Ako dokáže zvuk sitáru zapôsobiť na ľudské zmysly? A ako vplývajú verše niektorých básnikov na dušu človeka? Na tieto ale aj na iné otázky mohli nájsť odpoveďe všetci, ktorí včera zavítali do „Literárnej čajovne“.
Priestor dostala tvorba troch básnikov: R. Juroleka, M. Milčáka a V. Kupku. Každý z nich píše osobitým štýlom, ale na druhej strane všetkých spája rovnaká myšlienka. Na pozadí ich básní sa znova otvárala studnica otázok a problémov týkajúcich sa každodenného života. Pretože práve vo vnímaní každodennosti cez prizmu „očistenej mysle“ spočívala podstata ich poézie. Konzum, reklama, peniaze, racionalizácia aspoň na okamih odstúpili do úzadia a dominantné miesto zaujal postoj básnika ako pustovníka, askétu alebo človeka vnímajúceho tradičné hodnoty.
Dospelo sa aj k tomu, že poézia je s časti hľadaním samého seba, ale je aj prostriedkom spoznávania iných (a možno aj básnika samotného). Ak teda nám, ľuďom, v dnešnom svete neostáva čas na poéziu (alebo literatúru všeobecne), neostáva nám ani čas na spoznávanie svojho vnútra.
Literárna čajovňa tak opäť splnila svoje poslanie – odpútať od bežného vnímania skutočnosti a zároveň zblížiť niekoľkých ľudí počas jedného príjemného večera.
Naše poďakovanie patrí aj Eugenovi Pál Balázsovi a Dušanovi Zatrochovi za neobyčajné spestrenie atmosféry po hudobnej ale aj duševnej stránke.
Foto & Video: Martin Kuchár, Inforoznava.sk
BUĎTE PRVÝ V KOMENTOVANÍ ČLÁNKU "Poézia s tónmi sitáru"