Poslancom je už druhé volebné obdobie, predsedá finančnej komisii Mestského zastupiteľstva v Rožňave. Na naše otázky odpovedá Ing. Ondrej Bolaček.
Finančná komisia, ktorú vedie, predložila 12-bodový návrh, ktorý by mal mestu pomôcť prekonať krízu. Naše otázky sa preto týkali najmä tejto témy.
Aká suma Rožňave aktuálne chýba v rozpočte? Je uvažovaný predaj pozemkov mesta pod SAD nekalý? Bude mesto potrebovať prevádzkový úver? Bude mať útulok pre psov? Ostanú na svojich postoch zástupcovia prednostu a primátora? Koľkí ľudia prídu na úrade o prácu? Budú vychádzať Rožňavské listy? Bude vysielať RVTV? Pomôže mestu priemyselná zóna, alebo turizmus? Dostane Ústav vzdelávania schválené milióny? V čom by sa predovšetkým mali usporiť chýbajúce peniaze? Bude kandidovať aj budúci rok?
Aj na tieto otázky nájdete odpovede v rozhovore.
Aká je aktuálna situácia ohľadne rozpočtu mesta z vášho pohľadu ministra financií?
Mesto dostane od štátu zmenšený balík a ten zmenšený balík súvisí s vývojom tejto spoločnosti a ekonomiky. Aj veľké mestá dávajú na známosť, že nastanú veľké problémy ako zabezpečiť chod mesta. Balík peňazí, ktorý nepríde zo strany štátu, bol klasifikovaný vo výške 17 % z pôvodnej čiastky približne 320 miliónov korún, čo je 27 miliónov. Ale to nie je jednotná položka. Týka sa bežnej činnosti mesta, ale aj originálnych kompetencií, ktoré prešli zo strany štátu na mestá.
Už v tomto období sa preukazuje to, že tie peniaze neprichádzajú v takej výške, ako predtým. Dnes je situácia taká, že treba urobiť jednoducho krízový štáb a krízovú variantu rozpočtu mesta, pretože veľký balík peňazí do mesta nepríde. Finančná komisia po veľkom sedení ešte zasadala samostatne a prijala dvanásť bodov, ktoré môžeme rozdeliť do troch oblastí.
Prvou oblasťou sú samotné úspory. Druhou oblasťou je riešenie situácie aj zabezpečením nejakého úveru. Treťou oblasťou je predaj samotného majetku mesta, avšak nie iba jediného a účelového, akým je pozemok SAD-ky. Sú tu aj iné majetky, ktoré mesto využíva menej. Vôbec nesúhlasím s tým, že mesto Rožňava nemá výnos z toho pozemku, kde je SAD-ka. Pre mesto je výnosom aj to, keď je obyvateľstvo spokojné. Spokojnosť obyvateľstva je presne to, načo tu je mesto a jeho úrad.
Vráťme sa ale k tej prvej časti. V úsporách sú rôzne detailné možnosti. Napríklad vyzval som mesto, aby rokovalo o odklade splátok poskytnutých úverov, ktoré máme. Odložená splátka znamená aj nejaké úroky, ale nie také veľké a jednorázové. My sme dokázali za desaťročné obdobie dostať mesto z kolapsu do celkom dobrého finančného hospodárenia a teraz je mesto znovu v akomsi kolapse. To znamená, že momentálne potrebujeme tento balík rozložiť na dlhšie obdobie.
Dosť ťažko sa prebíjajú personálne veci. Vieme, že sú tu pracujúci dôchodcovia. Vieme, že niektoré funkcie boli zvolené čisto politicky. Treba sa pozrieť aj do tejto oblasti a nájsť tam riešenia. Tá potreba väčšieho počtu zamestnancov oproti obdobiu spred piatich rokov tu je, ale vidíme, že niektorí nemajú stopercentné pracovné využitie. Pokiaľ to nebudeme riešiť ihneď, tak sa tohto roku nedočkáme žiadnych úspor cez tieto personálne zmeny, pretože stále je tu nejaké obdobie na odchod a odchodné.
A ďalšie úspory?
Hovorili sme o materiálnom zabezpečení, treba jednať s každým dodávateľom. Mesto má dnes iks zmluvných vzťahov, kde sa faktúry splácajú v krátkej lehote splatnosti, tzn. treba tam zjednať 30, alebo 45 dňovú lehotu splatnosti. Aj toto je cesta k tomu, ako ten chýbajúci balík peňazí rozložiť na dlhšie obdobie.
A čo výdaje na kultúru, šport? Na rôzne podujatia ako jarmok, dni mesta, koncerty atď.?
Veľká časť peňazí, ktoré išli na vystúpenia drahých skupín, boli od sponzorov. Nezaujímal som sa o presné čísla z jednoduchého dôvodu, že to nebolo nad bežný výdaj, ako sme ho naplánovali do rozpočtu mesta.
Ako sa tieto výdaje obmedzia teraz, resp. v roku 2010?
V opatreniach, ktoré finančná komisia navrhuje, sú aj tieto veci. Treba šetriť aj na týchto akciách. Budú trhy, jarmok, netreba však zavolať toľko hostí, aj keď je to recipročná záležitosť. Aj v minulosti už bola kritizovaná veľká návštevnosť z družobných miest, ale celkový efekt v tomto období nie je taký významný a výrazný. Takéto družobné veci sa rozvíjajú vtedy, keď je relatívne blaho. Vtedy sa dá hovoriť o tejto nadstavbe, momentálne však treba riešiť vo vnútri mesta tie problémy, ktoré sú dennodenného rázu a nie tie nadstavbové. Nie je to až taký veľký balík, že by to extra zasiahlo rozpočet. My sme nikdy neboli ani v tomto rozšafní, aj keď sa na to poukazuje.
Napr. po rokoch sa dopracovalo zastupiteľstvo k tomu, že ideme urobiť útulok pre psov, ale je to veľmi veľký výdavok (pozn. red.: 7 mil. korún). Sme na vážkach. Ideme do toho teraz, keď nieto peňazí? Čo je podstatnejšie? Útulok pre psov, alebo iné veci, ktoré sú nevyhnutné pre chod mesta?
A čo ostatné položky, ako napr. mestské médiá, divadlo Actores a vôbec kultúra a športové kluby?
Povedali sme aj to, že Actores nechceme likvidovať. Divadlo si vie samé na seba relatívne dosť zarobiť. Môžeme mu napr. o mesiac predĺžiť divadelné prázdniny, aby sa niečo ušetrilo, aj keď sa popravde veľa tým neušetrí. S Actoresom až také problémy mesto nemá. To, čo si vybojujú v rámci rozpočtu, im v zásade vždy stačilo na pokrytie výdajov.
Mestské médiá?
V prípade Rožňavských listov, kde sa ročná suma pohybuje na úrovni 1.100.000 korún (36.513,31 €), sme poukázali na to, že to je veľký peniaz. Mesto už našlo isté východisko, znížilo náklady na tlač, ale my hovoríme, že na určité obdobie môžeme pozastaviť vydávanie novín.
Nebolo by riešením vydávanie iba čiernobielej tlačoviny na lacnejšom novinovom papieri len s úradnými oznamami mesta, prijatými uzneseniami, resp. všeobecne záväznými rozhodnutiami? A v prípade RVTV zabezpečovať len priame prenosy zo zasadnutí zastupiteľstva? Pri takomto opatrení by nemuselo robiť pre mestské média spolu takmer 10 ľudí, dalo by sa to riešiť aj externe.
Samozrejme, sú riešenia ďalekosiahle a okamžité. Do tých okamžitých je možné zahrnúť zastavenie vydávania novín do konca roka a hľadať takéto východiská, nielen znížiť náklady na tlač. Rožňavské listy boli vlastne takou politickou objednávkou primátora po nástupe do funkcie. Aj keď poznám ich šéfredaktorku asi 30 rokov, pre mňa nie sú až takým prínosom. Všetko sa ľudia skôr dozvedia z iných médií, printových, či elektronických, resp. na internete. Už v minulosti sme pretláčali skôr to, aby sme podporili tie médiá, ktoré tu už sú.
V prípade RVTV musíme vychádzať aj z toho, že technika, ktorú majú, niečo stála.
Tá sa dá sprivatizovať, niektoré mestá si potrebné služby-prenosy zo zasadnutí zastupiteľstva objednávajú u súkromných firiem.
Možno aj to bude nejaká cesta, som však zásadne proti tomu, aby skončili priame prenosy zo zasadnutí zastupiteľstva.
Tie sú práve najpodstatnejšie.
Práve to, ale mnohí práve takto hľadajú východisko pre úspory v tomto prípade, keďže toto je akože najdrahšia vec. Do ostatného im nechcem nejako hovoriť, pretože nie som tak blízko k nim, ale dobre viem, že keď sa niečo natočí a dokáže predať cez iné televízie, prečo to potom nerobí aj rožňavská televízia? Predávajú to súkromné osoby, nie rožňavská televízia.
No ale ako šéfovi finančnej komisie vám nemôže byť ľahostajný skoro dvojmiliónový príspevok na ich činnosť, nie?
Ja dôverujem zástupcom v dozornej rade televízie, kde okrem 2 poslancov (pozn. red.: JUDr. Juraj Dubovský, NEKA a MUDr. Katarína Kopecká, Smer-SD) sedí aj p. Gabriel Borzy (SMK), ktorý v tejto oblasti podniká. Preto sme ho tam dosadili, že vie efektívne zhodnotiť, čo sa dá s tou technikou a za koľko vyrobiť. Možno sa to aj niekomu nepáčilo, že sme ho tam dali, lebo patrí ku konkurencii, ale boli to práve tieto dôvody.
My sme pýtali od RVTV záznam na DVD zo zasadnutia zastupiteľstva z 10. júna 2009. Konateľka Mgr. Martina Beshirová pýtala zaň 200 €. Čo si o tejto nehoráznosti myslíte vy?
(Smiech) Nekomentujem.
To len na margo toho šetrenia, pretože ak sa ide šetriť napr. na dávno občanmi žiadanom útulku pre psov, potom je tu oprávnená otázka, či vyše 3 milióny korún na mestské médiá (noviny, televízia, internet) nie je veľa najmä vzhľadom k výsledku. Aj bez p. Štefana Geržu je to dosiaľ 8 platených ľudí, ak sme sa na niekoho nezabudli.
Ako som už spomenul, uvažujeme aj nad tým, pozastaviť alebo obmedziť vydávanie týchto novín. Čo sa týka Rožňavskej televízie, špeciálne sme sa touto témou nezaoberali, pretože už sa nejaké opatrenia vo vnútri televízie riešia. Predovšetkým, keď je už zakúpená technika, tak keď aj zostane stáť niekde bokom a bude sa prenajímať. Len je zase otázka, za akú cenu ju prenajímať. Tento obchodný vzťah treba rozvinúť.
Najhoršia je tá skutočnosť, že mesto je v takomto nedobrom stave, čo sa týka financií, že nemá vykryté výdavky, tak sa jednoducho nedajú míňať peniažky na nadstavbu. To je šport, kultúra. Samostatný balík, kde sme navrhli okolo 3 milióny korún a z ktorého je zatiaľ vyčerpaných asi 30-35 percent, musíme pozastaviť, kým sa znova nedopracujeme k nulovému variantu rozpočtu. Príjmy a výdavky sa musia rovnať.
Poďme k samotným úsporám. Ešte stále ste nespomenuli napríklad Mestský úrad. Sú tu odmeny, sú tu zamestnanci. Uvažovali ste napríklad o audite? Zatiaľ nie sme svedkami nejakých ráznych opatrení. Toto nie je malý ani náhodný rozpočtový výpadok, je to systémová vec. Sám ste boli, resp. ste manažér, viete, aké sú to rázne opatrenia a rýchle kroky, ktoré by riešili situáciu v Rožňave.
Žiaľbohu, aj keď som sám osobne aj spolu s časťou poslaneckého pléna vyzvali mesto, aby okamžite prijali ráznejšie opatrenia, ktoré by sa hneď prejavili na znížení nákladovosti chodu úradu, vedenie nie je akosi ochotné sa tomuto podriadiť. Viete, že aj v zastupiteľstve len občas, za určitej konštelácie, vieme prehlasovať politické zoskupenie (pozn. red.: koalícia Smer-SD a SMK), ktoré tam je a ktoré má väčšinu.
Ale primátor tvrdí, že už žiadne (politické zoskupenie) dlhšiu dobu nie je. V rozhovore pre náš portál na prelome rokov tvrdil, že žiadna koaličná skupina poslancov Smer-SD a SMK neexistuje a že on ako primátor hľadá podporu k jednotlivým opatreniam naprieč poslaneckými skupinami. A navyše, že už dlhodobo ani nie je v kontakte s regionálnymi lídrami týchto strán – pánmi Babičom a Legnárom. Aj keď sme niekedy svedkami, že títo poslanci sú takpovediac „na gombík“.
Situácia sa zlepšila v tom duchu, že parlament má konečne aj vlastnú mienku, že už nie je vyslovene podriadený koaličnej dohode, ale sú určité okruhy otázok, pri ktorých je menšia časť poslancov – nezávislí – prevalcovaná bývalými koaličnými dohodami alebo ľuďmi, ktorí podliehali týmto dohodám.
Sú tam poslanci, ktorí ešte počas svojho funkčného obdobia ani raz nevystúpili.
Niekedy, keď začíname rokovanie zastupiteľstva, kde máme relatívne málo bodov a rozprávame sa o tom, že by sme mohli skončiť skôr, mi primátor alebo prednosta povie, že len v prípade, že nebudeme dlho diskutovať (smiech).
Netvrdím, že to musí byť v súvislosti s tým, čo sa prijme, ale myslím si, že vždy je potrebné prejaviť svoju mienku, svoj názor. Poslanec je tam predovšetkým preto, aby hovoril nielen ako poslanec, ale predovšetkým ako zástupca určitej skupiny ľudí. Pokiaľ nehovorí, tak potom nikoho nezastupuje a potom de facto nemôže byť poslancom.
Riešia sa v 12-bodovom programe úsporných opatrení aj odmeny?
Áno, hovorili sme aj o tom. Viete, že na sedení vystúpil aj poslanec Dušan Pavlík, ktorý sa otvorene pýtal primátora, či bude ústretový a či sa vzdá časti odmien. A odmeny sú výraznou časťou výdavkového balíka. Keď som to porovnal, príjem primátora (plat a odmeny) je vyšší ako všetkých devätnástich poslancov dokopy.
Ale schvaľujete mu to vy, poslanci.
Áno, preto som aj otvorene na jednom sedení povedal, že keď niečo schválime, tak jeho obhajoba je v tom zmysle, že „veď ste to schválili vy“ (poslanci). Niektorí poslanci by si mali vstúpiť do svedomia, pretože niektoré body, ktoré sa prerokovávajú, zďaleka nemajú naštudované tak, aby mohli s pokojným svedomím hlasovať. Odpoveď (primátora) je potom taká, že „vy ste to tak odsúhlasili“. Ale samozrejme, keď je určitá časť pléna pripravená na určité konkrétne hlasovanie, potom to aj tak vyzerá.
Ak, tak ako by sa mal znížiť aparát Mestského úradu?
My sme hovorili o piatich miestach.
Takže znova pôjde návrh na zrušenie miesta zástupkyne prednostu MsÚ a zníženie úväzku zástupcu primátora?
Paradoxne, situácia, ktorá nastala, keďže poslanec Ladislav Dávid odišiel z tohto hlasovania, bola taká, že nás tam bolo spolu iba štrnásť. Sedem poslancov bolo za a sedem bolo proti.
To znamená, že keby tam bol…
… tak sa rozhodne definitívne. Keby sa bolo rozhodlo, tak platí nepísaný úzus, že sa ďalších šesť mesiacov o danom bode nebude rokovať. Nie je to zákon, ale spravidla to tak býva. Ale teraz, keďže sme sa rozhodli „fifty – fifty“, na hociktorom ďalšom zasadnutí sa k tomuto bodu môžeme vrátiť.
Predpokladáte, že sa k tomu na zastupiteľstve vrátite?
My predpokladáme, že sa k tomu vrátime. Samozrejme, keby sme vtedy menovali troch konkrétnych ľudí, tak by neprešiel ani ten bod. Dvoch sme menovali a už sa objavila nejaká solidárnosť a už to neprešlo.
Ešte stále sa podľa nás nejde dostatočne do hĺbky. Veď funkcie zástupcov sú zbytočné bez ohľadu na krízu. Treba orezať miesta v každom jednom odbore MsÚ.
Viete, posudzujete to dosť zďaleka. Keby ste tam sedeli dva mesiace s nimi, potom by ste mali právo takto hovoriť.
Dobre, môžeme to posudzovať zďaleka, neodborne alebo laicky, ale tie peniaze tam stále chýbajú.
Opakujem, že túto krízu treba riešiť troma spôsobmi. Po prvé, začali sme materiál a osoby, po druhé, predaj časti majetku a po tretie úver. Riešenie problému by sa malo skladať z týchto troch častí. Predaj majetku by možno rýchlo riešil problém, ale snáď ani nie, pretože prostriedky by až tak rýchlo na účte neboli. Nebolo by to rýchle v zmysle okamžitého riešenia. Nie ten majetok, ktorý je dopredu vytipovaný a prinesie niekomu efekt. Najlukratívnejší majetok môže byť aj inak lepšie využitý. Mesto má v správe majetok, ktorý je podobne lukratívny, ale nehovorí sa veľmi o tom. Navrhli sme mestu vypracovať zoznam majetku, ktorý nech predloží rade a zastupiteľstvu. Následne by sme z toho vybrali nehnuteľnosti, cez ktoré sa mesto môže veľmi rýchlo dostať k financiám. Mám na mysli napríklad budovu bývalého archívu na námestí. Možno by to stálo za to odpredať ju v podobnej sume, ako pozemky pod SADkou. Ale o SADku je konkrétny záujem, sú tam nekalé pohyby okolo toho.
Prečo si myslíte že nekalé, z akého hľadiska?
Nechcem to mediálne konkretizovať, ale bez vánku sa ani lístok nepohne, niečo za tým bude. Máme také budovy, za ktorým nám extra ľúto nebude. Ako sú napríklad budova Červeného kríža , Turistická ubytovňa, či Vilka kúpele a pod. Nie sú v takom postavení, ako areál stanice SAD.
Čo sa dá rýchlo vybaviť, je prevádzkový úver.
V akej výške?
Pohybuje sa približne v rozpätí 10 až 15 miliónov Sk (330 až 500 tis. €), podľa môjho názoru. Ten chýbajúci balík peňazí, ktorý nám chýba v rozpočte mesta, je niekde okolo 60 miliónov Sk (cca 2 mil. €).
Predpokladáte, že 12-bodový krízový návrh, ktorý finančná komisia odporúča zastupiteľstvu schváliť, sumu 60 miliónov korún zabezpečí? Ako je možné to číslo rozdeliť?
Približne to môžeme rozdeliť na tretiny – úspory, predaj majetku a úver. V tom našom návrhu ale predaj pozemkov pod SAD-kou nefiguruje.
Myslíte si, že areál SAD-ky by mal ostať tak ako je? Spomínali ste to už na úvod, ale celý ten priestor je už narušený nielen Tescom, ale aj stavbou Domu nábytku. Architekt Zelina, zhotoviteľ Územného plánu mesta tvrdí, že táto lokalita je zmiešaným územím a ďalšia výstavba by nebola v rozpore s Územným plánom.
Ja som proti, hoci som súhlasil s výstavbou Tesca. Pre mňa je hranicou potok (Drázus), ktorý prirodzene oddeľuje staré a nové. Vadilo mi smetisko predtým, Tesco mi absolútne nevadí. Zástavba bola narušená už dávno výstavbou Daňového úradu. Z tohto hľadiska sa možno s niektorými nezhodnem, ale tá hranica niekde musí byť a pre mňa je tou prirodzenou hranicou koryto Drázusu. A čo sa týka výstavby Domu nábytku, boli tam pôvodné iné predstavy investora. Pozemok kúpili nie od mesta, ale od plynárov.
Ale ten pozemok bol pôvodne mestským pozemkom.
Petícia obyvateľov posunula plynárov z dosiaľ nepredanej mestskej plochy pod Slnečnou ulicou, kde chceli stavať svoju budovu, na pozemok nad trhoviskom, ktorý kúpili od mesta. Keďže plynárom neschválili investíciu, nestavali ani tu a tak pozemok predali podnikateľovi pánovi Oroszovi. Predstava podnikateľa bola však nepomerne väčšia, chcel zastavať celú tú zeleň okolo, ale mesto s tým nesúhlasilo.
Proti odpredaju pozemkov mesta v tejto lokalite bola petícia tam žijúcich obyvateľov, zrejme preto s tým mesto nesúhlasilo. Ale keď už spomínate tento prípad, prečo si mesto neuplatnilo predkupné právo voči plynárom na tento pozemok, ak si ho naopak voči mestu uplatňujú iní – viď. aktuálny prípad budovy na Námestí baníkov. Veď podľa nedávneho vyjadrenia primátora ide o najcennejšie pozemky nielen v meste, ale v celom okrese.
Nebol taký návrh. Predaj pozemku plynárom, kde sa dnes nakoniec stavia Dom nábytku, bol skôr východiskom práve preto, že petícia odmietla výstavbu budovy pre plynárov na parcele pod Slnečnou ulicou.
Vráťme sa ešte ku Kauflandu. V čase krízy by sa od nich 6 miliónov € mestu zjavne zišlo. Pracuje sa aj na inej alternatíve, aby sa o túto investíciu so 60-timi pracovnými miestami neprišlo?
Ja som za to, aby to v Rožňave bolo. Sú pozemky na periférii v južnej časti mesta pri Geoprieskume, či na sídlisku Juh. Toto je vyčkávacia doba. Ak im nevyjde SAD-ka, mohli by sa o ne zaujímať a sú indície, že sa zaujímajú. Pre mňa je rozhodujúce stanovisko akcionárov Eurobus, a. s. (pozn. red.: prevádzkovateľ Autobusovej stanice). Ako bude vyzerať ich stanovisko, tak sa rozhodnem, som však za zachovanie Autobusovej stanice. Skôr sa prikláňam k návrhu Tesca na jeho rozšírenie a úpravu okolitého priestoru, hoci je potrebné vidieť ich presné návrhy.
Nechýba v otázke krízy koncepčnosť a vôľa, či už politická alebo odborná, zásadne riešiť vzniknutý problém? Poslanci sú často na rokovaniach nepripravení a v samotnom úrade zatiaľ budia dojem, že strkajú hlavy do piesku. Poskytujú iba kozmetické riešenia, pritom sa tu nehrá o drobné, ale ide o milióny.
Máte pravdu, oni ako keby sa tohto problému nejako nechceli dotknúť. Pritom je to veľmi vážny problém. Preto sme navrhovali krízový manažment, okamžité riešenia. Vyzerá to skutočne ako vyčkávacia taktika. Ja som toto už zažil, som poslancom druhé volebné obdobie. Mesto bolo kedysi aj pred nútenou správou. Museli sme prijať rozhodnutia, ktoré boli v tej chvíli vhodné, šetrili sme na všetkom. Napriek všetkým negatívnym tendenciám nakoniec zvíťazilo rácio. Teraz je to ešte tak, že každý potrebuje peniaze na to, aby prežil. Pritom na sedenie finančnej komisie prišiel iba jeden odbor mestského úradu s konkrétnymi návrhmi, že by si vedel predstaviť prežitie s obmedzeným balíkom peňazí.
Na jeseň sa má strihať páska v priemyselnej zóne, aký bude z toho efekt podľa vás?
Ja som v tomto ohľade skeptik. Poznáme mestá, kde sú lepšie podmienky a nie je tam investor. Pokiaľ nebude cestná infraštruktúra – mám na mysli rýchlostnú komunikáciu a tiež konkrétne Sorošku, dovtedy tu nevidím priestor na rozvoj. Baníctvo utlmilo aj iné odvetvia a aj vzdelanostná úroveň je slabá.
V čom potom vidíte možnosť rozvoja? V turizme?
Turizmus môžete rozvíjať len keď je ekonomika silná. Inak nie je komu čo ponúkať.
V rámci turizmu je poslancami schválená 2-miliónová dotácia pre tunajší Ústav vzdelávania.
Myslím si, že v rámci krízy z toho zíde. Budeme to musieť ako poslanci zrušiť. Treba chápať, že poslanci nie sú výkonný orgán, ktorý rieši veci dennodenne. Komisie dávajú námety na návrhy, ktoré predkladá mesto. Ale kým sa to vráti do zastupiteľstva, je to obrúsené, aj keď my dávame ostré návrhy.
Nemáte v tejto súvislosti pocit, že stále prevláda psychologická tendencia od poslancov očakávať od mesta návrhy, ktoré im schválite, aby ich nakoniec oni zrealizovali? Čo je asi čudné, lebo by to malo byť naopak: vy sami niečo navrhnete, schválite a oni to vykonajú.
My v rámci komisií a zastupiteľstva dávame konkrétne návrhy, ale často sa stáva, aspoň ja to tak niekedy chápem, že oni to vnímajú ako osobný, či politický útok a nie racionálne ekonomické riešenie. Čo je teda problém.
Ako to bude s vašou politickou budúcnosťou? Ak ešte bude, na akej úrovni?
Je veľmi podstatné, že som zmenil zamestnanie. Sťaží sa moja politická práca, keďže budem fungovať mimo okres. Pokiaľ by som ostal, mám ambíciu ostať minimálne ako poslanec.
A vidíte priestor v mestskom parlamente na zmenu? Mali by byť v ňom noví ľudia?
Verím, že bude zmenený, oživený. Očakávam od poslancov po zvolení, keď budú hľadať riešenia a kompromisy, že nebudú presadzovať stranícku politiku. Je potrebné hľadať spôsoby, ako pomôcť mestu a nie sebe. Politická klíma v čase volieb bude veľmi dôležitá, primátor sám o sebe veľa nezmôže. Ja som Rožňavčan, tu som sa narodil. Vždy som bol nezávislý poslanec, s ostatnými skupinami vychádzam dobre. Vnímam ich ako realitu stavu. Za šesť rokov som stál, aj keď niekedy sám, na tej mienke, ktorú som považoval za správnu.
Ďakujeme za rozhovor.
Rozhovor bol autorizovaný, pán Bolaček v prepise zmenil niekoľko detailov bez zmeny zmyslu výpovede.
Belo Hefler, Matúš Bischof
Foto: Inforoznava.sk / Matúš Bischof
Súvisiace články:
Vyjadrenie primátora Rožňavy V. Laciaka K aktuálnej finančnej situácii
BUĎTE PRVÝ V KOMENTOVANÍ ČLÁNKU "Potrebujeme krízový manažment"