Je tichý zimný večer. Okná nízkych radových domov jednej zo starých rožňavských uličiek svietia do tmy teplým žltým svetlom. Čerstvo napadaný belostný sneh pokrýva strechy, cestu a drevený most cez potok Drázus.
V pozadí obrysy striech poschodových domov hlavného námestia, osvetleného už elektrickým svetlom, pôsobia ako vysoká tmavá kulisa alebo ochranná hradba, spoza ktorej ako žiariaci prízrak vystupuje do výšky žltobiela strážna veža s čiernou strechou strácajúcou sa v tme. Ťažká tmavomodrá obloha veští ďalšie sneženie, ale mestské zákutie vďaka teplej žiare svetiel pôsobí napriek tomu útulne a slávnostne.
Túto, skoro vianočnú atmosféru zobrazil akvarelovýrni farbami na malý kúsok papiera rožňavský maliar Kálmán Tichy v roku skončenia strašnej prvej svetovej vojny, možno ako symbol vytúženého mieru a pokoja. Vytvoril tak hádam najpôsobivejšie výtvarné dielo s tematikou Rožňavy, ktoré spomedzi početných rožňavských vedút najvýstižnejšie charakterizuje atmosféru malebného gemerského mestečka na začiatku 20. storočia.
(Ešte vám prezradíme, že na tomto obrázku si maliar trochu zaštylizoval, lebo do pozadia Čučmianskej ulice posunul časť domoradia námestia s mestskou vežou – umelci sú už takí! V rámci svojho výtvarného názoru si to môžu dovoliť. Aj keď takýto pohľad v Rožňave nikdy neexistoval, existovali domčeky na Čučmianskej ulici, na mieste ktorých je dnes cesta k novej nemocnici. Dodnes stojí nárožný dom – bývalá pekáreň Majorošovcov a namiesto dreveného mosta máme betónový).
Touto vianočnou pohľadnicou uzatvárame tohoročný cyklus seriálu Rožňava včera a dnes. V novom roku vám prinesieme ďalšiu sadu zaujímavých starých vedút nášho mesta doplnených informáciami z jeho zaujímavej histórie.
Edita Kušnierová
Prajeme vám radostné a požehnané Vianoce
v láske, pokoji a vzájomnom porozumení
***
Redakcia portálu Inforoznava.sk
BUĎTE PRVÝ V KOMENTOVANÍ ČLÁNKU "Čarovné zákutia duše mesta"