Na Čučmianskej ulici by ste si už dlhšiu dobu nemohli zavolať z miestnej telefónnej búdky. Niekto sa totiž postaral, aby neostala stáť na svojom mieste a vyvalil ju. Jej stav nám napovedá, že neznámy si zrejme aj zarobil v zberni železa. Obyvateľom sídliska tak neostáva nič iné, len si ísť zavolať minimálne na poštu.
Podľa očitého svedka pôvodcami škody boli šiesti občania rómskeho pôvodu. „Večer okolo siedmej som sa vracal domov a počul som buchot a smiech. Keď som sa otočil, búdka už bola na zemi“, dodal.
Spýtajme sa však: koľko takýchto telefónnych prístrojov v Rožňave je zničených, alebo leží na zemi (nehovoriac o ďalších škodách vzniknutých v dôsledku vandalizmu)? A koľko síl stojí aktérov, kým vyvalia celú búdku?
Ak by každý spoluobčan, ktorý sa prezentuje uvedeným spôsobom, vložil toľko fyzickej námahy do niečoho užitočného alebo prospešného, Rožňava by pôsobila úplne iným dojmom. Veľa z nás (a hlavne mladistvých) sa však asi riadi heslom: Ľahšie je zničiť, ako vybudovať (veľká česť výnimkám).
Problém s opravou alebo výmenou telefónnej búdky ustupuje do úzadia. Veď načo vymieňať zariadenie, ktoré už neleží na zemi prvý krát? A ak by sa to náhodou predsa len udialo, občania môžu opäť tŕpnuť, kedy sa nájde ďalší „tvorivý talent“, ktorý sa pustí do diela skazy.
BUĎTE PRVÝ V KOMENTOVANÍ ČLÁNKU "Chceme volať, ale nemôžeme"