dnes aj jedna žalostná pieseň (sirató dal) – „Ay, Linda amiga“ , ďalšia – „Pena, Penita“ je zas ľudová pieseň, obe španielske. Posledná „El Pajáro“ to je niečo medzi flamencom a šansónom.
Áno, to je ona, čo viacerých zaujala, kto ju napísal?
El Pajáro? Podľa môjho najlepšieho vedomia spevák mexického pôvodu.
To teplo, resp. dusno, čo bolo vo vnútri, keďže je to stará budova prakticky bez okien, nespôsobovalo vám ťažkosti pri hraní?
Absolútne nie, skôr naopak. Toto miesto a jeho pozitívna energia mne skôr dalo taký pocit, ako by som sa zžila s duchom tohto miesta, resp. stotožnila. Mne to vyhovovalo.
A u vás doma hráte na takýchto alebo podobných miestach?
Stáva sa to, ale je to zriedkavejšie. Skôr nás nájdete na festivaloch, ale pozývajú nás aj na takéto miesta.
Okrem toho, čo sme tu dnes počuli, hráte aj iný typ hudby?
S gitarovým kvartetom?
Áno.
To je zhruba všetko, čo sa štýlu týka.
A s tými ďalšími skupinami, s ktorými spolupracujete?
Mám jednu takpovediac „hlavnú“ skupinu, s nimi hrám väčšinou šansón a reggae. Je to taká príjemná hudba.
Môžem sa vrátiť k tomu, čo robíte, ak sa nezaoberáte hudbou a spevom?
Momentálne som bohužiaľ nezamestnaná, naposledy som pracovala v kancelárii. Mojím vlastným „ja“ je ale hudba. Dávam do nej všetko a je to pre mňa to najdôležitejšie.
Ak by sme organizovali nejaké hudobné podujatie, prišli by ste?
Samozrejme, veľmi by mňa to potešilo, určite by sme sa sem radi vrátili.
Ďakujeme za rozhovor.
Katarína Prékopová
Foto / Video: Inforoznava.sk / Belo Hefler
BUĎTE PRVÝ V KOMENTOVANÍ ČLÁNKU "Zžila som sa s duchom miesta"