Starý názov rožňavského trojvŕšia Szőlőmál (viničný svah) poznajú skutočne iba tí najstarší Rožňavčania. Aj tí si však už len z rozprávania svojich starých rodičov môžu pamätať časy, keď sa v Rožňave pilo víno z hrozna pestovaného na úpätí týchto vŕškov nápadne pripomínajúcich trojvŕšie na starom uhorskom i novom slovenskom štátnom znaku.
Úpätia svahov, o ktoré sa celý deň opiera slnko, takže vinič by tam zaiste i dnes prinášal dobrú úrodu, sú však v súčasnosti značne narušené výstavbou areálu nemocnice a radmi nových rodinných domov. Vynikajúcu polohu poskytuje lokalita pre rožňavskú hvezdáreň – miesto na pozorovanie nočnej oblohy je priam ideálne. Oplatí sa tam výjsť i kvôli nádhernému výhľadu na celé mesto lemované z východu i z juhu dvomi krasovými planinami. A keď si dodáme odvahu predrať sa cez húštinu zloženú z divo rastúcich ovocných stromov, krovia a buriny každého druhu, dostaneme sa až k areálu zdevastovanej rožňavskej Kalvárie, ktorá je dnes iba smutnou spomienkou na dávne časy pútí k Panne Márii Bolestnej, ktorej je zasvätený jej vrcholový kostol.
Rožňavská Kalvária je najstaršou pamiatkou svojho druhu na celom území Gemera. Prvú stavbu so siedmimi zástavkovými kaplnkami a kostolom Bolestnej Matky (Mater Dolorosa) dal postaviť z vlastných prostriedkov v roku 1741 v barokovom slohu rožňavský mešťan Jakub Steer s manželkou Katarínou vďaka iniciatíve Ferencza Szabóa, predstaveného rádu jezuitov v Rožňave. Mená štedrých darcov sú dodnes čitateľné na kamennej nápisovej kartuši umiestnenej nad vchodom do kostola.
V roku 1841 bola realizovaná nová úprava celého areálu, kedy hlavný oltár vrcholového kostola dostal nový obraz, a šesť kaplniek (jedna bola medzičasom zničená) bolo opäť obnovených. Pôvodné olejomaľby v kaplnkách, ktoré boli v zlom stave, boli odstránené a nahradené reliéfmi, ktoré objednal v Mníchove biskup Štefan Kollarčík. Kaplnku Božieho hrobu umiestnenú za kostolom dal opraviť v roku 1854 rožňavský kanonik Elek Gromer. Približne v tomto období bola obnovená aj murovaná ohrada vrcholového kostola, do ktorej bola vstavaná zvonica s oblúkovým priechodom do areálu.
V tridsiatych rokoch 20. stor. bolo postavených štrnásť nových zastavení v podobe drobných kaplniek so sedlovými strieškami, do ktorých boli umiestnené farebné majolikové reliéfy objednané zo zsolnayovskej manufaktúry v Pécsi (Maďarsko). Pôvodné kaplnky, ktoré boli už v prvých decéniách 20. stor. vo veľmi zlom stave, úplne zanikli. Dodnes sa zachovalo dvanásť kaplniek, dve boli zbúrané počas výstavby hvezdárne začiatkom sedemdesiatych rokov 20. stor. Kaplnka Božieho hrobu, z ktorej ostali iba trosky, zanikla pravdepodobne už v päťdesiatych rokoch 20. stor.
Koncom 80. a zač. 90. rokov 20. stor. bol vrcholový kostol Kalvárie dvakrát vykradnutý. Odniesol si to najmä neskorobarokový drevený oltár, z ktorého zmizol centrálny obraz Bolestnej Panny Márie, olejomaľba na plátne s rozmermi l80x120 cm a šesť drobných plastík anjelikov. Dve drevené sochy po stranách oltára zobrazujúce sv. Máriu Magdalénu a sv. Veroniku zlodej zjavne nedokázal vyniesť cez otvor v streche, ktorým sa do kostola vlámal, takže ostali našťastie na mieste. Rovnako ostal v oltárnom nadstavci malý oválny obraz Ukrižovaného Krista so štyrmi svätcami.
Z kostola zmizol aj obraz Sv. Ondrej a všetky plastiky anjelikov z kazateľnice. Dosiaľ sa nič z odcudzených pamiatok nenašlo. Zo zvonice predtým zmizol aj zvon, ktorý sa síce podarilo nájsť, žiaľ, bol už rozbitý – pripravený do šrotu. Vtedajší správca rímskokatolíckej farnosti dekan Kelemen dal zvon znovu preliať, zachované sochy a obraz dal zreštaurovať, a podľa totožného obrazu v rím. kat. kostole v Licinciach dal znovu namaľovať ústredný obraz Bolestnej Panny Márie, za čo mu patrí veľká úcta a vďaka. Tieto umelecké predmety sa však môžu vrátiť na pôvodné miesto až po celkovej obnove Kalvárie a dokonalom zabezpečení vrcholového kostola.
Podľa zachovanej fotodokumentácie bude možné zrekonštruovať nielen interiér vrcholového kostola Kalvárie, ale aj zvonicu s drevenou nadstavbou a postaviť dve chýbajúce kaplnky. Možno sa spýtate, aké reliéfy by potom do nich osadili, keď pôvodné sú nenávratne stratené?
Odpoveď je nádejná: je reálne možné dať vyrobiť úplne totožné reliéfy v dodnes existujúcej továrni na majoliku v Pécsi, nakoľko v archíve továrne sú zachované výtvarné návrhy všetkých jej výrobkov od počiatku dodnes. Som presvedčená, že aj tento môj príspevok je malým dôkazom toho, že všetko sa dá, len treba chcieť. Alebo radšej použijem okrídlené a pre túto tematiku vari vhodnejšie: Kde je vôľa tam je aj cesta!
Edita Kušnierová
Predošlé príspevky najdete v rubrike História alebo kliknutím sem
Súvisiace články:
BUĎTE PRVÝ V KOMENTOVANÍ ČLÁNKU "Rožňavská Kalvária"