Pavol Burdiga: Rožňava sa nepotápa

Keď sme sa stretli v jeho prvý deň „primátorovania“, boli sme v poradí už štvrté médium, ďalšie usilovne vyzváňali aj počas nášho rozhovoru.

Mesto Rožňava prevzal po odstúpení Vladislava Laciaka ako zastupujúci primátor v piatok 1. júna na Medzinárodný deň detí. Už na druhý deň, v sobotu 2. júna, bol kooptovaný do predsedníctva Republikového výboru strany Most-Híd. Jeden z jeho úplne prvých krokov bolo zriadenie postu hovorcu mesta. Pavol Burdiga, úradujúci primátor Rožňavy.

 

Od polnoci ste zodpovedný za mesto, ako sa cítite?

V pohode. Všetko beží ďalej.

Členstvo v predsedníctve Mostu posilňuje vašu ambíciu kandidovať v doplňujúcich primátorských voľbách?

Most-Híd sa dostal do parlamentu, aj keď nie do vlády. Človek keď je tam, tak beriem to trošku samozrejme aj ako výzvu pre to mesto, že možno sa mu bude aj takto pomôcť.

Takže ste rozhodnutý ísť do primátorských volieb?

Zatiaľ to zvažujem. S kompletným vedením som sa ešte nestretol, ale podpora odtiaľ je, hovorili sme na túto tému.

Hľadáte podporu aj v iných stranách?

Takto sme o tom v Moste ešte nerozprávali.

Aké dôvody odstúpenia okrem už medializovaných vám uviedol Vladislav Laciak krátko pred odstúpením?

Keď niečo nevidíte písomne, ťažko niečo povedať, pretože na druhý deň vám môže povedať, že áno a potom je z toho taký cirkus, že raz povie áno, raz nie. Ešte aj keď som s ním hovoril, nebolo to od neho podané písomne, urobil tak až včera (pozn. red.: 31. mája 2012).

Predtým ste o tom vôbec netušili?

Nie. Viete tak to prišlo aj ku mne, že som to počul len od ľudí. Trošku mňa to, nehovorím, že nahnevalo, ale museli sme si sadnúť k tomu a musel som sa spýtať ako chlap chlapa. Povedal som mu, nehnevaj sa, ale mňa osobne sa to výsostne týka.

A teda aké boli tie dôvody?

Úplne otvorene a pravdu vám hovorím, povedal, že z jeho ambulancie, má ich dve, už odchádza lekár a pre neho je dôležité to, aby tie ambulancie ďalej fungovali. Nemá to kto viesť, nemá lekára s potrebnou atestáciou.

To sa predsa nedeje zo dňa na deň, skôr vám to nepovedal?

Predtým nie, preto hovorím, že mňa to, úprimne vám to poviem, prekvapilo. Mňa sa to výsostne týkalo. Musel som hovoriť so zamestnávateľom o tom, že v prípade, ak skončím, aby som sa mohol vrátiť do zamestnania. Vysoko si vážim a ctím svojho, teraz už bývalého šéfa Vladimíra Madudu (pozn. red.: PLYSPO s. r. o.), ktorý mi povedal, že po skončení doplňujúcich primátorských volieb, či už budem kandidovať alebo nie, mám uňho dvere otvorené.

Ako hodnotíte krok Vladislava Laciaka, ktorý odišiel z postu primátora v priebehu pár dní a v tej situácii, v akej mesto dnes je?

Bol to náhly krok, nevedeli sme o tom. Je to jeho rozhodnutie. Možno chápem, keď je pravdou, že mu odchádza lekár, to, aby si zachránil ambulanciu, pretože je to jeho živobytie.

Ale o tom, že má ambulanciu, vedel už keď kandidoval.

To je to, že keď si zoberiem niečo také, že idem kandidovať, potom to už doklepem. Hovoril som s ním aj o tom, aby to dotiahol do konca, už sú to len dva roky.

Presviedčali ste ho?

Povedal som mu, aby to skúsil dotiahnuť, aby to skúsil zmeniť, že teraz neodíde. Ja som ho nešiel presviedčať, je to jeho slobodné rozhodnutie.

Na ostatnom rokovaní zastupiteľstva chýbala aj Eva Petruchová, vedúca dôležitého referátu regionálneho rozvoja, začleneného priamo v kancelárii primátora. Ani v jej prípade ste nemali tušenie, že odíde?

Za ten čas, od kedy podala výpoveď, som ju videl veľmi málo. Nepoznám jej dôvody. Odchádza tiež v nevhodný čas, pretože jej veci sa týkajú rekonštrukcie nášho námestia.

Dnes, v prvý deň primátorovania, ste si našli čas a boli ste medzi poľovníkmi vo zvernici v Betliari. Potrebovali ste ísť do prírody?

(Smiech) Nie, ja som tam bol aj minulý rok, pozvali ma. Cítil som sa tam veľmi dobre a tohto roku ma opäť pozvali. Sú tam fajn ľudia.

Kamkoľvek sa dnes pohnete, zrejme sa vás všetci pýtajú na situáciu v Rožňave, akurát tie jelene a daniele nie.

(Smiech) Život musí ísť ďalej.

No a ako si ho v Rožňave predstavujete. Nevidíte ho skôr dramaticky?

Nie, nesmieme to brať dramaticky, pretože Rožňava nie je až tak zle na tom, ako si to možno niekto predstavuje.

A teda ako je na tom?

Myslím si, že ani jedno mesto na Slovensku nie je v takej situácií, že by mohlo povedať, oj je nám vynikajúco, cítime sa dobre, peniaze môžeme rozhadzovať. Každý musí sporiť. Ja si to tiež musím poriadne prezrieť, aj finančne ako sme na tom. Z finančného odboru mi povedali, že mesto nestojí vôbec tak zle, ako to niekto prezentuje. Chcem upokojiť obyvateľov Rožňavy, fakt nie je to až také zlé.

Čo bol váš prvý krok? Ustanovenie hovorcu mesta? Bolo to vaše rozhodnutie, alebo odchádzajúceho primátora?

Nie, bolo to moje rozhodnutie, úplne prvé. Sú tam mladí ľudia a ja som človek, Rožňavčania ma tak poznajú, že keď viem, tak im dávam priestor. Je to pre mňa každopádne uspokojenie, pretože po nás aj tak prídu oni. A je tam aj mladý človek na kultúre, Peter Gallo, ktorý by túto funkciu mohol zastávať, tak som sa ho spýtal, či by niečo takéto nerobil. Ja si myslím, že to je dnes už štandard u každého mesta, ešte aj menšieho, ako sme my. Pokúsime sa ho poslať na nejaké školenie týchto hovorcov, nech sa to naučí, a bude komunikovať s médiami.

Témy médií sa týka aj výber a schválenie, resp. vymenovanie konateľa Mestského televízneho štúdia (RVTV). Zazneli pochybnosti aj o tom, že niekto má aj nemá požadovanú vysokú školu. Už je tá vec rozhodnutá bývalým primátorom alebo ostalo to na vašich pleciach?

Tak viem, že je to rozhodnuté.

A ako?

Vyhral to pán Borzy.

A bol už menovaný?

Myslím, že menovaný ešte nebol. Som v pozícii primátora prvý deň, ešte som to ani nepozrel. Prvé dva – tri týždne sa musím pomaly do toho dostávať.

V takom prípade, ako nebol ešte menovaný za konateľa, tak si to aspoň zvážite?

Určite. Dám si to ešte preveriť, ako to celé prebehlo, právničkou mesta.

Kto vám bude takou pravou rukou z poslancov?

Budeme sa musieť dohodnúť s kolegami na tom, kto bude zástupca primátora na ten krátky čas.

Toho menujete vy, máte to už zvážené, kto by to mohol byť?

Mená nebudem teraz spomínať. Ja to chcem za týchto pár mesiacov, čo tam budem, robiť tým spôsobom, že chcem zamestnať všetkých poslancov,. Keď k niečomu dôjde, k nejakému problému, ktorý potrebujem riešiť, tak si zvolám poslancov na pracovné stretnutia, aby sme o konkrétnych veciach začali uvažovať a rozhodovať spoločne všetci 17-ti. Aby poslanci vedeli o všetkom, čo sa deje. Samozrejme, kvôli drobnostiam sa stretávať nebudeme. Čo bude o pár poschodí nižšie, kto ako bude hlasovať, to je už vecou každého z nich. Tlačím na to, aby sa vedelo o všetkom.

Ustanovili ste hovorcu, poslancov budete zvolávať na pracovné stretnutia. Chcete viacej komunikovať?

Na úrade som vyhlásil, aby si každý uvedomil, že ak sa bude niečo zamlčovať, alebo sa dá opozdene von, budem to tvrdo trestať.

Úrad riadi prednostka. Chystáte tam v období do volieb nejaké zmeny?

Ja som to deklaroval aj zamestnancom. Nejaké zásadné zmeny teraz robiť nebudem, ale povedal som im, že niektoré personálne presuny áno. Prišiel som zo súkromného sektora, chcem zvýšiť efektívnosť práce ľudí. Tieto personálne presuny budem robiť hneď od začiatku.

Akými slovami sa odstupujúci primátor rozlúčil so zamestnancami v posledný deň vo funkcii?

Vládla tam trošku pochmúrna atmosféra, predsa len odpracoval v samospráve nejaké roky, bol najprv poslancom, neskôr primátorom. Bola to ťažká rozlúčka a bolo to počuť aj na slovách pána primátora. Nebolo to jednoduché. Ja som sa mu poďakoval, pretože som si ho vážil ako kolegu aj ako kamaráta. Rozlúčili sa s ním aj odbory. Potom už bola lepšia nálada. Musíme vniesť tú dobrú náladu aj medzi ľudí. Ľudia odchádzajú aj prichádzajú.

Aké máte v pláne prvé kroky do volieb, aby si napr. ľudia nemuseli sami betónovať cesty a chodníky, alebo kosiť okolie bytoviek?

Poprosím aj touto cestou občanov o trošku strpenia, pretože človek sa dostane z chvíle na chvíľu na takúto funkciu a trošku si to tam musím najprv preklepnúť. Ako technik, stavbár, mám bližšie k tým Technickým službám mesta. Každopádne si chcem pozrieť to ich fungovanie.

Budete to riešiť aj personálne?

To by bolo najjednoduchšie, niekde vtrhnúť, otvoriť dvere, zosekať to a vyjsť vonku. Ja som taký, že radšej s každým pohovorím. Treba komunikovať, o tom to bude celé.

Situáciu v Technických službách mesta pozná pomaly každý aj v rámci Slovenska vďaka aktivitám občana Milana Capáka. Ako to chcete riešiť?

Ako to bude personálne, to vám ešte teraz neviem povedať, ale práca tohto mestského podniku sa musí odrážať na zeleni, na cestách, na poriadku v meste. Nemôžeme však povedať, že v tomto meste máme nejaký bordel. Tiež som niekoľkými mestami na Slovensku prechádzal a možno niekde je to stokrát horšie. Nehovorme, že tu máme nejaký extra neporiadok.

Personálne zloženie vo vedení tohto podniku poznáte, tam nevidíte rezervy?

Potrebujem si to celé pozrieť.

Do takých vecí sa asi nechcete púšťať pred voľbami?

Nikto by to teraz nerobil.

Budete mať odvahu po voľbách?

Áno.

A cítite sa ako favorit?

Nie.

Koho považujete za svojho najväčšieho konkurenta?

Ešte som nevidel mená a ani za seba to ešte nemám isté, len to zvažujem. Každý človek je konkurencia. Pre mňa bude každý vážnym partnerom. Nech sa páči, keď to bude prínos pre toto mesto.

Politickú podporu budete hľadať aj v Strane maďarskej koalície, alebo v Smere?

Nie, nerokovali sme o tom, ja mám podporu v miestnom klube Mostu, ktorý vedie pani Monika Šeďová. Podporovali mňa aj v parlamentných voľbách. Mali sme sedenie, oznámil som im, čo sa deje.

Kedy ste to stihli, keď ste sa len pred dvomi dňami dozvedeli, že primátor odstupuje?

(Smiech) Ja veľa vecí stíham, ale nechoďme do podrobností. Proste vedia o tom a mám od nich podporu.

Návrh na súd vo veci pokuty, vyrubenej mestu Úradom pre verejné obstarávanie, vypracovala advokátska kancelária expremiéra Jána Čarnogurského. Je to verejná listina a je len na rozhodnutí účastníckych strán, či ju zverejnia pred samotným pojednávaním. Podľa doterajších vyjadrení z mesta ten dokument nemá k dispozícii ani právnička, ani hlavná kontrolórka a nevideli ho ani poslanci. Zverejníte ho, alebo aspoň jeho časť?

Ja potrebujem ísť s bývalým primátorom za pánom Čarnogurským, pretože on má túto našu kauzu, takže musíme určite aj my pár slov prehodiť.

Čítali ste ten návrh?

Nie. Keď ho budem mať v ruke, tak sa poradím s právnikmi, či to môže ísť von, alebo nie. Keď sa povie, že nie, tak ja tu literu zákona dodržím. Ja tiež nie som právnik, takže vám nemôžem hneď teraz povedať, že či to môže ísť von.

Tam nie je problém s literou zákona, názor advokáta Čarnogurského je však taký, že je lepšie to nezverejňovať.

Keď to odporučí a povie, že nie, tak potom radšej nie.

A o samotnom pojednávaní v tejto veci nemáte bližšie informácie?

Nie. Práve preto hovorím, že pre mňa je potrebné zájsť za pánom Čarnogurským, aby som ja potom ten telefón hocikedy mohol zdvihnúť a opýtať sa ho, ako to s tým je.

Ktorý problém v meste cítite hneď v prvý deň ako najvážnejší, ako niečo, čo musíte okamžite riešiť?

Čaká ma najprv preberanie funkcie po bývalom primátorovi, musím si dať do poriadku svoje veci a potom sa môžem začať venovať ostatným otázkam. Musím zvolať jedno mimoriadne zastupiteľstvo (pozn. red.: pondelok 11. 6.), kde to treba všetko poslancom úradne oznámiť a prijať uznesenie o žiadosti predsedovi parlamentu prostredníctvom ministerstva vnútra o vypísanie doplňujúcich volieb primátora. Myslím, že to vychádza tak, že budú koncom októbra, alebo začiatkom novembra.

Ústav pamäti národa zverejnil koncom mája organizačnú štruktúru štátnej bezpečnosti z východného Slovenska z pred roka 1989. Figuruje tam aj šéf Regionálneho poradenského a informačného centra v Rožňave, ktoré je na stránke mesta uvedené ako prvé v zozname mestských spoločností. V trojčlennej správnej rade tejto organizácie zastupujú mesto teraz už dvaja bývalí primátori. Podujmete sa riešiť aj toto?

Za týždeň ani za dva, či štyri sa to všetko nedá stihnúť. Keď som tam teraz už na plný úväzok, tak budem musieť všetko navštíviť a do všetkého pozrieť a budem lepšie vidieť do toho, ako doteraz.

V zastupiteľstve ste nedávno rokovali o návrhu na zníženie počtu poslancov zo súčasných 17 na 13 a tiež volebných obvodov z troch na dva. V oboch prípadoch teda na minimálne počty, umožnené zákonom pri tom počte obyvateľov, aký Rožňava má. Prikláňate sa k tomuto riešeniu?

Ja by som to radšej celé riešil až pred voľbami v r. 2014. Zatiaľ to nie je top téma, sú tu dôležitejšie.

V meste vládne skôr taká pesimistická nálada, vy ste naladený optimisticky?

Musíme byť optimistami. Povedali by ste ľuďom, že všetko je zlé, že sa rútime kamsi? Aký by to malo na nich dopad? Od nútenej správy, o ktorej sa toľko hovorí, sme veľmi ďaleko. Samozrejme, potrebujeme zveľaďovať svoje majetky a to, čo nám netreba, potrebujeme predať, aby sme mali nejaké peniaze. Nevyhnutne musíme zabezpečiť chod škôl a škôlok.

Ale potom nemôže ísť takmer 60 tisíc eur na futbal a basketbal apod., pretože tie peniaze potom inde chýbajú, nie?

Nehovorme teraz o sume, na šport a kultúru tak či tak musíme dať.

Prečo?

Pretože ten šport a kultúra sú aj pre Rožňavu dôležité. Ak budeme hovoriť o kultúre, tak napr. aj Mestské divadlo Actores je kultúra. Nedáme ani im?

Mesto môže podporovať takéto aktivity v oblasti športu a kultúry rôznymi spôsobmi, napr. bezplatne poskytnutými priestormi, pričom si na seba zarobia aj hľadaním sponzorov.

Ľuďom nemôžeme uprieť kultúru a šport. Teraz nehovorme o nejakom vrcholovom športe, lebo stále to bolo zavádzané na ten basketbal. Vždy hovorím, dovtedy sa prikrývajme, dokedy vieme. Ak teraz na to nemáme, tak nech tu nie je extraliga, ale nechcime to, aby sme tým najmenším ratolestiam nemohli povedať, že deti, tu máte aspoň na ten chod.

Niektorí poslanci boli skôr za to, aby na šport šli financie, ale práve pre tie deti, než pre tie ligové športy futbalu či basketbalu.

Tiež si to myslím, keď je tých peňazí málo. To, čo sme teraz rozdeľovali, znamená len, že toľko majú dostať, ale keď nebudeme mať peniaze, tak im na to nedáme. To minimum ale dajme aspoň tým deťom. Nechcime, aby Rožňava nemala kultúru a šport. Myslím, že to je aj poslaním mesta, nemôžeme to vygumovať. A myslím, že je to dôležité aj pre ľudí.

To určite áno, len ide o to, do akej miery sa má mesto toho účastniť. Či má pre to vytvoriť len podmienky, alebo to priamo financovať.

Možno takým sedliackym rozumom to môžem len zopakovať: keď ja nemám doma na chlieb, tak ja si ho nepôjdem kúpiť.

No ale práve to pripomínajú niektorí poslanci, že sú tu rozbité chodníky, roky nedokončené niektoré cesty atď., a tu sa dávajú peniaze na veci, ktoré nemusia nevyhnutne byť.

Niekedy bolo tých peňazí dosť, kde sme ich dofrasa dali?

Ide skôr o priority, nie?

Tých peňazí je teraz určite menej ako bolo pred niekoľkými rokmi, to si povedzme. Trošku mňa to hnevá, lebo napríklad aj škola na Komenského ulici mohla byť top školou. Keď boli peniaze, takéto veci sa mohli dobudovať a teraz, keď tých peňazí nie je až tak veľa, potrebujeme ich na všetko – školy, cesty, chodníky, atď. Máme tu námestie, vyskakujú nám tam rôzne veci.

Povedzte o tom niečo, ako to je.

Hovoril som s poslancom Markom (pozn. red.: preds. komisie výstavby) , navštívil mňa, pretože chcem mať kompletný prehľad o rekonštrukcii námestia, aby som aj s ľuďmi vedel o tom komunikovať. Nie vždy môžem prísť na kontrolné dni.

Jeho firma Marko s. r. o. teraz robí pre rekonštrukciu námestia technický dozor v subdodávke pre firmu poslanca Kossutha KK Staving, ktorá vyhrala túto zákazku?

Áno a som rád, že je tam.

A aká je teda situácia?

Ja som trošku nahnevaný na archeológov, pretože platí zákon, podľa ktorého archeológ môže zastaviť všetko, môžu sa v tom hrabať donekonečna. To tiež nie je dobrá vec. A nahnevaný som aj na to, že celé je to vykontrahované tak, že to, čo je nad asfaltom, na to sú peniaze, a to čo je pod ním, na to nie. Ani predtým som takéto projekty neštudoval, ale keď teraz prichádzam do toho, tak mňa to trápi. Budeme mať stretnutia k tomu, musíme bojovať. Všetkých prosím, skúsme vydržať, skúsme si z toho urobiť krásne námestie, ktoré nám každý bude závidieť.

Stihne sa to v schválenom termíne?

Ak nie, tak sa termín bude musieť predĺžiť. Z archeologického hľadiska sa to môže posúvať.

Mesto čakajú predčasné voľby primátora, ako si predstavujete spoluprácu so zastupiteľstvom, ktorého ste naďalej členom?

V každom prípade treba poslancov zamestnať, aby oni rozhodovali o dôležitých veciach.

Myslíte aj na úrovni predsedov komisií? O tom sme písali dávnejšie na našom portáli.

Áno, chcel by som, aby oni prezentovali uznesenia komisií k jednotlivým záležitostiam. Potom si urobme diskusiu. A ešte jednu vec by som rád zaviedol, neviem či sa mi to podarí alebo nie, v parlamente sa to volá spravodajca. Zvolím si dvoch na každom rokovaní zastupiteľstva, budú vlastne čosi ako návrhová komisia, tzn. ja ako primátor budem viesť celé zastupiteľstvo, v diskusii odznejú rôzne názory. Neveril som bývalému primátorovi, ale veľmi to psychicky zaťaží človeka, deväť hodín byť v strehu. To všetko si písať, značiť a všetko si sám poskladať. Takto na začiatku zasadnutia vymenujem dvoch ľudí, tí by mali sedieť vedľa seba a zapisovať všetky návrhy z diskusie a keď ukončím diskusiu, tak poprosím týchto spravodajcov, aby sformulovali uznesenie, vrátane pozmeňovacích návrhov. Veľmi to pomôže odbremeniť pozíciu predsedajúceho, ktorý riadi zasadnutie. Primátor si to musel všetko zapisovať, formulovať aj spomedzi piatich, šiestich návrhov, dávať rýchlo dokopy to, o čom sa bude môcť hlasovať.

Od teraz máte pred sebou novú situáciu, už nemôžete posielať ľudí za niekým iným, za primátorom, budete musieť aj sám povedať že nie, nedá sa.

Ak tam nie ste ako celý človek, tak neviete k téme ani nič povedať. No ak už ste tam a vidíte do toho, dáte si to skontrolovať, predložiť, tak budete mať celkom iný názor na danú vec. Aj preto nikomu neodporúčam robiť zástupcu primátora popri práci.

Keď to celé zhrniem, vy ste celkom optimisticky naladený.

No musíme byť. Nechcime na ľudí niečo prenášať, musíme byť optimisti. Nemôžeme vyjsť von medzi ľudí a povedať, že teraz to už zabaľme, lebo to sa nedá. Prídu aj ťažké chvíle aj tie lepšie, nesmieme sa dať zahrabať. Možno sa niekedy pohádame, alebo si nebudeme rozumieť, ale aj to patrí k politike.

To už bolo na rokovaní zastupiteľstva viditeľné aj dosiaľ.

Sú tam niekedy tie návaly emócií, ale nech sú na rokovaní komisií, tam sa pohádajme. Vyjdime von, dajme si za dverami trebárs aj facku, ale potom choďme na pivo. Príde zastupiteľstvo a kultúrne, ľudsky tam zahlasujme. Neprezentujme sa takto pred ľuďmi.

Niečo na záver?

Ja som otvorený pre každého a keď ktokoľvek za mnou príde a bude to k dobru veci, tak ja zoberiem hocičo. U mňa sú dvere otvorené. Povedal som to aj zamestnancom. Keď je dobrý nápad, to ho spravme.

Ste z podnikateľskej sféry, na výkon funkcie vás uvoľnila firma. V tak malej komunite, ako je toto mesto, si ako chcete ustrážiť potrebný odstup od rôznych lobistov?

Svoje ego si musí každý vedieť ustrážiť. To, že si sadnem s hocikým, na to právo mám.

Nemáte pocit, že sme naučení tu vo východnej Európe skôr na to, že ak všetko na okolí nefunguje, že ani u nás to nemusí?

To máte pravdu. Práve preto som povedal, že som otvorený pre každého, kto za mnou príde s nápadom a povie tiež, ako by sa dal zrealizovať. Diskutujme, rozprávajme sa, celé je to o komunikácii. Ak nebudeme komunikovať a budeme okolo seba len chodiť, tak to nepovedie k ničomu. Rožňava však nie je potápajúca sa loď.

Pán Burdiga, ďakujeme za rozhovor.

Belo Hefler

Rozhovor bol autorizovaný, Pavol Burdiga v ňom nič nezmenil.

Foto: infoRoznava.sk

Staršie rozhovory si môžete prečítať v sekcii Autorské rubriky/Rozhovory, alebo kliknutím sem